Katedra slovenských dejín
TERMÍNY ŠTÁTNYCH SKÚŠOK A OBHAJOB ZÁVEREČNÝCH PRÁC
Obhajoby záverečných prác (moHI, jednoodborová história, II. stupeň)
5. júna 2023 (pondelok), 9:00
Štátna skúška: Novšie slovenské dejiny (moHI, jednoodborová história, II. stupeň)
5. júna 2023 (pondelok), 10:40
Štátna skúška: Staršie slovenské dejiny (moHI, jednoodborová história, II. stupeň)
6. júna 2023 (utorok), 9:00
_______________________________________________
Obhajoby záverečných prác (učiteľské kombinácie odboru história, II. stupeň)
8. júna 2023 (štvrtok), 8:30
Štátna skúška z histórie a didaktiky (učiteľské kombinácie odboru história, II. stupeň)
8. júna 2023 (štvrtok), 9:00
Doplňujúce pedagogické štúdium - obhajoba a skúška z didaktiky
8. júna 2023 (štvrtok), 9:00
Obhajoby bakalárskych prác (história v jednoodborovom, medziodborovom a učiteľskom štúdiu)
12. júna 2023 (pondelok), 9:00
Konkrétny harmonogram štátnic a obhajob budeme počas celého júna aktualizovať.
SCHVÁLENÉ TÉMY ZÁVEREČNÝCH PRÁC
Na akademický rok 2023/2024 boli pre bakalársky stupeň štúdia schválené témy záverečných prác.
TERMÍNY ŠTÁTNYCH SKÚŠOK A OBHAJOB ZÁVEREČNÝCH PRÁC
Štátne skúšky a obhajoby odboru história v učiteľských kombináciách sa budú konať v termínoch (v každom prípade ide o štvrtok):
1. júna 2023
8. júna 2023
15. júna 2023
Štátne skúšky a obhajoby jednoodborovej histórie v magisterskom stupni štúdia (moHI) pre staršie i novšie slovenské dejiny sa budú konať v termínoch:
5. a 6. júna 2023
Obhajoby záverečných prác pre študentov v bakalárskom stupni štúdia všetkých odborov sa budú konať v termínoch:
12. a 13. júna 2023
AKO SA PRIHLÁSIŤ NA ŠTÁTNU SKÚŠKU?
Na letný termín (máj - jún 2023) štátnych skúšok sa každý bude musieť prihlásiť cez AIS. Prihlasovanie bude v AISe prebiehať v dňoch 2. - 6. mája 2023. Konkrétne informácie možno nájsť na webe fakulty. V AISe sa bude dať prihlásiť iba na rámcový termín štátnych skúšok (označený len ako máj-jún).
DÁ SA PRIHLÁSIŤ NA KONKRÉTNY TERMÍN?
Končiaci magistri učiteľských kombinácií budú mať možnosť prihlásiť sa na jeden z troch vyššie vypísaných dátumov individuálne (zapísať sa môžete prostredníctvom hárkov na sekretariáte katedier).
Ostatných študentov (všetci končiaci na bc. stupni a moHI) na vyššie uvedené termíny zaradí a harmonogram zostaví štátnicová komisia. V závislosti od počtu prihlásených môžu byť štátne skúšky v oboch prípadoch skoncentrované do jedného dňa (najmä v prípade bc. obhajob), informácie budú včas zverejnené na webe.
VYJADRENIE K MEDIALIZÁCII KATEDRY SLOVENSKÝCH DEJÍN FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
Publicita, akej sa katedre slovenských dejín za ostatné týždne dostáva v médiách a vo verejných diskusiách na sociálnych sieťach, znevažujúco zasahuje našu akademickú prácu a naše úsilie venovať viac pozornosti skvalitňovaniu edukačného prostredia. Predovšetkým online priestor je živnou pôdou pre šírenie dezinformácií a nabáda autorov mediálnych výstupov a diskutérov zapájajúcich sa do verejných debát k hyperbolizovaniu skutočností a k diskutovaniu tém, na ktoré nemajú relevantné argumenty. S vôľou prispieť k ukončeniu medializácie katedrových a vnútrofakultných záležitostí si dovoľujeme poskytnúť vecné stanovisko k informačnému šumu, ktorý nastal po 8. marci 2023, a zároveň akademickú obec Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej UK) a verejnosť ubezpečiť, že prioritou katedry je napĺňať hlavné poslanie vysokých škôl v súlade s vnútornou legislatívou UK a Filozofickej fakulty (ďalej FiF) UK.
Verejné vyjadrenia Mgr. Michala Augustoviča, M.A., externého doktoranda Katedry slovenských dejín, a Mgr. Samuela Burdu, interného doktoranda Katedry slovenských dejín a administratívneho pracovníka sekretariátu Katedry slovenských dejín, Katedry všeobecných dejín a Katedry archívnictva a muzeológie FiF UK sú ich osobnými názormi. V žiadnom prípade nereflektujú mienku Katedry slovenských dejín a nemôžu byť stotožňované s názormi ostatných členiek a členov Katedry slovenských dejín. Vyjadrenia Mgr. Michala Augustoviča, M.A. a Mgr. Samuela Burdu sa nezakladajú na ich priamej skúsenosti zo stretnutí s dekanom FiF UK prof. Mgr. Mariánom Zouharom, PhD. a vedením FiF UK. Stretnutí s predstaviteľmi vedenia FiF UK sa zúčastnili len zamestnanci s trvalým pracovným pomerom na Katedre slovenských dejín, menovite prof. PhDr. Roman Holec, DrSc., prof. Mgr. Martin Homza, Dr., doc. PhDr. Peter Podolan, PhD., doc. Mgr. Martin Vašš, PhD., Mgr. Peter Benka, PhD., PhDr. Eva Benková, PhD., Mgr. Stanislava Kuzmová, MA, PhD., PhDr. Jakub Palko, PhD.
Dôvody odvolania prof. Mgr. Martina Homzu, Dr. z funkcie vedúceho Katedry slovenských dejín dňa 8. 3. 2023 sú vnútrofakultnou záležitosťou, záležitosťou medzi dekanom prof. Mgr. Mariánom Zouharom, PhD. (zamestnávateľom) a prof. Mgr. Martinom Homzom, Dr. (zamestnancom).
Odmietame účelové spájanie odvolania prof. Mgr. Martina Homzu, Dr. z funkcie vedúceho Katedry slovenských dejín s otázkou zlúčenia Katedry slovenských dejín s Katedrou všeobecných dejín alebo s akýmsi „ideologickým bojom“ na FiF UK či snahami o „zrušenie Katedry slovenských dejín“. Odmietame tiež, aby daná situácia bola interpretovaná ako konflikt Katedra vs. Dekan.
Sme zásadne proti akejkoľvek forme diskriminácie voči študentkám a študentom UK. Katedra slovenských dejín zaviedla po poslednej študentskej ankete inštitút dôverníčky a dôverníka. Ide o neformálnu platformu, ktorá má prispieť k prívetivej, slobodnej a efektívnej komunikácii problémov či pripomienok k životu na akademickej pôde. Etickými aspektmi vzdelávacej, vedeckovýskumnej alebo umeleckej činnosti realizovanej na FiF UK, v mene FiF UK alebo v spolupráci s FiF UK je kompetentná zaoberať sa Etická rada FiF UK ako poradný orgán dekana fakulty.
TÉMY DOKTORANDSKÉHO ŠTÚDIA
Pre uchádzačov o doktorandské štúdium v študijnom programe slovenské dejiny si školiteľky a školitelia na akademický rok 2023/2024 pripravili tieto témy:
Témy doktorandského štúdia v študijnom programe slovenské dejiny
Všetky témy doktorandského štúdia v odboroch spoločenských a humanitných vied, ktoré vypísali školitelia a školiteľky z FiF UK a spolupracujúcich ústavov SAV nájdete na webe fakulty v kategórii Témy doktorandského štúdia.
DÔVERNÍČKA A DÔVERNÍK NA KATEDRE SLOVENSKÝCH DEJÍN
Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave považuje študentskú anketu za dôležitú platformu a jednotlivým relevantným pripomienkam venuje dostatočnú pozornosť. V reakcii na to sa pre študentky a študentov histórie (v jednoodborovej, medziodborovej alebo učiteľskej kombinácii, na 1. a 2. stupni štúdia) a slovenských dejín (na 3. stupni štúdia) rozhodla vytvoriť osobnejší priestor pre prívetivú, slobodnú a efektívnu komunikáciu problémov či pripomienok k životu na akademickej pôde.
Katedra slovenských dejín tak vytvára neformálnu platformu dôverníkov, ktorá bude zastúpená
dôverníčkou Mgr. Ivanou Lukáč Labancovou, PhD.
a
dôverníkom PhDr. Jakubom Palkom, PhD.
Môžete ich kontaktovať kedykoľvek počas akademického roka prostredníctvom emailu alebo ich navštíviť osobne počas konzultačných hodín.
VYHLÁSENIE KATEDRY SLOVENSKÝCH DEJÍN FILOZOFICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa dištancuje od verejných vyjadrení politicky aktívnych osobností vo vzťahu ku Katedre slovenských dejín a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Katedra slovenských dejín odmieta akúkoľvek podobu politizácie záležitostí akademickej obce Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a šírenie nepravdivých tvrdení vo verejnom priestore.
SPOMIENKY PROF. RICHARDA MARSINU NA ŠTÚDIUM NA FIF UK
E-LEARNING AKO INOVATÍVNA FORMA UNIVERZITNÉHO A CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA V ODBORE SLOVENSKÉ DEJINY (Dejiny Slovenska: XIX. Ako vzniklo Panónske (Uhorské) kráľovstvo)
O pracovisku
Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského je špičkovým vedecko-výskumným a pedagogickým pracoviskom s dlhou tradíciou na najstaršej kontinuálne pôsobiacej univerzite na Slovensku. Dynamický pracovný tím odborníkov sa zameriava na mapovanie širokého rámca slovenských dejín, v zmysle dejín Slovákov, dejín územia Slovenska a ostatných špecializovaných historických odborov viažucich sa k tejto problematike. Zaoberá sa celým časovým rozsahom dejín, od prahu prehistórie až po nedávnu minulosť, rozsiahlym spektrom tém a rozmanitými prístupmi k nim. Zabezpečuje aplikáciu moderných metód bádania a jeho výsledkov v neustálej komparácii s výsledkami a obsahom európskych národných historiografií. Katedra a jej členovia sa dlhodobo venujú vedeckému výskumu a sú koordinátormi a riešiteľmi úloh množstva vedeckých projektov. Okrem atraktívnej pedagogickej činnosti s podporou bakalárskej, magisterskej a doktorandskej formy štúdia sa programovo zaoberá aj šírením výsledkov vedy a jej popularizáciou pre širokú verejnosť. Pre tento prístup patrí medzi najrenomovanejšie odborné pracoviská tohto rázu v slovenskom prostredí.
Z dejín katedry
Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vznikol odbor história už v prvom roku jej existencie. Jeho zakladateľom bol profesor Jan Heidler (všeobecné novoveké dejiny), ktorý však zomrel ako 40-ročný v roku 1923. Nahradil ho profesor Václav Chaloupecký, ktorý tu pôsobil do roku 1938. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch tu pôsobili profesori Jan Eisner a Vojtech Ondrouch. Eisner významne rozšíril sekciu archeológie a Ondrouch až do konca päťdesiatych rokov prednášal dejiny staroveku. Odbor sa rozšíril aj o ďalších pedagógov. Prvým slovenským historikom, ktorý sa roku 1928 habilitoval na slovenské dejiny bol Daniel Rapant, v roku 1933 Branislav Varsik a v roku 1937 Alexander Húščava.
Organizácia sa zmenila v akademickom roku 1949/1950 kvôli novému vysokoškolskému zákonu. Odbor historických vied, resp. Historický seminár nahradili dve katedry: Katedra dejín ČSR, ZSSR a ľudových demokracií a Katedra všeobecných dejín a archeológie. Zriadením katedry „národných dejín“ bol poverený profesor Miloš Gosiorovský. V akademickom roku 1950/1951 vznikol na katedre nový odbor – špeciálne štúdium archívnictva, ktorému základy položil Alexander Húščava.
V roku 1964 došlo k ďalšej reforme organizácie a premenovaniu – katedra potom dlhodobo fungovala pod názvom Katedra československých dejín a archívnictva. Až do svojej smrti v roku 1978 ju viedol naďalej profesor Gosiorovský. Po ňom prevzal funkciu vedúceho katedry profesor Ján Hučko.
Ďalšie zmeny priniesli výsledky udalostí roku 1989. Jej vedúcim sa stal profesor Matúš Kučera a v roku 1990 premenovala na Katedru slovenských dejín, českých dejín a archívnictva. K opätovnej zmene názvu došlo po etablovaní sa samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. V roku 1994 sa tak katedra premenovala na Katedru slovenských dejín a archívnictva. V rokoch 1992 – 1993 bol poverený zastupovaním vedúceho katedry profesora Kučeru a následne sa v roku 1993 stal vedúcim katedry profesor Jozef Baďurík. Tento post zastával do konca roku 2007. V roku 2000 sa vyčlenila samostatná Katedra archívnictva a pomocných vied historických a názov katedry sa opäť zmenil na zatiaľ konečný: Katedra slovenských dejín. Vedúcim katedry v rokoch 2008 - 2016 bol profesor Ján Lukačka. Na jej čele od roku 2017 do dnešných dní stojí profesor Martin Homza.
PREČO ŠTUDOVAŤ HISTÓRIU?
Z galérie osobností odboru a katedry
Prof. PhDr. Václav Chaloupecký (1882 - 1851)
1922 - 1938 riadny profesor československých dejín na FiF UK, 1929/1930 dekan FiF UK, 1937/1938 rektor UK.
Budovateľ odboru História a Historického semináru na FiF UK, zakladateľská postava slovenskej medievistiky. [VIAC] [VIAC]
Prof. PhDr. Daniel Rapant, DrSc. (1897 - 1988)
1928 - 1933 prednosta Krajinského archívu, 1938 - 1950 riadny profesor československých dejín na FiF UK, v roku 1945 rektor UK, 1945 - 1948 predseda historického odboru Matice slovenskej, od 1968 akademik SAV a i.
Azda najvýznamnejšia postava spomedzi slovenských historikov pre všeobecný prínos v slovenskej historiografii, majoritne sa venoval otázkam 19. storočia, no i stredoveku. Jeho meno nesie Cena Daniela Rapanta. [VIAC] [VIAC]
Prof. PhDr. Ján Hučko, DrSc. (1929 - 2001)
od 1958 pedagóg na FiF UK (od roku 1979 profesor), od 1978 vedúci Katedry československých dejín a archívnictva FiF UK. Držiteľ viacerých ocenení.
Vedecké dielo je zamerané na 19. storočie, otázky formovania moderného slovenského národa, autor zásadnej práce o Ľudovítovi Štúrovi. [VIAC] [VIAC]
Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc. (1932 - )
1956 - 1998 pedagóg na FiF UK, 1992 - 1993 minister školstva SR, 1993 - 1998 veľvyslanec SR v Chorvátsku a i. Držiteľ viacerých ocenení.
Popredný slovenský historik – medievalista a popularizátor slovenských dejín.[VIAC] [VIAC]