Katedra slovanských filológií
Dejiny, pedagogická a vedeckovýskumná profilácia katedry
Pracovisko vzniklo v roku 1964 pod názvom Katedra slavistiky a indoeuropeistiky a svojím vedecko-pedagogickým zameraním nadviazalo na aktivity Seminára pre slovanské filológie, ktorý začal činnosť hneď po založení Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v roku 1921. Na konštituovaní katedry mal zásluhu profesor Šimon Ondruš, ktorý ju viedol dvadsaťdva rokov. K jej prvým členom patril aj najväčší slovenský slavista 20. storočia profesor Ján Stanislav. Pracovisko sa v roku 1987 premenovalo na Katedru slovanských filológií. V tom čase bol na jeho čele srbochorvatista doc. Emil Horák, odborník na porovnávaciu slovanskú jazykovedu. V rokoch 1990 – 1997 katedru viedol prof. Jozef Hvišč, ktorý sa venuje výskumu poľsko-slovenských literárnych vzťahov od najstarších čias po súčasnosť, ako aj teoretickým a metodologickým otázkam komparatistiky. V roku 1997 ho vystriedala prof. Marta Pančíková, ktorá sa špecializuje na metodiku vyučovania poľského jazyka, slovensko-poľské jazykové vzťahy a je jednou zo zakladajúcich členiek medzinárodnej asociácie polonistov BRISTOL združujúcej učiteľov polonistiky z celého sveta. Na čele katedry bola do roku 2010, keď jej vedenie odovzdala bulharistke prof. Márii Dobríkovej, odborníčke na porovnávaciu slovanskú jazykovedu.
Do vzniku katedry sa tzv. malé slovanské filológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave prednášali iba vo forme lektorátov. Jediný študijný odbor, ktorý si mohli poslucháči zapísať ešte pred vznikom katedry, bola od roku 1957 polonistika. V roku 1964 boli na štúdium prijatí prví poslucháči srbochorvatistiky, bulharistika začala písať svoje dejiny o rok neskôr. Počiatočnú formu učiteľského štúdia slovanských jazykov v kombinácii s ďalšími slovanskými i neslovanskými filológiami neskôr nahradilo dvojodborové prekladateľsko-tlmočnícke štúdium bulharistiky, (srbo)chorvatistiky a polonistiky. Tento model štúdia sa v súčasnosti realizuje iba v rámci študijného programu bulharský jazyk a kultúra.
Možnosti štúdia slovanských jazykov sa postupne modifikovali. Úspešne sa etabloval študijný program stredoeurópske štúdiá, ktorého vyučovacím jazykom na bakalárskom stupni je angličtina, čím sa otvára možnosť vzdelávania aj pre záujemcov zo zahraničia. Prijatí uchádzači si podľa vlastných preferencií zvolia štúdium dvoch jazykov stredoeurópskeho priestoru (maďarčina, nemčina, poľština, slovinčina a slovenčina ako cudzí jazyk). Na magisterskom stupni pokračuje štúdium v slovenskom jazyku.
Na katedre sa realizuje tiež čisto slavisticky zameraný študijný program slovanské štúdiá, ktorý ponúka možnosť výberu dvoch z piatich slovanských jazykov (bulharčina, chorvátčina, poľština, slovinčina, srbčina). Jazykovú dvojkombináciu si prijatí uchádzači zvolia v ľubovoľnom zložení podľa vlastného výberu.
Popri spomínaných študijných programoch katedra v súčasnosti ponúka viaceré bulharské, chorvátske, macedónske, poľské, slovinské a srbské jazykové a kulturologicky zamerané povinne voliteľné a výberové kurzy.
Výnimočnosť a atraktívnosť pedagogickej profilácie Katedry slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave spočíva v tom, že v podmienkach nielen slovenského, ale aj českého vysokého školstva ponúka široké spektrum ojedinelých študijných programov (najmä pokiaľ ide o južnoslovanské filológie), ktoré sú koncipované so zámerom vychovať pre spoločenskú prax jazykovo zdatných odborníkov s náležitým prehľadom o historických, ako aj o aktuálnych spoločensko-politických súvislostiach v jednotlivých slovanských krajinách.
Členovia katedry participujú na domácich aj medzinárodných vedeckých projektoch. V rámci jazykovedného výskumu sa orientujú najmä na tieto oblasti: kontrastívna a aplikačná lingvistika, sociolingvistika, ekolingvistika, porovnávacia frazeológia a etnolingvistika, dejiny a vývin južnoslovanských jazykov, metodika vyučovania bulharského, chorvátskeho, poľského, slovinského a srbského jazyka. Literárnovedný výskum je zameraný na dejiny jednotlivých slovanských literatúr, slovensko-slovanské medziliterárne vzťahy, literárnu komparatistiku a translatológiu.