Katedra muzikológie
Uvažovanie o hudbe, jej teória a dejiny sú oddávna súčasťou našej európskej kultúry. Otázky pôvodu hudby, jej zákonov a vplyvu na ľudskú dušu pútali pozornosť hudobníkov, ale aj filozofov a iných učencov už od staroveku. Hudobná veda ako osobitný vedný a študijný odbor sa udomácnila na európskych univerzitách v 19. storočí a na Univerzite Komenského má dlhú históriu: vyučuje sa tu sústavne od roku 1921.
Koncepcia muzikológie na Univerzite Komenského je ovplyvnená najmä myšlienkami Jozefa Kresánka a Oskára Elscheka, slovenských muzikológov medzinárodného formátu. Pozornosť sa tu venuje všetkým trom základným oblastiam odboru: dejinám hudby, etnomuzikológii (teórii ľudovej a tradičnej hudby) a systematickej hudobnej vede (zahŕňajúcej hudobnú teóriu, estetiku, psychológiu, akustiku a viacero ďalších oblastí). Tomu zodpovedá zloženie pedagógov, ktorí svojou špecializáciou pokrývajú väčšinu hlavných oblastí muzikológie.
Veľká pozornosť sa u nás tradične venuje „vážnej“ či „klasickej“ hudbe ― jej analýze, histórii, kultúrnym kontextom. Okrem toho sa však študenti muzikológie pod vedením pedagógov zaoberajú aj folklórom, populárnou hudbou, jazzom či operou. V ponuke kurzov v rámci bakalárskeho a magisterského štúdia nechýbajú praktické hudobné predmety ako Collegium musicum, klavírna hra a hra partitúr, ako aj odbory praktickej aplikácie muzikológie: počítačová muzikológia, hudobná kritika, hudobný manažment, koncertná a operná dramaturgia či hudobná muzeológia.
Zloženie pedagógov - členov katedry je z hľadiska špecializácie pestré a vyvážené. Členovia katedry sú v rámci svojej špecializácie uznávanými odborníkmi. Členom katedry je napríklad Dr. Marcus Zagorski, Američan, absolvent Stanfordovej univerzity, ktorý vyučuje v angličtine. Viacerí členovia katedry sa môžu oprieť o erudíciu praktických hudobníkov: Dr. Zagorski je skladateľ, Dr. Branko Ladič klavirista a dirigent.
Kurzy vedú tiež študenti doktorandského štúdia a externí pedagógovia – špičkoví domáci aj zahraniční odborníci z iných akademických pracovísk i z praxe. Nájdete medzi nimi už spomínaného profesora Oskára Elscheka, ale napríklad aj známu jazzovú speváčku Luciu Lužinskú. Okrem toho sa na katedre pravidelne konajú jednorazové hosťovské prednášky. V poslednom čase boli hosťami katedry viacerí významní zahraniční muzikológovia: Wolfgang Dömling (Hamburg), Jarmila Gabrielová (Praha), László Vikárius (Budapešť), Ivan Poledňák (Praha), Małgorzata Woźna-Stankiewicz (Krakov), Helmut Loos (Lipsko), Anselm Gerhard (Bern), Jürg Stenzl (Salzburg), Marina Toffetti (Padova).
Absolventi bratislavskej muzikológie sa uplatňujú v najrôznejších oblastiach. Niektorí z nich vyučujú na vysokých školách (umelecké, ale tiež pedagogické smery), stredných školách (konzervatóriách, gymnáziách) a základných umeleckých školách. Iní zakotvia v médiách a kultúrnych inštitúciách: ako redaktori v televízii či rozhlase, v odborných časopisoch, ale aj v kultúrnych oddeleniach denníkov, ďalej ako dramaturgovia či projektoví manažéri v hudobných inštitúciách a divadlách. Uplatnia sa takisto v špecializovaných knižniciach, archívoch, múzeách a regionálnych kultúrnych inštitúciách. Niektorí z našich absolventov si nájdu svoje miesto vo vedeckých inštitúciách, ako je Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied a muzikologické pracoviská na univerzitách u nás či v zahraničí. Našim absolventom sa otvára aj cesta nezávislých aktivít na pôde občianskych združení, súkromných vydavateľstiev a umeleckých agentúr – v tejto sfére je na Slovensku ešte veľa priestoru na realizáciu pre ambicióznych a kvalitne pripravených ľudí. Napokon treba spomenúť tých, pre ktorých sa muzikológia stane skôr rozširujúcim štúdiom, jedným zo stupienkov na ich ceste k zrelosti a úspešnej kariére, napríklad, praktických hudobníkov.