Katedra romanistiky

Katedra romanistiky v dnešnej podobe existuje od roku 1991. Jej začiatky však siahajú hneď  do prvých rokov po založení Univerzity Komenského, keď sa postupne začalo s výučbou jednotlivých románskych jazykov. Od roku 1923 existoval  na FiF UK Seminár pre romanistiku, ale francúzsky jazyk sa podľa niektorých informácií na fakulte vyučoval už od roku 1921. V roku 1922 začal pracovať  lektorát rumunského jazyka a v roku 1941 vznikol Seminár pre italskú reč, hoci s vyučovaním taliančiny sa začalo už v roku 1929. Odbor španielčiny sa konštituoval v roku 1954, no lektor španielskeho jazyka pôsobil na fakulte už od roku 1936. Portugalčina sa  ako najmladší študijný odbor začala vyučovať v akad.  roku 1981/1982. Študijné odbory jednotlivých románskych jazykov sa vyvíjali relatívne samostatne a ich dejiny dnes tvoria spoločné dejiny romanistiky.

Pod spoločným názvom sa románske jazyky objavili v roku 1957, keď boli súčasťou Katedry románskej filológie a klasickej archeológie. V roku 1962 vznikla Katedra klasickej, románskej  a semitskej filológie, ktorá okrem krátkodobých zmien  (Katedra modernej románskej filológie, Katedra románskej filológie, Katedra francúzskeho jazyka a literatúry, Katedra rumunskej, španielskej a talianskej filológie) pretrvala až do roku 1991. Vtedy sa z nej vyčlenila Katedra romanistiky v dnešnej podobe s piatimi jazykovými sekciami. 

FRANCÚZŠTINA sa študuje od roku 1923/1924 a patrí k najstarším jazykom študovaným na fakulte. Spočiatku stálo štúdium na francúzskych lektoroch a profesoroch z Prahy (V. Buben) a Brna (J. Kopal), ale od 60. rokov 20. storočia začali odbor posilňovať slovenskí učitelia (V. Cígerová, G. Podolcová, V. Forgáchová, Š. Pichňa, J. Felix, Š. Povchanič, v 70. rokoch Š. Caltík, J. Bartoš, J. Taraba, K. Kapitáňová). Francúzština v rámci romanistiky vždy patrila k odborom, ktoré sa študovali s každoročnou periodicitou.

PORTUGALČINA je od roku 1981/1982 najmladší študijný odbor na romanistike, no ako fakultatívny predmet sa vyučovala  už v 60. rokoch. Dodnes sa vyučuje ako tlmočnícko-prekladateľský odbor a na jeho súčasnej podobe majú veľkú zásluhu profesori z Viedenskej univerzity M. Metzletin a K. Sartingen.  

RUMUNČINA spolu s francúzštinou sa zaradila medzi prvé predmety v štuijnom progrme na FiF UK po jej založení. Bola prvým románskym jazykom, ktorý sa začal vyučovať od 19. januára 1922 zásluhou J. Huškovej-Flajšhansovej. Ako diplomový predmet so zameraním na učiteľstvo sa vyučovala od roku 1953/1954, v súčasnosti je zameraná na preklad a tlmočenie.

ŠPANIELČINA sa začala ako riadny študijný odbor študovať v roku 1954/1955 v kombinácii s inými jazykmi, no už od roku1936 tu pôsobil lektor Francisco X. Farina Alonso. Odbor je spojený s menami významných slovenských hispanistov, ktorí na ňom pôsobili (V. Oleríny a J. Škultéty), a so silnou generáciou, ktorá ho posilňovala od začiatku 60. rokov (M. Lenghardt, N. Noskovičová, M. Andrášiková, J. Šulhan, L. Trup).

TALIANČINA sa začala rozvíjať v roku 1929 pod vedením profesora A. Cronia z Masarykovej univerzity. V roku 1938 tu prednášal známy L. Pacini a lektori talianskeho jazyka pôsobili na FiF UK do roku 1950. Štúdium sa obnovilo v roku 1957/1958 pod vedením M. Pažitku a talianski lektori začali prichádzať opäť koncom 60. rokov. 

V minulosti sa jednotlivé románske jazyky  študovali s pedagogickým, resp. filologickým zameraním. V súčasnosti sa katedra orientuje na výučbu jazykov a kultúr príslušných jazykových oblastí v rámci študijného odboru tlmočníctvo a prekladateľstvo. Neodmysliteľnou súčasťou personálneho obsadenia katedry vždy boli a aj v súčasnosti sú zahraniční lektori.  Učitelia katedry sú aj aktívni prekladatelia. V rámci svojich vedeckovýskumných aktivít sa zameriavajú na dejiny románskych literatúr a komparatistiky, na porovnávaciu lingvistiku, ako aj na problematiku prekladu z a do románskych literatúr a ich recepcie v slovenskom kultúrnom prostredí.