Filozofická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Katedra slovenských dejín

Štátne skúšky - august 2020

Vážení študenti,

 prinášame Vám informácie k augustovému termínu štátnych skúšok (17. – 31. 8. 2020):

 - štátne skúšky a obhajoby záverečných prác sa od 17. augusta 2020 do 31. augusta 2020 realizujú prezenčnou formou (Ak pretrvávajú dôvody na uplatňovanie postupov podľa §108e zákona č.131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predseda skúšobnej komisie môže určiť dištančnú formu skúšky.)

- prihlasovanie na štátne skúšky sa realizuje prostredníctvom AIS v termíne 6. – 10. júla 2020,

- konkrétne termíny zverejnia katedry najneskôr 3 týždne pred štátnymi skúškami na svojej webovej stránke,

- licenčné zmluvy (spolu 4 ks) a titulný list práce sa budú odovzdávať v deň obhajoby na príslušnej katedre.

 

 

ŠTÁTNE SKÚŠKY 2020

Rozpis obhajob záverečných prác a štátnych skúšok na termín 2. júla 2020 (štvrtok)

Štátne záverečné skúšky budú na katedrách histórie prebiehať v týchto termínoch: 

Bakalári  – jednoodboroví (boHI) a učiteľské kombinácie (buHI) 30.6.2020 – obhajoba záverečnej práce. Pri dištančnej forme obhajoby (online) prebehne  minimálne týždeň pred termínom skúška pripojenia. O podrobnostiach budú študenti včas informovaní. Poradie a časový harmonogram obhajob určí komisia.

Magistrijednoodboroví (moHI) 22.6 – 24.6.2020 pričom obhajoba bude v pondelok 22.6.2020  a štátna skúška 23. a 24.6.2020.

Pri dištančnej forme obhajoby (online) prebehne  minimálne  týždeň pred termínom skúška pripojenia. O podrobnostiach budú študenti včas informovaní. Poradie a časový harmonogram obhajob a skúšania  určí komisia.      

Učiteľské kombinácie magisterský stupeň  (muHI) majú vyhradené termíny vo štvrtok : 18.6.2020; 25.6.2020; 2.7.2020.

Študenti sú už prihlásení na konkrétny termín.  Pri dištančnej forme obhajoby (online) prebehne  minimálne týždeň pred termínom skúška pripojenia. O podrobnostiach budú študenti včas informovaní. Poradie a časový harmonogram obhajob a skúšania určí komisia.  

Licenčné zmluvy (2x s UK; 2x s CRZP) treba poslať poštou do 15. júna 2020.

SPOMIENKY PROF. RICHARDA MARSINU NA ŠTÚDIUM NA FIF UK

PREČO ŠTUDOVAŤ HISTÓRIU?

O pracovisku

Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského je špičkovým vedecko-výskumným a pedagogickým pracoviskom s dlhou tradíciou na najstaršej kontinuálne pôsobiacej univerzite na Slovensku. Dynamický pracovný tím odborníkov sa zameriava na mapovanie širokého rámca slovenských dejín, v zmysle dejín Slovákov, dejín územia Slovenska a ostatných špecializovaných historických odborov viažucich sa k tejto problematike. Zaoberá sa celým časovým rozsahom dejín, od prahu prehistórie až po nedávnu minulosť, rozsiahlym spektrom tém a rozmanitými prístupmi k nim. Zabezpečuje aplikáciu moderných metód bádania a jeho výsledkov v neustálej komparácii s výsledkami a obsahom európskych národných historiografií. Katedra a jej členovia sa dlhodobo venujú vedeckému výskumu a sú koordinátormi a riešiteľmi úloh množstva vedeckých projektov. Okrem atraktívnej pedagogickej činnosti s podporou bakalárskej, magisterskej a doktorandskej formy štúdia sa programovo zaoberá aj šírením výsledkov vedy a jej popularizáciou pre širokú verejnosť. Pre tento prístup patrí medzi najrenomovanejšie odborné pracoviská tohto rázu v slovenskom prostredí.

Z dejín katedry

Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vznikol odbor história už v prvom roku jej existencie. Jeho zakladateľom bol profesor Jan Heidler (všeobecné novoveké dejiny), ktorý však zomrel ako 40-ročný v roku 1923. Nahradil ho profesor Václav Chaloupecký, ktorý tu pôsobil do roku 1938. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch tu pôsobili profesori Jan Eisner a Vojtech Ondrouch. Eisner významne rozšíril sekciu archeológie a Ondrouch až do konca päťdesiatych rokov prednášal dejiny staroveku. Odbor sa rozšíril aj o ďalších pedagógov. Prvým slovenským historikom, ktorý sa roku 1928 habilitoval na slovenské dejiny bol Daniel Rapant, v roku 1933 Branislav Varsik a v roku 1937 Alexander Húščava.

Organizácia sa zmenila v akademickom roku 1949/1950 kvôli novému vysokoškolskému zákonu. Odbor historických vied, resp. Historický seminár nahradili dve katedry: Katedra dejín ČSR, ZSSR a ľudových demokracií a Katedra všeobecných dejín a archeológie. Zriadením katedry „národných dejín“ bol poverený profesor Miloš Gosiorovský. V akademickom roku 1950/1951 vznikol na katedre nový odbor – špeciálne štúdium archívnictva, ktorému základy položil Alexander Húščava.
V roku 1964 došlo k ďalšej reforme organizácie a premenovaniu – katedra potom dlhodobo fungovala pod názvom Katedra československých dejín a archívnictva. Až do svojej smrti v roku 1978 ju viedol naďalej profesor Gosiorovský. Po ňom prevzal funkciu vedúceho katedry profesor Ján Hučko.
Ďalšie zmeny priniesli výsledky udalostí roku 1989. Jej vedúcim sa stal profesor Matúš Kučera a v roku 1990 premenovala na Katedru slovenských dejín, českých dejín a archívnictva. K opätovnej zmene názvu došlo po etablovaní sa samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. V roku 1994 sa tak katedra premenovala na Katedru slovenských dejín a archívnictva. V rokoch 1992 – 1993 bol poverený zastupovaním vedúceho katedry profesora Kučeru a následne sa v roku 1993 stal vedúcim katedry profesor Jozef Baďurík. Tento post zastával do konca roku 2007. V roku 2000 sa vyčlenila samostatná Katedra archívnictva a pomocných vied historických a názov katedry sa opäť zmenil na zatiaľ konečný: Katedra slovenských dejín. Vedúcim katedry v rokoch 2008 - 2016 bol profesor Ján Lukačka. Na jej čele od roku 2017 do dnešných dní stojí profesor Martin Homza.

Výstava k 95. výročiu FiF UK

Z galérie osobností odboru a katedry

Prof. PhDr. Václav Chaloupecký (1882 - 1851)
1922 - 1938 riadny profesor československých dejín na FiF UK, 1929/1930 dekan FiF UK, 1937/1938 rektor UK.
Budovateľ odboru História a Historického semináru na FiF UK, zakladateľská postava slovenskej medievistiky. [VIAC] [VIAC]

Prof. PhDr. Daniel Rapant, DrSc. (1897 - 1988)
1928 - 1933 prednosta Krajinského archívu, 1938 - 1950 riadny profesor československých dejín na FiF UK, v roku 1945 rektor UK, 1945 - 1948 predseda historického odboru Matice slovenskej, od 1968 akademik SAV a i.
Azda najvýznamnejšia postava spomedzi slovenských historikov pre všeobecný prínos v slovenskej historiografii, majoritne sa venoval otázkam 19. storočia, no i stredoveku. Jeho meno nesie Cena Daniela Rapanta. [VIAC] [VIAC]

Prof. PhDr. Ján Hučko, DrSc. (1929 - 2001)
od 1958 pedagóg na FiF UK (od roku 1979 profesor), od 1978 vedúci Katedry československých dejín a archívnictva FiF UK. Držiteľ viacerých ocenení.
Vedecké dielo je zamerané na 19. storočie, otázky formovania moderného slovenského národa, autor zásadnej práce o Ľudovítovi Štúrovi. [VIAC] [VIAC]

Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc. (1932 - )
1956 - 1998 pedagóg na FiF UK, 1992 - 1993 minister školstva SR, 1993 - 1998 veľvyslanec SR v Chorvátsku a i. Držiteľ viacerých ocenení.
Popredný slovenský historik – medievalista a popularizátor slovenských dejín.[VIAC] [VIAC]