Katedra slovenských dejín
TERMINY ŠTÁTNYCH SKÚŠOK | AUGUST 2023
PRIHLASOVANIE NA AUGUSTOVÝ TERMÍN
Na štátnu záverečnú skúšku v jesennom termíne (august 2023) sa treba prihlásiť prostredníctvom AIS-u v termíne 3.7. – 7.7.2023.
Podrobné informácie k prihlasovaniu sa na štátnu záverečnú skúšku nájdete na webe fakulty.
AUGUSTOVÝ TERMÍN ŠTÁTNYCH SKÚŠOK
Štátne záverečné skúšky pre študentov učiteľských kombinácií na magisterskom stupni štúdia (muHI) sa na Katedre slovenských dejín budú konať v termíne 24. augusta 2023.
Program záverečných štátnych skúšok
v termíne 24. augusta 2023 o 9:00.
Štátne záverečné skúšky pre ostatných študentov sa na Katedre slovenských dejín budú konať v rámcom termíne 21. – 24. 8. 2023. Presný termín bude zverejnený až pri konkrétnom počet prihlásených študentov bakalárskeho a magisterského stupňa.
<output></output>
TÉMY DOKTORANDSKÉHO ŠTÚDIA
Pre uchádzačov o doktorandské štúdium v študijnom programe slovenské dejiny si školiteľky a školitelia na akademický rok 2023/2024 pripravili tieto témy:
Témy doktorandského štúdia v študijnom programe slovenské dejiny
Všetky témy doktorandského štúdia v odboroch spoločenských a humanitných vied, ktoré vypísali školitelia a školiteľky z FiF UK a spolupracujúcich ústavov SAV nájdete na webe fakulty v kategórii Témy doktorandského štúdia.
DÔVERNÍČKA A DÔVERNÍK NA KATEDRE SLOVENSKÝCH DEJÍN
Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave považuje študentskú anketu za dôležitú platformu a jednotlivým relevantným pripomienkam venuje dostatočnú pozornosť. V reakcii na to sa pre študentky a študentov histórie (v jednoodborovej, medziodborovej alebo učiteľskej kombinácii, na 1. a 2. stupni štúdia) a slovenských dejín (na 3. stupni štúdia) rozhodla vytvoriť osobnejší priestor pre prívetivú, slobodnú a efektívnu komunikáciu problémov či pripomienok k životu na akademickej pôde.
Katedra slovenských dejín tak vytvára neformálnu platformu dôverníkov, ktorá bude zastúpená
dôverníčkou Mgr. Ivanou Lukáč Labancovou, PhD.
a
dôverníkom PhDr. Jakubom Palkom, PhD.
Môžete ich kontaktovať kedykoľvek počas akademického roka prostredníctvom emailu alebo ich navštíviť osobne počas konzultačných hodín.
SPOMIENKY PROF. RICHARDA MARSINU NA ŠTÚDIUM NA FIF UK
E-LEARNING AKO INOVATÍVNA FORMA UNIVERZITNÉHO A CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA V ODBORE SLOVENSKÉ DEJINY (Dejiny Slovenska: XX. Podiel Nitrianska na vzniku Panónskeho (Uhorského) kráľovstva)
O pracovisku
Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského je špičkovým vedecko-výskumným a pedagogickým pracoviskom s dlhou tradíciou na najstaršej kontinuálne pôsobiacej univerzite na Slovensku. Dynamický pracovný tím odborníkov sa zameriava na mapovanie širokého rámca slovenských dejín, v zmysle dejín Slovákov, dejín územia Slovenska a ostatných špecializovaných historických odborov viažucich sa k tejto problematike. Zaoberá sa celým časovým rozsahom dejín, od prahu prehistórie až po nedávnu minulosť, rozsiahlym spektrom tém a rozmanitými prístupmi k nim. Zabezpečuje aplikáciu moderných metód bádania a jeho výsledkov v neustálej komparácii s výsledkami a obsahom európskych národných historiografií. Katedra a jej členovia sa dlhodobo venujú vedeckému výskumu a sú koordinátormi a riešiteľmi úloh množstva vedeckých projektov. Okrem atraktívnej pedagogickej činnosti s podporou bakalárskej, magisterskej a doktorandskej formy štúdia sa programovo zaoberá aj šírením výsledkov vedy a jej popularizáciou pre širokú verejnosť. Pre tento prístup patrí medzi najrenomovanejšie odborné pracoviská tohto rázu v slovenskom prostredí.
Z dejín katedry
Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vznikol odbor história už v prvom roku jej existencie. Jeho zakladateľom bol profesor Jan Heidler (všeobecné novoveké dejiny), ktorý však zomrel ako 40-ročný v roku 1923. Nahradil ho profesor Václav Chaloupecký, ktorý tu pôsobil do roku 1938. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch tu pôsobili profesori Jan Eisner a Vojtech Ondrouch. Eisner významne rozšíril sekciu archeológie a Ondrouch až do konca päťdesiatych rokov prednášal dejiny staroveku. Odbor sa rozšíril aj o ďalších pedagógov. Prvým slovenským historikom, ktorý sa roku 1928 habilitoval na slovenské dejiny bol Daniel Rapant, v roku 1933 Branislav Varsik a v roku 1937 Alexander Húščava.
Organizácia sa zmenila v akademickom roku 1949/1950 kvôli novému vysokoškolskému zákonu. Odbor historických vied, resp. Historický seminár nahradili dve katedry: Katedra dejín ČSR, ZSSR a ľudových demokracií a Katedra všeobecných dejín a archeológie. Zriadením katedry „národných dejín“ bol poverený profesor Miloš Gosiorovský. V akademickom roku 1950/1951 vznikol na katedre nový odbor – špeciálne štúdium archívnictva, ktorému základy položil Alexander Húščava.
V roku 1964 došlo k ďalšej reforme organizácie a premenovaniu – katedra potom dlhodobo fungovala pod názvom Katedra československých dejín a archívnictva. Až do svojej smrti v roku 1978 ju viedol naďalej profesor Gosiorovský. Po ňom prevzal funkciu vedúceho katedry profesor Ján Hučko.
Ďalšie zmeny priniesli výsledky udalostí roku 1989. Jej vedúcim sa stal profesor Matúš Kučera a v roku 1990 premenovala na Katedru slovenských dejín, českých dejín a archívnictva. K opätovnej zmene názvu došlo po etablovaní sa samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. V roku 1994 sa tak katedra premenovala na Katedru slovenských dejín a archívnictva. V rokoch 1992 – 1993 bol poverený zastupovaním vedúceho katedry profesora Kučeru a následne sa v roku 1993 stal vedúcim katedry profesor Jozef Baďurík. Tento post zastával do konca roku 2007. V roku 2000 sa vyčlenila samostatná Katedra archívnictva a pomocných vied historických a názov katedry sa opäť zmenil na zatiaľ konečný: Katedra slovenských dejín. Vedúcim katedry v rokoch 2008 - 2016 bol profesor Ján Lukačka. Na jej čele od roku 2017 do dnešných dní stojí profesor Martin Homza.
PREČO ŠTUDOVAŤ HISTÓRIU?
Z galérie osobností odboru a katedry
Prof. PhDr. Václav Chaloupecký (1882 - 1851)
1922 - 1938 riadny profesor československých dejín na FiF UK, 1929/1930 dekan FiF UK, 1937/1938 rektor UK.
Budovateľ odboru História a Historického semináru na FiF UK, zakladateľská postava slovenskej medievistiky. [VIAC] [VIAC]
Prof. PhDr. Daniel Rapant, DrSc. (1897 - 1988)
1928 - 1933 prednosta Krajinského archívu, 1938 - 1950 riadny profesor československých dejín na FiF UK, v roku 1945 rektor UK, 1945 - 1948 predseda historického odboru Matice slovenskej, od 1968 akademik SAV a i.
Azda najvýznamnejšia postava spomedzi slovenských historikov pre všeobecný prínos v slovenskej historiografii, majoritne sa venoval otázkam 19. storočia, no i stredoveku. Jeho meno nesie Cena Daniela Rapanta. [VIAC] [VIAC]
Prof. PhDr. Ján Hučko, DrSc. (1929 - 2001)
od 1958 pedagóg na FiF UK (od roku 1979 profesor), od 1978 vedúci Katedry československých dejín a archívnictva FiF UK. Držiteľ viacerých ocenení.
Vedecké dielo je zamerané na 19. storočie, otázky formovania moderného slovenského národa, autor zásadnej práce o Ľudovítovi Štúrovi. [VIAC] [VIAC]
Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc. (1932 - )
1956 - 1998 pedagóg na FiF UK, 1992 - 1993 minister školstva SR, 1993 - 1998 veľvyslanec SR v Chorvátsku a i. Držiteľ viacerých ocenení.
Popredný slovenský historik – medievalista a popularizátor slovenských dejín.[VIAC] [VIAC]