Katedra slovenských dejín

ŠTÁTNE SKÚŠKY MÁJ /JÚN 2022

Na štátne skúšky a obhajoby sa študenti prihlasujú prostredníctvom AISu v termíne určenom harmonogramom štúdia, teda najbližšie 2. – 6. mája 2022.

Konkrétne návody možno nájsť na fakultnom webe: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-a-magisterske-studium/statne-skusky/

V systéme je uvedený len rámcový termín, konkrétne dátumy určujú jednotlivé katedry.

Na Katedre slovenských dejín sa štátne skúšky budú konať nasledovne:
* OBHAJOBY BAKALÁRSKYCH PRÁC (všetky kombinácie) | 13. júna 2022 (v prípade vyššieho počtu prihlásených aj nasledujúci deň, 14. júna 2022)

Harmonogram obhajob bakalárskych prác v termíne 13. júna 2022

* OBHAJOBY DIPLOMOVÝCH PRÁC A ŠTÁTNE SKÚŠKY STARŠIE/NOVŠIE DEJINY  (moHI) | 1. júna 2022

Harmonogram obhajob a štátnych skúšok na termín 1. júna 2022

UČITEĽSKÉ KOMBINÁCIE
ŠTÁTNICE A OBHAJOBY ZÁVEREČNÝCH PRÁC | 26. mája, 2. júna a 9. júna 2022

Harmonogram obhajob a štátnej skúšky na termín 26. mája 2022

Harmonogram obhajob a štátnej skúšky na termín 2. júna 2022

Harmonogram obhajob a štátnej skúšky na termín 9. júna 2022


V prípade učiteľských študijných programov sa na konkrétny dátum zapisujú študenti sami prostredníctvom sekretariátu katedier.

TÉMY ZÁVEREČNÝCH PRÁC | AR 2022/2023

Po konzultácii so školiteľom témy záverečných prác, prosím, nahlasujte do 17. júna 2022 študijnému poradcovi dr. P. Benkovi. Vyplnené a školiteľom podpísané tlačivo pošlite naskenované emailom na peter.benka@uniba.sk alebo odovzdajte do priečinku na sekretariáte. Tlačivo nájdete tu: 

C:/Users/42190/Downloads/Prihlaska-na-bakalarsku-a-diplomovu-pracu.pdf

Témy záverečných prác na AR 2022/2023

Študentská vedecká a odborná konferencia (ŠVOK) 2022

Aktuálne informácie 2022

Všeobecné informácie

SPOMIENKY PROF. RICHARDA MARSINU NA ŠTÚDIUM NA FIF UK

E-LEARNING AKO INOVATÍVNA FORMA UNIVERZITNÉHO A CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA V ODBORE SLOVENSKÉ DEJINY (Dejiny Slovenska: XIV. Cyrilo-Metodská misia z hľadiska jej významu)

O pracovisku

Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského je špičkovým vedecko-výskumným a pedagogickým pracoviskom s dlhou tradíciou na najstaršej kontinuálne pôsobiacej univerzite na Slovensku. Dynamický pracovný tím odborníkov sa zameriava na mapovanie širokého rámca slovenských dejín, v zmysle dejín Slovákov, dejín územia Slovenska a ostatných špecializovaných historických odborov viažucich sa k tejto problematike. Zaoberá sa celým časovým rozsahom dejín, od prahu prehistórie až po nedávnu minulosť, rozsiahlym spektrom tém a rozmanitými prístupmi k nim. Zabezpečuje aplikáciu moderných metód bádania a jeho výsledkov v neustálej komparácii s výsledkami a obsahom európskych národných historiografií. Katedra a jej členovia sa dlhodobo venujú vedeckému výskumu a sú koordinátormi a riešiteľmi úloh množstva vedeckých projektov. Okrem atraktívnej pedagogickej činnosti s podporou bakalárskej, magisterskej a doktorandskej formy štúdia sa programovo zaoberá aj šírením výsledkov vedy a jej popularizáciou pre širokú verejnosť. Pre tento prístup patrí medzi najrenomovanejšie odborné pracoviská tohto rázu v slovenskom prostredí.

Z dejín katedry

Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vznikol odbor história už v prvom roku jej existencie. Jeho zakladateľom bol profesor Jan Heidler (všeobecné novoveké dejiny), ktorý však zomrel ako 40-ročný v roku 1923. Nahradil ho profesor Václav Chaloupecký, ktorý tu pôsobil do roku 1938. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch tu pôsobili profesori Jan Eisner a Vojtech Ondrouch. Eisner významne rozšíril sekciu archeológie a Ondrouch až do konca päťdesiatych rokov prednášal dejiny staroveku. Odbor sa rozšíril aj o ďalších pedagógov. Prvým slovenským historikom, ktorý sa roku 1928 habilitoval na slovenské dejiny bol Daniel Rapant, v roku 1933 Branislav Varsik a v roku 1937 Alexander Húščava.

Organizácia sa zmenila v akademickom roku 1949/1950 kvôli novému vysokoškolskému zákonu. Odbor historických vied, resp. Historický seminár nahradili dve katedry: Katedra dejín ČSR, ZSSR a ľudových demokracií a Katedra všeobecných dejín a archeológie. Zriadením katedry „národných dejín“ bol poverený profesor Miloš Gosiorovský. V akademickom roku 1950/1951 vznikol na katedre nový odbor – špeciálne štúdium archívnictva, ktorému základy položil Alexander Húščava.
V roku 1964 došlo k ďalšej reforme organizácie a premenovaniu – katedra potom dlhodobo fungovala pod názvom Katedra československých dejín a archívnictva. Až do svojej smrti v roku 1978 ju viedol naďalej profesor Gosiorovský. Po ňom prevzal funkciu vedúceho katedry profesor Ján Hučko.
Ďalšie zmeny priniesli výsledky udalostí roku 1989. Jej vedúcim sa stal profesor Matúš Kučera a v roku 1990 premenovala na Katedru slovenských dejín, českých dejín a archívnictva. K opätovnej zmene názvu došlo po etablovaní sa samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. V roku 1994 sa tak katedra premenovala na Katedru slovenských dejín a archívnictva. V rokoch 1992 – 1993 bol poverený zastupovaním vedúceho katedry profesora Kučeru a následne sa v roku 1993 stal vedúcim katedry profesor Jozef Baďurík. Tento post zastával do konca roku 2007. V roku 2000 sa vyčlenila samostatná Katedra archívnictva a pomocných vied historických a názov katedry sa opäť zmenil na zatiaľ konečný: Katedra slovenských dejín. Vedúcim katedry v rokoch 2008 - 2016 bol profesor Ján Lukačka. Na jej čele od roku 2017 do dnešných dní stojí profesor Martin Homza.

Výstava k 95. výročiu FiF UK

PREČO ŠTUDOVAŤ HISTÓRIU?

Z galérie osobností odboru a katedry

Prof. PhDr. Václav Chaloupecký (1882 - 1851)
1922 - 1938 riadny profesor československých dejín na FiF UK, 1929/1930 dekan FiF UK, 1937/1938 rektor UK.
Budovateľ odboru História a Historického semináru na FiF UK, zakladateľská postava slovenskej medievistiky. [VIAC] [VIAC]

Prof. PhDr. Daniel Rapant, DrSc. (1897 - 1988)
1928 - 1933 prednosta Krajinského archívu, 1938 - 1950 riadny profesor československých dejín na FiF UK, v roku 1945 rektor UK, 1945 - 1948 predseda historického odboru Matice slovenskej, od 1968 akademik SAV a i.
Azda najvýznamnejšia postava spomedzi slovenských historikov pre všeobecný prínos v slovenskej historiografii, majoritne sa venoval otázkam 19. storočia, no i stredoveku. Jeho meno nesie Cena Daniela Rapanta. [VIAC] [VIAC]

Prof. PhDr. Ján Hučko, DrSc. (1929 - 2001)
od 1958 pedagóg na FiF UK (od roku 1979 profesor), od 1978 vedúci Katedry československých dejín a archívnictva FiF UK. Držiteľ viacerých ocenení.
Vedecké dielo je zamerané na 19. storočie, otázky formovania moderného slovenského národa, autor zásadnej práce o Ľudovítovi Štúrovi. [VIAC] [VIAC]

Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc. (1932 - )
1956 - 1998 pedagóg na FiF UK, 1992 - 1993 minister školstva SR, 1993 - 1998 veľvyslanec SR v Chorvátsku a i. Držiteľ viacerých ocenení.
Popredný slovenský historik – medievalista a popularizátor slovenských dejín.[VIAC] [VIAC]