Katedra slovenských dejín
ŠTÁTNA ZÁVEREČNÁ SKÚŠKA 2025
Štátne záverečné skúšky, ako aj obhajoby záverečných prác sa na Katedre slovenských dejín uskutočnia v priebehu júna. Konkrétne termíny pre každý typ skúšky uverejníme v nasledujúcich dňoch.
Termíny štátnych skúšok a obhajob záverečných prác:
DPŠ (doplňujúce pedagogické štúdium)
2.6.2025 (pondelok)
Jednoodborové magisterské štúdium histórie (moHI)
5.6.2025 (štvrtok)
Program štátnej skúšky
Učiteľské kombinácie magisterského štúdia (muHI)
12.6.2025 a 19.6.2025* (štvrtky)
Program štátnych skúšok
Obhajoby bakalárskych záverečných prác (boHI a buHI)
16.6.2025 (pondelok)
Program štátnej skúšky
DETAILY PRIHLASOVANIA SA:
1. Na štátnu záverečnú skúšku a na obhajobu záverečnej práce je najprv potrebné sa prihlásiť prostredníctvom AIS-u v týždni od 28.4. do 2.5.2025. V prípade, že ste si v AIS-e nezapísali niektorý z predmetov štátnej záverečnej skúšky, obráťte sa na Vašu študijnú referentku na študijnom oddelení. Podrobné informácie k prihlasovaniu sa na štátnu skúšku nájdete na https://fphil.uniba.sk/studium/student/bc-mgr/statne-skusky/.
Ak ste študenti učiteľských kombinácií, tak aj krok 2
2. Následne sa na konkrétny termín prihláste e-mailom adresovaným pani sekretárke Jane Katanovej na adresu jana.katanovauniba.sk. V emaile nezabudnite uviesť konkrétne predmety, na ktoré sa prihlasujete. Počet študentov na jeden termín je limitovaný počtom 10.
NEPREHLIADNITE!
* Oba dni skúšok sa považujú za jeden termín štátnej skúšky. Nie je možné prihlásiť sa na jeden predmet (napr. Didaktiku dejepisu) jeden týždeň a na druhý predmet (Históriu) až o týždeň neskôr.
Ak sa v letnom termíne neprihlásite na oba predmety, ďalšia možnosť bude až v auguste počas jesenného termínu. Dávame do pozornosti, že zimný termín v januári už nie je k dispozícii!
TÉMY ZÁVEREČNÝCH PRÁC 2025
Témy záverečných prác pre študentov bakalárskeho štúdia (odboru história a v jej kombináciách) a študentov magisterského učiteľského štúdia.
Študenti 2. ročníka bakalárskeho štúdia a 1. ročníka magisterského štúdia učiteľských kombinácií si vyberajú tému záverečnej práce z vyššie uvedeného zoznamu. Vlastné témy musia byť vopred prekonzultované a schválené školiteľom. Po výbere konkrétnej témy sa treba na ňu záväzne prihlásiť prihláškou, ktorá je dispozícii na sekretariáte katedier histórie. Nezabudnite, prosím, uviesť aj anglický názov práce! Školiteľom a študentom podpísanú prihlášku treba odovzdať buď osobne alebo do priečinku dr. Petrovi Benkovi z Katedry slovenských dejín.
Termín prihlásenia témy záverečnej práce je 30. apríl. 2025.
<output>Študenti 2. ročníka bakalárskeho štúdia a 1. ročníka magisterského štúdia učiteľských kombinácií si najneskôr do 30. apríla 2025 zo zverejnených zoznamov vyberú tému na záverečnú prácu. Vlastné témy musia byť vopred prekonzultované a schválené školiteľom. Po výbere konkrétnej témy sa treba na ňu záväzne prihlásiť prihláškou, ktorá je dispozícii na sekretariáte katedier histórie. Nezabudnite, prosím, uviesť aj anglický názov práce! Školiteľom a študentom podpísanú prihlášku treba odovzdať buď osobne alebo do priečinku dr. D. Hrnčiarovej (KVD)Študenti 2. ročníka bakalárskeho štúdia a 1. ročníka magisterského štúdia učiteľských kombinácií si najneskôr do 30. apríla 2025 zo zverejnených zoznamov vyberú tému na záverečnú prácu. Vlastné témy musia byť vopred prekonzultované a schválené školiteľom. Po výbere konkrétnej témy sa treba na ňu záväzne prihlásiť prihláškou, ktorá je dispozícii na sekretariáte katedier histórie. Nezabudnite, prosím, uviesť aj anglický názov práce! Školiteľom a študentom podpísanú prihlášku treba odovzdať buď osobne alebo do priečinku dr. D. Hrnčiarovej (KVD)</output>ut>
nti 1. ročníka magisterského štúdia histórie si tému záverečnej práce vyberajú najneskôr do 29. novembra 2024. Vlastné témy musia byť vopred prekonzultované a schválené školiteľom alebo školiteľkou. Po výbere konkrétnej témy sa treba na ňu záväzne prihlásiť prihláškou, ktorá je dispozícii na sekretariáte katedier (Š426) alebo online. Školiteľom a študentom podpísané prihlášky (1 exemplár stačí) treba odovzdať osobne alebo do priečinku študijného poradcu Katedry slovenských dejín, Dr. Petra Benku.
</output>
!!! NOVÉ ŠTÁTNICOVÉ OTÁZKY !!!
Radi by sme Vám oznámili, že od letného termínu štátnych skúšok akademického roka 2023/2024 platí nové znenie štátnicových otázok. Otázky nájdete v sekcii Štúdium a v podsekcii Štátnicové otázky.
DÔVERNÍČKA A DÔVERNÍK NA KATEDRE SLOVENSKÝCH DEJÍN
Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave považuje študentskú anketu za dôležitú platformu a jednotlivým relevantným pripomienkam venuje dostatočnú pozornosť. V reakcii na to sa pre študentky a študentov histórie (v jednoodborovej, medziodborovej alebo učiteľskej kombinácii, na 1. a 2. stupni štúdia) a slovenských dejín (na 3. stupni štúdia) rozhodla vytvoriť osobnejší priestor pre prívetivú, slobodnú a efektívnu komunikáciu problémov či pripomienok k životu na akademickej pôde.
Katedra slovenských dejín tak vytvára neformálnu platformu dôverníkov, ktorá bude zastúpená
dôverníčkou Mgr. Ivanou Lukáč Labancovou, PhD.
a
dôverníkom PhDr. Jakubom Palkom, PhD.
Môžete ich kontaktovať kedykoľvek počas akademického roka prostredníctvom emailu alebo ich navštíviť osobne počas konzultačných hodín.
SPOMIENKY PROF. RICHARDA MARSINU NA ŠTÚDIUM NA FIF UK
E-LEARNING AKO INOVATÍVNA FORMA UNIVERZITNÉHO A CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA V ODBORE SLOVENSKÉ DEJINY (Dejiny Slovenska: XX. Podiel Nitrianska na vzniku Panónskeho (Uhorského) kráľovstva)
O pracovisku
Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského je špičkovým vedecko-výskumným a pedagogickým pracoviskom s dlhou tradíciou na najstaršej kontinuálne pôsobiacej univerzite na Slovensku. Dynamický pracovný tím odborníkov sa zameriava na mapovanie širokého rámca slovenských dejín, v zmysle dejín Slovákov, dejín územia Slovenska a ostatných špecializovaných historických odborov viažucich sa k tejto problematike. Zaoberá sa celým časovým rozsahom dejín, od prahu prehistórie až po nedávnu minulosť, rozsiahlym spektrom tém a rozmanitými prístupmi k nim. Zabezpečuje aplikáciu moderných metód bádania a jeho výsledkov v neustálej komparácii s výsledkami a obsahom európskych národných historiografií. Katedra a jej členovia sa dlhodobo venujú vedeckému výskumu a sú koordinátormi a riešiteľmi úloh množstva vedeckých projektov. Okrem atraktívnej pedagogickej činnosti s podporou bakalárskej, magisterskej a doktorandskej formy štúdia sa programovo zaoberá aj šírením výsledkov vedy a jej popularizáciou pre širokú verejnosť. Pre tento prístup patrí medzi najrenomovanejšie odborné pracoviská tohto rázu v slovenskom prostredí.
Z dejín katedry
Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vznikol odbor história už v prvom roku jej existencie. Jeho zakladateľom bol profesor Jan Heidler (všeobecné novoveké dejiny), ktorý však zomrel ako 40-ročný v roku 1923. Nahradil ho profesor Václav Chaloupecký, ktorý tu pôsobil do roku 1938. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch tu pôsobili profesori Jan Eisner a Vojtech Ondrouch. Eisner významne rozšíril sekciu archeológie a Ondrouch až do konca päťdesiatych rokov prednášal dejiny staroveku. Odbor sa rozšíril aj o ďalších pedagógov. Prvým slovenským historikom, ktorý sa roku 1928 habilitoval na slovenské dejiny bol Daniel Rapant, v roku 1933 Branislav Varsik a v roku 1937 Alexander Húščava.
Organizácia sa zmenila v akademickom roku 1949/1950 kvôli novému vysokoškolskému zákonu. Odbor historických vied, resp. Historický seminár nahradili dve katedry: Katedra dejín ČSR, ZSSR a ľudových demokracií a Katedra všeobecných dejín a archeológie. Zriadením katedry „národných dejín“ bol poverený profesor Miloš Gosiorovský. V akademickom roku 1950/1951 vznikol na katedre nový odbor – špeciálne štúdium archívnictva, ktorému základy položil Alexander Húščava.
V roku 1964 došlo k ďalšej reforme organizácie a premenovaniu – katedra potom dlhodobo fungovala pod názvom Katedra československých dejín a archívnictva. Až do svojej smrti v roku 1978 ju viedol naďalej profesor Gosiorovský. Po ňom prevzal funkciu vedúceho katedry profesor Ján Hučko.
Ďalšie zmeny priniesli výsledky udalostí roku 1989. Jej vedúcim sa stal profesor Matúš Kučera a v roku 1990 premenovala na Katedru slovenských dejín, českých dejín a archívnictva. K opätovnej zmene názvu došlo po etablovaní sa samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. V roku 1994 sa tak katedra premenovala na Katedru slovenských dejín a archívnictva. V rokoch 1992 – 1993 bol poverený zastupovaním vedúceho katedry profesora Kučeru a následne sa v roku 1993 stal vedúcim katedry profesor Jozef Baďurík. Tento post zastával do konca roku 2007. V roku 2000 sa vyčlenila samostatná Katedra archívnictva a pomocných vied historických a názov katedry sa opäť zmenil na zatiaľ konečný: Katedra slovenských dejín. Vedúcim katedry v rokoch 2008 - 2016 bol profesor Ján Lukačka. Na jej čele od roku 2017 do dnešných dní stojí profesor Martin Homza.
PREČO ŠTUDOVAŤ HISTÓRIU?
Z galérie osobností odboru a katedry
Prof. PhDr. Václav Chaloupecký (1882 - 1851)
1922 - 1938 riadny profesor československých dejín na FiF UK, 1929/1930 dekan FiF UK, 1937/1938 rektor UK.
Budovateľ odboru História a Historického semináru na FiF UK, zakladateľská postava slovenskej medievistiky. [VIAC] [VIAC]
Prof. PhDr. Daniel Rapant, DrSc. (1897 - 1988)
1928 - 1933 prednosta Krajinského archívu, 1938 - 1950 riadny profesor československých dejín na FiF UK, v roku 1945 rektor UK, 1945 - 1948 predseda historického odboru Matice slovenskej, od 1968 akademik SAV a i.
Azda najvýznamnejšia postava spomedzi slovenských historikov pre všeobecný prínos v slovenskej historiografii, majoritne sa venoval otázkam 19. storočia, no i stredoveku. Jeho meno nesie Cena Daniela Rapanta. [VIAC] [VIAC]
Prof. PhDr. Ján Hučko, DrSc. (1929 - 2001)
od 1958 pedagóg na FiF UK (od roku 1979 profesor), od 1978 vedúci Katedry československých dejín a archívnictva FiF UK. Držiteľ viacerých ocenení.
Vedecké dielo je zamerané na 19. storočie, otázky formovania moderného slovenského národa, autor zásadnej práce o Ľudovítovi Štúrovi. [VIAC] [VIAC]
Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc. (1932 - )
1956 - 1998 pedagóg na FiF UK, 1992 - 1993 minister školstva SR, 1993 - 1998 veľvyslanec SR v Chorvátsku a i. Držiteľ viacerých ocenení.
Popredný slovenský historik – medievalista a popularizátor slovenských dejín.[VIAC] [VIAC]