Katedra sociológie

Päťdesiat rokov Katedry sociológie na FiF UK v Bratislave: 1964-2014

Katedra sociológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave si v roku 2014 pripomína dve jubileá. Prvým je deväťdesiate výročie založenia Sociologického seminára, druhým je päťdesiate výročie vzniku Katedry sociológie FiF UK. Sociologický seminár bol na Filozofickej fakulte UK ustanovený v roku 1924 a počas viac ako dvoch desaťročí svojej existencie úspešne splnil úlohu zakladateľského pracoviska, vďaka ktorému sa na Slovensku inštitucionalizovala sociológia ako vedná disciplína. Založenie Katedry sociológie na FiF UK v roku 1964 bolo – po rokoch potláčania sociológie komunistickým režimom v Československej socialistickej republike – aktom jej opätovnej inštitucionalizácie na Slovensku.

Začiatok výučby sociológie na Univerzite Komenského zabezpečili najmä českí sociológovia: profesor Josef Král a docenti Josef Tvrdý a Otakar Machotka. Prvým slovenským profesorom sociológie sa stal Anton Štefánek v roku 1938. Vďaka nemu si sociológia na UK i po vynútenom odchode českých sociológov udržala vysokú odbornú úroveň, nediskreditovala sa spoluprácou s režimom vojnovej Slovenskej republiky a v rokoch povojnovej obnovy úspešne nadviazala na najlepšie sociologické európske tradície.

Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa sociológia stala konkurenciou marxistického historického materializmu a dostala zo Sovietskeho zväzu prevzatú nálepku „buržoázna paveda“. Akademický rok 1948/49 bol preto posledným rokom sociológie na UK  a tiež posledným rokom akademického pôsobenia Antona Štefánka. Riaditeľom Sociologického seminára sa stal Andrej Sirácky, ktorý v roku 1950 jeho činnosť ukončil.

Uvedené fakty dokumentujú skutočnosť, že vývoj akademickej sociológie na Slovensku charakterizuje diskontinuita spôsobená najmä politickými faktormi, s ktorou sa naša sociológia musela opätovne vyrovnávať v priebehu svojej doterajšej existencie. História najstaršieho slovenského univerzitného sociologického pracoviska je teda poznamenaná mimovednými vplyvmi, ktoré ho niekoľkokrát výrazne postihli. Vždy však záviselo predovšetkým na samotných sociológoch, ako sa dokázali s týmto zasahovaním do autonómnosti svojej vednej disciplíny vysporiadať. Preto treba vyzdvihnúť najmä činnosť a zásluhy tých sociológov, ktorí sa od založenia Katedry sociológie FiF UK rozhodujúcim spôsobom podieľali na jej pôsobení a rozvoji a vďaka ktorým je katedra stále popredným slovenským sociologickým pracoviskom.

O obnovenie sociologického pracoviska na Filozofickej fakulte UK v roku 1964 sa, paradoxne, zaslúžil najmä Andrej Sirácky, ktorý bol po roku 1948 jedným z likvidátorov sociológie na Slovensku. Popri ňom sa na budovaní novej katedry podieľali najmä docent Jozef Karásek, ktorý sa stal i jej prvým vedúcim, B. Majdová, M. Sloboda a D. Alijeva. Títo zakladajúci členovia úspešne rozvinuli pedagogickú i vedeckú činnosť prvej katedry sociológie na Slovensku. Neskôr k nim pribudli J. Pichňa, A. Hirner, V. Wagner, A. Ritomský i ďalší. Katedra v tomto zložení vychovala desiatky sociológov, ktorí sa uplatnili v akademickej sfére aj v iných oblastiach praxe a jej pracovníci napísali alebo do slovenčiny preložili viaceré vedecké i učebné sociologické texty. Týmito i ďalšími činnosťami sa zaslúžili o etablovanie sociológie na Slovensku. Osobitne pritom treba vyzdvihnúť najmä prínos docenta Alexandra Hirnera v oblasti metodológie sociologického výskumu i dejín česko-slovenskej sociológie a prínos docentky Dilbar Alievy k osvojovaniu si klasických i novších sociologických teórií slovenskými sociológmi.

Rozvoj nového sociologického pracoviska obmedzila normalizátorská aktivita vedenia ČSSR zahájená v roku 1970, katedra však i v týchto podmienkach vďaka svojej vedecko-pedagogickej činnosti zostávala jedným z najvýznamnejších sociologických pracovísk v Československu. Doplnila sa i o nových členov z radov svojich študentov (V. Krivý, J. Schenk, S. Szomolányi, J. Sopóci, I. Radičová), ktorí prispeli k rozšíreniu jej odbornej profilácie a k zvýšeniu vedeckej úrovne. Katedra sa stala jediným slovenským sociologickým pracoviskom, na ktorom sa pestovalo systematické vedecké skúmanie v oblasti sociologickej teórie a metodológie i v oblasti odvetvových sociológií.

Politické zmeny, ktoré sa uskutočnili po roku 1989, vznik samostatnej Slovenskej republiky a jej integrácia do európskych štruktúr tiež významne ovplyvnili vedeckú i pedagogickú činnosť katedry. Kontinuitu pedagogického pôsobenia katedry začiatkom deväťdesiatych rokov zabezpečili najmä profesor Juraj Schenk, ktorý bol v tom čase vedúcim katedry, A. Kvasničková, D. Alijeva, M. Sloboda, J. Pichňa, A. Hrabovská, E. Laiferová a Ľ. Mistríková, neskôr i A. Vallo, G. Lubelcová, J. Bunčák, R. Džambazovič, M. Tížik a D. Gerbery.

Prebudovaná Katedra sociológie absolvovala v roku 1998 ako jediné pracovisko FiF UK v Bratislave medzinárodnú evaluáciu, ktorá potvrdila vysokú úroveň kvality jej pedagogického i vedeckého pôsobenia a jej úplnú kompatibilitu so štandardmi západoeurópskych univerzít.

Katedra sociológie úspešne plní svoje pedagogické i vedecké úlohy aj po zmenách v systéme vysokého školstva, ktoré vyplynuli zo vstupu SR do EU. Významne sa podieľa na sociologickej vedeckej činnosti a v zhode so svojou vedeckou profiláciou pripravuje nové generácie sociológov na uplatnenie sa v rôznych oblastiach praxe. Katedra sociológie FiF UK  je i v súčasnosti na základe svojej vedeckej i pedagogickej činnosti špičkovým slovenským sociologickým pracoviskom. Svedčia o tom  jej absolventi, ktorí sa úspešne uplatňujú v rôznych oblastiach života spoločnosti i jej bohatá a úspešná vedecká činnosť.

Katedra sociológie pripravila pri príležitosti polstoročia svojho pôsobenia osobitné číslo časopisu Sociológia, 2014, č. 2.

Vypracoval: prof. Ján Sopóci

História odboru sociológie na FiF UK v Bratislave

Založenie sociologického odboru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave je v úzkej spojitosti s históriou fungovania fakulty ako celku. Medzníkom bol rok 1924, kedy pod vplyvom významných osobností vtedajšieho slovenského politického a kultúrneho života, dr. Antona Štefánka a dr. Milana Hodžu, ministra československej vlády, bol ustanovený samostatný Sociologický seminár.

Vďaka ich iniciatíve si od školského roku 1924/25 mohli univerzitní poslucháči zapisovať prednášky zo sociológie. Keďže intelektuálne zázemie slovenskej vedy bolo zo známych historických príčin, najmä kvôli zhubným maďarizačným tlakom na začiatku 20.storočia značne zdecimované, bolo pochopiteľné, že v daných spoločenských podmienkach zohrali rozhodujúcu úlohu vo vzdelávaní a kultivácii slovenskej inteligencie hlavne českí učitelia a profesori. Zodpovedalo to jednak duchu panujúcej doktríny čechoslovakizmu, jednak prirodzenej jazykovej, kultúrnej a historickej blízkosti českého a slovenského národa, ktoré vtedy začínali napĺňať jednu z etáp svojej spoločnej existencie.

Začiatky výučby sociológie na FiF UK sú spojené s osobnosťou prof. Josefa Krála, profesora filozofie a neskôr sociológie pražskej Karlovej Univerzity. Profesor Král pôsobil v Bratislave s menšími prestávkami v rozmedzí rokov 1924-1932. Hoci A. Štefánek sa veľkou mierou podieľal na jeho získaní pre bratislavské pôsobisko, jeho očakávania sa celkom nenaplnili: prvé sociologické kurzy mali byť orientované predovšetkým na problematiku poznávania Slovenska, sociológiu národa a vidieka, namiesto toho J. Král sa venoval rozboru diel H. Spencera a E. Durkheima.

Až v školskom roku 1927/28 mala prísť na rad  sociológia národa, ktorú však nahradil témou „Hlavné teórie sociálneho vývoja". V nasledujúcich rokoch sa zameral na sociológiu kultúry a rozbory súčasnej sociologickej produkcie. Prof. J. Král vydal v Bratislave aj 2 zo svojho bohatého registra odborných prác: Na okraj Masarykovy "Sebevraždy"(1927) a Studie o G. A. Lindnerovi (1930). Treba zdôrazniť, že od počiatku fungovania Sociologického seminára zasielalo dekanstvo FiF UK oznamy o konaní a témach prednášok dekanstvu Masarykovej Univerzity v Brne, aby sa tak aj tamojším poslucháčom umožnila návšteva vybraných prednášok profesorov bratislavskej fakulty.

Stupňujúce sa zdravotné problémy viedli napokon prof. Krála v r. 1932 k rozhodnutiu ukončiť svoju pôsobnosť na FiF UK. Krátko nato viedol Sociologický seminár prof. J. Novák, ale onedlho už bol poverený jeho vedením PhDr. Otakar Machotka. Typovo bol predstaviteľom výrazne empirickej orientácie vtedajšej sociológie, dokázal brilantne narábať so štatistickými údajmi a interpretovať javy sociálnej skutočnosti v konotácii s mravnou dimenziou. K uvedenému druhu prác patrí jeho menej známa štúdia "Štatistika a výklad spoločenského života" vydaná vlastným nákladom v r. 1930, ktorá tvorí cennú súčasť Machotkovho spisu v bratislavskom fakultnom archíve. S jeho menom sa spája historicky významná skutočnosť pre bratislavskú katedru, a to prvá habilitácia v odbore sociológia na FiF UK. Habilitačný spis "K sociológii rodiny. Príspevok k empirickej metóde sociologickej" získal výsostne priaznivý ohlas v širokej akademickej obci  a spolu s predpísanou habilitačnou prednáškou na tému "Vplyv moderného hospodárstva na mravnú štruktúru spoločnosti" potvrdil jeho nárok na udelenie titulu venia docendi pre odbor sociológie.

Nástupom Machotku do funkcie riaditeľa Sociologického seminára v r. 1934 sa razom zmenil charakter prednášok a zameranie výučby bratislavských poslucháčov sociológie. Dominovala v nich tematika súdobej sociológie mestskej mládeže, politickej a mravnej organizácie moderného sveta, vplyvu hospodárstva na mravnú štruktúru spoločnosti, sociológie mravných javov, metód empirickej sociológie, problematika rodiny. Machotkove úspechy vo vedeckej publicistike a prednáškovej činnosti, ako aj potreba ustanoviť pre odbor sociológie v Bratislave univerzitného profesora, viedli napokon vedenie FiF UK  k návrhu na menovanie doc. Machotku za mimoriadneho profesora sociológie v roku 1936.

Hoci Machotka zotrval na bratislavskej univerzitnej pôde až do osudného roku 1938, vo vedení sociologického odboru ho vystriedal v rokoch 1936-38 Josef Tvrdý. Ako súkromný docent Masarykovej univerzity v Brne bol poverený konaním prednášok najprv vo filozofickom  a neskôr  psychologickom seminári, kde sa venoval predovšetkým logike a sociálnej psychológii. No od školského roku 1934/35 začal pôsobiť aj v Sociologickom seminári prednáškami na historicko-metodologické témy. S titulom riadneho profesora zotrval v Bratislave až do r. 1939. Napriek tomu, že J. Tvrdý bol v prvom rade filozofom a nevydal žiadne samostatné sociologické dielo, s jeho sociologickými názormi sa mohli poslucháči oboznámiť nielen v prednáškach, ale aj v rade filozofických prác.

Éra budovania základov sociológie ako univerzitnej disciplíny na FiF UK, spojená s osobnosťami českej akademickej komunity, výrazným spôsobom formovala prvé generácie slovenských profesionálnych sociológov, ovplyvnila ich myšlienkové zázemie a poznatkový fond. Bola tu pôda, na ktorej aj po zmene spoločenských a politických pomerov v dôsledku mníchovskej dohody a po vynútenom odchode drvivej väčšiny českých pedagógov z bratislavskej univerzity v r. 1939 bola sociológia schopná ako študijný odbor naďalej existovať a pre intelektuálov v neľahkých pomeroch Slovenského štátu šíriť sociologickú vzdelanosť, napriek tendenciám ideologicky ju usmerňovať. Nespornú zásluhu na tom má prvý a na dlhé desaťročia jediný slovenský profesor sociológie dr. Anton Štefánek.

Napriek tomu, že A. Štefánek bol až do r. 1937 predovšetkým politicko-administratívnym činiteľom, k univerzitnej dráhe sa definitívne primkol po vymenovaní za riadneho profesora aplikovanej sociológie v roku 1937 a v tejto hodnosti na nej zotrval až do. r. 1949, kedy bol nútený odísť na dôchodok. Štefánkovou zásluhou bolo ustanovené ďalšie sociologické pracovisko na FiF UK, a to Katedra aplikovanej sociológie, ktorej sa stal vzápätí riaditeľom. Až do r. 1939 tak popri sebe existovali dve sociologické pracoviská - jedno vedené dr. A. Štefánkom, druhé Sociologický seminár, vedený prof. J. Tvrdým. Na Katedre aplikovanej sociológie Štefánek prednášal najmä problematiku sociológie národa, čo bolo jeho dávnym výskumným problémom, ďalej sociológiu dediny a mesta, ruralizmus a urbanizmus. Keď bol prof. Štefánek poverený v r. 1939 navyše vedením  filozofického, sociologického, pedagogického a estetického seminára na FiF UK, rozšíril svoje prednášky a semináre o diskusie k modernej sociologickej literatúre, určené pre poslucháčov všetkých semestrov. V zimnom semestri v školskom roku 1939/40 prednášal sociologické metódy jeho dávny priateľ a spolupracovník z brnianskej Masarykovej univerzity, doc. dr. Antonín Obrdlík, ktorý sa habilitoval podobne ako O. Machotka v Bratislave.

Začiatok štyridsiatych rokov znamenal u Štefánka zmenu v jeho bádateľskej orientácii a intenzívne sa začal zaoberať problematikou sociálnej štruktúry slovenského etnika, sociografiou Slovenska. Napriek zložitým pomerom, osobným životným peripetiám počas Slovenského štátu a zvlášť po vypuknutí SNP, Štefánek preukázal napriek veku obrovskú vitalitu vo svojej organizačnej, vedecko-výskumnej a didaktickej práci. Sústredil okolo seba študentov, ktorých vzdelával v oblasti terénnych prác, v sociografických štúdiách, kde zároveň uplatnil svoje teoretické poznatky z problematiky sociológie národa a vidieka. Sociografia slovenskej populácie sa stala jeho životnou témou, ktorou dokázal nadchnúť ďalšiu generáciu slovenských sociológov. Vďaka Štefánkovej nepoddajnosti a húževnatosti sociológia ako osobitná spoločenskovedná disciplína na pôde FiF UK preklenula aj najnepriaznivejšie vojnové obdobie a kontinuálne sa rozvíjala v rokoch povojnovej obnovy v nadväznosti na najlepšie európske a domáce intelektuálne tradície. Sám prof. Štefánek dokonca pôsobil v školskom roku 1946/47 vo funkcii rektora Univerzity Komenského.

Nastupujúce pokolenie slovenských sociológov už nadobúdalo univerzitné diplomy so Štefánkovým podpisom a svoje poznatky a výskumný elán prenášalo na novokonštituované spoločenskovedné pracoviská. Spomedzi nich k najvýznamnejším patrila Matica slovenská so svojím Sociologickým odborom so sídlom v Martine. Z vtedajšej generácie "martinských" sociológov bol najvýraznejšou postavou PhDr. Alexander Hirner, jeden z najerudovanejších slovenských sociológov v jej doterajšej histórii. Bol prvým, ktorý sa po II.svetovej vojne habilitoval na bratislavskej katedre v odbore všeobecnej sociológie (1946) spisom "Človek a spoločnosť". Ako sa vyznal  neskôr vo svojej posmrtne vydanej práci "Matičná myšlienka" (1992), s prácou v oblasti sociológie spájal svoje životné plány od začiatku svojho vysokoškolského štúdia.

Hirner nestrácal svoju vieru v silu a vplyv intelektu ani potom, keď bola sociológia ako veda po r. 1948 zavrhnutá a sociológov stihol osud intelektuálnych vydedencov doby, ktorej začali dominovať kolektivistické princípy a ideológia dominancie robotníckej triedy. K príslušníkom stigmatizovanej generácie patrili aj také osobnosti slovenského vedeckého života, angažujúce sa na poli sociologickom, ako boli PhDr. P. Gula, prof. I. Karvaš, prof. A. Chura, Ing. Janšák, PhDr. Šamko a ďalší.

Akademický rok 1948/49 bol tak posledný, v ktorom sa sociológia na FiF UK prednášala a symbolicky aj ostatný rok pôsobnosti prof. Štefánka v činnej službe. V polovici r. 1948 prestal vychádzať Sociologický zborník a onedlho nato bol zrušený Sociologický odbor MS. Na obdobie dlhých 15-tich rokov bola prerušená kontinuita vývinu sociologickej vedy na Slovensku ako takej a osobitne jej rozvoja na univerzitnej pôde.

Modernizačné civilizačné procesy, meniace štruktúru pôvodne rurálnej slovenskej spoločnosti boli utlmené a intelektuálny život postupne vtesnaný do vopred stanovených ideologických koľají. Po rozbití inštitucionálnej základne slovenskej sociológie sa bývalí poslucháči odboru na FiF UK preorientovali na iné spoločenskovedné disciplíny, sociológii nejakým spôsobom blízke, ako bola napr. história, etnografia, filozofia, politická ekonómia a pod. Počas 15-ročného útlmu výučby sociológie tak prišla slovenská veda a spoločnosť o produkciu odhadom troch stoviek univerzitne erudovaných sociológov. Časť sociológov z martinského alebo Štefánkovho sociografického okruhu sa zapojila do práce v rôznych kultúrnych inštitúciách, kde v rámci možností uskutočňovali terénne prieskumy, ako napr. A. Hirner, M. Katriak, P. Ondrejček, Š. Hora a ďalší. Miesto likvidovanej sociológie na univerzitnej pôde a vo vedeckých inštitúciách mala natrvalo zaujať marxisticko-leninská filozofia, predovšetkým historický materializmus a o niečo neskôr vedecký komunizmus.

Koniec 50-tych a prvá polovica 60-tych rokov priniesli celkove isté zmäkčenie diktatúry, čo umožnilo destalinizáciu aj v spoločenských vedách. Na program dňa sa dostala potreba rozvinutia empirických výskumov, ktoré mali skvalitniť predovšetkým výpovednú hodnotu oficiálnych štatistík. Nastala diskusia o potrebe sociológie ako teoreticko-empirickej vedy. Výsledkom toho bola opätovná inštitucionalizácia sociológie, tentoraz však s prívlastkom marxistická. Sprvoti išlo o akúsi sociologizáciu historického materializmu, čo v praxi prinieslo rozvoj tzv. sociálnych výskumov, neskôr na to nadviazala potreba uplatnenia diagnostickej, poznávacej a sociotechnickej funkcie sociológie. V tejto súvislosti bolo rozhodnuté o opätovnom zriadení univerzitného školiaceho pracoviska - Katedry sociológie na FiF UK v roku 1964. Jej vedením bol poverený doc. PhDr. Jozef Karásek a tak sa v školskom roku 1965/66 začala opäť prednášať sociológia ako samostatný učebný odbor v jedno a neskôr i dvojodborovom štúdiu. Pri znovuzrodení katedry stáli vtedy osobnosti, profilovo formované najmä na pôde filozofie a histórie, ako PhDr. B. Majdová, prof. Andrej Sirácky a Marcel Sloboda, prom. fil. Onedlho bola katedra posilnená o ďalších pedagógov, a to PhDr. L. Hojčovú, PhDr. D. Alijevovú a Ing. J. Fialu. V nasledujúcich rokoch sa k nim pripojili PhDr. V. Wagner, doc. PhDr. Alexander Hirner, ktorý tak definitívne spojil svoj ďalší pedagogický osud s katedrou, ďalej PhDr. Ján Pichňa (na katedre zotrval až do r. 1994), PhDr. K. Šuran, PhDr. P. Brozman a PhDr. A. Ritomský.

Katedra začala pripravovať novú generáciu slovenských sociológov pre potreby spoločenského života v najrozličnejších odvetviach: uplatnili sa v podnikovej sfére, v priemysle a stavebníctve, vo výskume kultúry, v poľnohospodárstve, žurnalistike, rozhlase a televízii, vo výskume mládeže, zdravotníctva, rovnako aj pre potreby základného výskumu atď. Existovali tu prepojenia na zahraničné pracoviská, najmä na poľské sociologické centrá, kde sa vzdelávali aj niektorí príslušníci tejto generácie sociológov (Krakov, Varšava), ale aj na ďalšie krajiny (Juhoslávia-Slovinsko, NSR, Maďarsko). Tesná spolupráca a výmena informácií s vysokoškolskými pracoviskami v Čechách bola samozrejmosťou. Rozšírili sa publikačné možnosti sociológov.

Intelektuálny rozlet bol však onedlho opätovne prerušený: novú diskontinuitu spôsobil vstup sovietskych vojsk v auguste 1968 a nasledujúce represívne a normalizačné opatrenia. V dôsledku toho jeden z pedagógov opustil nadobro fakultu, časť odišla do iných inštitúcií, časť prešla normalizačnými previerkami a pôsobila na katedre aj naďalej. Na jednej strane treba zdôrazniť, že v porovnaní s údelom pražských a brnianskych pedagogických pracovísk nebola slovenská univerzitná sociológia zdecimovaná, no daňou za to bola nútená autocenzúra v pedagogickej a publicistickej činnosti učiteľov a istá miera prispôsobenia sa paradigme marxizmu-leninizmu.

V priebehu desaťročia od obnovy výučby sociológie katedra pripravila pre prax 115 absolventov: 60% z nich sa uplatnilo vo výskume, 17% v podnikovej sfére, ďalší vo verejnej správe a školstve. Prichádzali avíza z riadiacich rezortných inštitúcií o potrebe sociológov. Napr. Ministerstvo priemyslu žiadalo v r. 1974 15 - 20 absolventov. Tieto požiadavky boli neklamným znakom profesionalizácie v období „normalizácie", čím sa začala významne napĺňať sociotechnická a  establishmentová funkcia sociológie. Tento trend trval zhruba do polovice 80-tych rokov. V súvislosti s nárokmi spoločenskej praxe sa otvárali študijné kombinácie s ďalšími vednými odbormi, ako bola knihoveda, politická ekonómia, vedecký komunizmus, či filozofia. Profesionálni sociológovia sa začleňovali aj do oblastí spojených s riadiacou praxou, čo súviselo s posunom záujmu riadiacej sféry k otázkam a problémom  sociálno-ekonomickým a sociálno-psychologickým. Významné boli sociálne objednávky zo strany rôznych spoločenských organizácií a inštitúcií, súvisiace napr. s bytovým problémom, rozvodovosťou, kriminalitou a pod. Výsledky práce sociológov napomáhali stabilizovať sociálne pomery v daných inštitúciách, zefektívniť chod organizácií, riešiť napätia a konflikty v pracovno-profesionálnych sieťach.

Samozrejme, nemohli vyriešiť hlboké makrospoločenské diskrepancie, generované érou normalizácie. Jednako, v tejto dobe sa objavili viaceré pozoruhodné vedecké inovácie vďaka výskumnému kolektívu, vedeného doc. PhDr. A. Hirnerom (V. Krivý, J. Schenk, J. Stena, H. Woleková, A. Veľasová), ktorý rozpracoval teoreticko-metodologickú koncepciu skúmania sociálnej kontroly vo výrobnom podniku. Na pôde katedry sa popritom  rozvíjal historický výskum modernej svetovej sociológie (doc. PhDr. D. Alijevová, PhDr. S. Szomolányi), problematika sociológie práce a podniku (doc. PhDr. J. Pichňa), riešila sa problematika sociologickej teórie po stránke štruktúrnej i procesuálnej (doc. PhDr. K. Karásek, doc. PhDr. M. Sloboda, doc. PhDr. V. Wagner a PhDr. Krivý), sociológia kultúry (PhDr. B. Majdová, neskôr PhDr. A. Kvasničková), problémy spôsobu života a životného štýlu (doc. PhDr. V. Wagner), špecifické problémy sociologickej metodológie (doc. PhDr. A. Hirner, doc. PhDr. J. Schenk, neskôr aj PhDr. I. Radičová) atď. Katedra školila ašpirantov v internej i externej forme ašpirantúry a uskutočňovala habilitačné pokračovania. Na katedre bol v polovici 80- tych rokov zriadený Útvar aplikovaného výskumu.

Osobitnú pripomienku zasluhuje obdobie 2. polovice 80-tych rokov: decízna sféra v rezorte školstva nebola priaznivo naklonená odboru sociológie. Hoci katedra po dvadsiatich rokoch kontinuálnej výučby na FiF UK vychovala takmer 300 sociológov,  Ministerstvo školstva SSR v rokoch 1982 a 1983 vôbec nepovolilo otvoriť prvé ročníky štúdia a viedla sa polemika o mieste sociológie v sústave spoločenskovedného poznania. Jedným z dôvodov boli výsledky výskumov verejnej mienky, ktoré prinášali pre panujúce stranícke štruktúry alarmujúce informácie o stave spoločenského vedomia. Ďalším výrazným vplyvom bol proces „perestrojky", prebiehajúci v bývalom Sovietskom zväze, ktorý navodil čiastočne generačnú, ale predovšetkým názorovú diferenciáciu tak v celej sociologickej obci, ako aj na pôde katedry. Výslednicou uvedeného procesu bola pluralizácia sociológie do dvoch základných podôb, a to orientácie antitotalitárnej a establishmentovej. Kritike bola podrobená predovšetkým apologetická funkcia sociológie, postupná strata zmyslu pre realitu a prílišná väzba na administratívno-direktívny systém riadenia.

Najtransparentnejšiu podobu nadobudol stret týchto principiálne odlišných postojov v sociologickej komunite na sociologickej konferencii v Martine v septembri 1989. Kulminácia spoločenských zmien v novembri 1989 ako súčasť celkovej geopolitickej premeny strednej a východnej Európy zásadne zmenila život a princípy fungovania akademickej komunity. Etablovali sa demokratické pravidlá chodu univerzitných inštitúcií, otvorili sa možnosti slobodnej komunikácie a profesionálnej mobility, došlo k zásadným zmenám učebných programov pregraduálneho a postgraduálneho štúdia, ako aj k spôsobu nadobúdania vedecko-akademických hodností a obsadzovania profesionálnych pozícií. Pre samu katedru sociológie nastal proces obnovy jej akademického poslania v priestore pluralitne rozvíjanej vedy a výchovy novej generácie sociologických profesionálov.

Po polstoročí od  vymenovania profesora A. Štefánka prebehla na pôde FiF UK v r. 1993 inaugurácia ďalšieho profesora sociológie, ktorým sa stal dlhoročný pracovník katedry doc. PhDr. J. Schenk. V priebehu posledného desaťročia 20. storočia nastala na katedre generačná výmena. Katedra školila externých doktorandov pre viaceré akademické a rezortné inštitúcie. Štúdium sociológie  bolo koncipované ako jednoodborové bakalárske a magisterské štúdium. Katedra realizovala na začiatku deväťdesiatych rokov i trojročné externé bakalárske štúdium v odbore Sociológia - sociálna práca a Sociológia - rozvoj ľudských zdrojov v spolupráci s mimouniverzitnými vzdelávacími inštitúciami. V deväťdesiatych rokoch sa na fakulte obnovila tradícia študentských vedeckých odborných konferencií, do ktorej sa katedra zapojila a v ktorej pokračuje až do súčasnosti.  Umožňuje tak prezentovať študentom ich vlastné odborné práce, čo prispieva k rozvoju kreativity, schopností  sebaprezentácie a kultivovaniu odbornej diskusie. V roku 1998 bola Katedra sociológie ako jediné pracovisko FiF UK podrobená medzinárodnej evaluácii, ktorá potvrdila vysokú úroveň kvality pedagogického procesu a jej plnú kompatibilitu so štandardmi západoeurópskych univerzít. Túto úroveň posilnila aj vedecká spolupráca so zahraničnými univerzitami, ako Université Sorbonne Paris V. (Francúzsko), Karl-Franzes Universität v Grazi (Rakúsko), Universität Wien (Rakúsko), Lulea University (Švédsko), Uniwersytet Ślanski Katowice (Poľsko).

Od akademického roku 2000/2001 začala Katedra sociológie uskutočňovať  v nadväznosti na celú Filozofickú fakultu UK v Bratislave kreditový systém štúdia, ktorý podporuje variabilitu, mobilitu a individualizáciu štúdia. Študenti tak môžu realizovať časť svojho štúdia na zahraničnej partnerskej univerzite s tým, že absolvované kurzy  porovnateľného obsahu  s domácimi sú im uznané. Bolonský proces v rámci EÚ následne priniesol zjednotenie členských krajín v členení vysokoškolského štúdia na 3 stupne: 3- ročné bakalárske, 2- ročné magisterské a 4- ročné doktorandské štúdium (interné, resp. 5-ročné externé). Nástup nového milénia tak priniesol do vzdelávacieho procesu viacero inovácií, spolu s postupujúcou elektronizáciou  a rozvojom informačných systémov tak vo vzdelávaní, ako aj vo výskume a následnej administrácii. V prvom decéniu  tohto storočia musela  prejsť katedra procesom prechodu na výkonové kritériá,  zavedenie nového, kvantifikujúceho systému hodnotenia výučby, výskumných aktivít a publikačnej činnosti pracovníkov.

V súčasnosti na katedre pôsobia 2 profesori, 1 profesorka, 4 odborní asistenti, 2 interné doktorandky. Personálne pokrýva katedra nielen výučbu vlastných študentov, ale poskytuje aj kurzy pre iné odbory (andragogika, pedagogika), resp. s celofakultnou pôsobnosťou (Základy sociológie pre nesociológov, Sociológia výchovy, Sociológia detstva a mládeže). Pracovníci katedry sú zapojení do viacerých výskumných programov, publikujú doma i v zahraničí, organizujú  a zúčastňujú sa vedeckých odborných konferencií. Na výučbe, ako aj na riešení vedecko-výskumných úloh participujú dlhodobo aj doktorandi katedry. Katedra má uzavreté bilaterálne zmluvy v rámci programu ERASMUS+, ktorý je od roku 2014 pokračovaním a rozšírením pôvodného programu ERASMUS. Umožňuje študentom uchádzať sa každý akademický rok o štúdium na zahraničnej partnerskej univerzite v Poľsku (Katowice, Lublin), Slovinsku (Ljubljana) a Švédsku (Lulea). Okrem toho možno využiť širokú paletu zmlúv na fakultnej resp. univerzitnej úrovni.

Literatúra:

01 Archív FF UK: Spis prof. J. Krála; Spis doc. O. Machotku; Spis prof. A. Štefánka; Spis prof. J. Tvrdého; Zoznam prednášok na FF UK (roky 1924 –1949). 02 Archív RUK: Profesori Univerzity Komenského Zoznam prednášok na UK. 03 Eastern Europe in Transformation. The Impact on Sociology. Greenwood Press, London, 1994, Ed. M. Keen, J. Mucha. 04 Hirner, A.: Československá sociológia do r. 1948. Bratislava 1970, Ústavná úloha Sociologického ústavu SAV pre r. 1969. 05 Hirner, A.: Matičná myšlienka. Bratislava, 1992, Slovenský spisovateľ. 06 Köttner, M.: Vývoj sociologie v českých zemích a na Slovensku. Brno, 1981. 07 Kučma, I.: Matica slovenská a slovenská sociológia. Sociológia, č. 6, 1990. 08 Laiferová, E.: Anton Štefánek a sociológia na FF UK v Bratislave. Vedecký seminár o živote a diele Antona Štefánka, SÚ SAV, 28.1.1994. 09 Materiály celoslovenskej sociologickej konferencie 1989. Sociológia, č. 4, 1990. 10 O čom diskutovali československí sociológovia - dokumenty a listy. Sociológia, č. 4, 1990. 11 O koncepci dějin československé sociologie. Brno, 1968. 12 Ollík, T.: Sociológia a spoločenský vývin na Slovensku v r. 1945-1949. Sociológia, 1970. 13 Szomolányiová, S.: História zrodu a formovania sociologického pracoviska SAV. Sociológia, č. 3, 1990. 14 Turčan, Ľ.: Dejiny slovenskej sociológie a osobnosť A. Štefánka. Sociológia, č. 4, 1992.

Vypracovala: Dr. Eva Laiferová