Katedra archeológie
Vedecko-pedagogická charakteristika pracoviska
Katedra archeológie má garantované trojstupňové štúdium archeológie s pomerným zastúpením predmetov podľa historických období od paleolitu po stredovek a včasný novovek so zameraním na materiálnu a duchovnú kultúru v širších historických a spoločenských súvislostiach. Študenti majú prednášky aj z oblasti experimentálnej a teoretickej archeológie a od školského roku 2017/2018 aj nový predmet "Archeológia bojísk". Okrem interných členov - učiteľov katedry - sú na základné i špeciálne kurzy pozývaní externí prednášajúci, poprední odborníci v daných disciplínach. Popri predmetoch z archeológie študenti absolvujú tiež predmety z prírodných vied, antropológie, geofyziky a geológie (kvartér). Študenti sa oboznamujú s počítačovou podporou v archeológii. Na jednom z popredných miest je tiež jazyková príprava, kde si študenti popri povinnej odbornej nemčine vyberajú medzi ďalšími svetovými jazykmi. Významnou súčasťou štúdia archeológie je terénna prax, ktorú študenti získavajú účasťou predovšetkým na terénnych výskumoch katedry a Archeologického ústavu SAV. Súčasťou odbornej prípravy sú aj povinné odborné exkurzie, na ktorých sa študenti oboznamujú s hnuteľnými a nehnuteľnými archeologickými pamiatkami na Slovensku i v zahraničí a zároveň získavajú kontakty s inými archeologickými pracoviskami.
V prvom, bakalárskom stupni je štúdium zamerané predovšetkým na archeologické kultúry v rámci Slovenska a v jeho bezprostrednom susedstve. V druhom, magisterskom stupni sa študenti oboznamujú s výsledkami archeologického bádania v európskom kontexte. Osobitný dôraz sa kladie na štúdium kultúrno-historického vývoja v oblasti východnej a juhovýchodnej Európy vrátane eurázijskej oblasti a Kaukazu. V rámci tretieho stupňa štúdia, ktorým je doktorandské štúdium, riešia budúci vedeckí a vedecko-pedagogickí pracovníci v dizertačných prácach aktuálne problémy európskej archeológie. Sú pri tom vedení a školení profesormi a docentmi katedry.
Veľkou prednosťou štúdia archeológie na FiF UK je, že katedra disponuje jednou z najlepšie vybudovaných archeologických knižníc v strednej Európe. Počet v nej evidovaných knižných titulov prevyšuje v súčasnosti už číslo 30-tisíc.
Dejiny katedry
Katedra archeológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave je najstaršou archeologickou akademickou inštitúciou na Slovensku. Počiatky štúdia sa spájajú s menom J. Eisnera, prvého nositeľa doktorského titulu z archeológie vo vtedajšom Československu, ktorý sa v roku 1924 stal na UK v Bratislave docentom všeobecnej prehistorickej archeológie a na pôde fakulty založil archeologický kabinet. Kľúčovým pre inštitucionalizáciu archeológie bol však rok 1929, kedy bol J. Eisner menovaný za mimoriadneho profesora, čo umožnilo vznik archeologického seminára (teda predochodcu dnešnej katedry), a to ako samostatnej entity v rámci Filozofickej fakulty. Osnovy archeologického seminára boli 12. mája 1930 schválené aj Ministerstvom školstva a národnej osvety, čím sa stal archeologický seminár jeden z najstarších archeologických departmentov na akademickej pôde v Európe. J. Eisner sa následne stal v roku 1934 aj riadnym profesorom archeológie a v akademickom roku 1938/1939 aj dekanom fakulty. V dôsledku politických zmien sa však v roku 1939 opäť vracia do Prahy.
Po odchode Jana Eisnera na krátky čas formálne prevzal vedenie archeologického seminára prof. V. Ondrouch, ktorý ako špecialista na klasickú archeológiu a numizmatiku prednášal staroveké dejiny. Prednáškovú činnosť však po J. Eisnerovi fakticky prebral jeho študent V. Budinský-Krička. Ten sa našťastie ešte počas Eisnerovho pôsobenia v pozícii dekana stihol habilitovať za súkromného docenta. Po svojom menovaní za mimoriadneho profesora v roku 1941 už v plnom rozsahu prebral vedenie archeologického seminára. Na fakulte pôsobil až do roku 1951, keď ju musel z politických dôvodov opustiť. V roku 1948 nastúpil na fakultu ako lektor prehistorickej archeológie Ing. Š. Janšák, ktorý tu až do roku 1960 vyučoval základy moderného terénneho výskumu.
Zákonom č. 58/1950 Zb. z 18. mája 1950, boli zrušené dovtedajšie semináre a na FiF UK bolo zriadených osem katedier, medzi nimi aj Katedra všeobecných dejín a archeológie pod vedením historika doc. J. Dubnického, vtedy tiež dekana fakulty. Archeológia v rámci tejto katedry mala štatút oddelenia. Od roku 1. 12. 1952 ho viedol dr. J. Dekan, ktorý sa v nasledujúcom roku habilitoval na docenta a prevzal zároveň aj funkciu dekana fakulty. Po odchode doc. J. Dekana do Archeologického ústavu SAV v Nitre v roku 1964 prevzal vedenie oddelenia doc. B. Novotný, ktorý ho neskôr ako profesor (1965) viedol až do roku 1987. V rokoch 1987 až 1989 oddelenie viedol prof. J. Vladár a v rokoch 1990-1991 dr. E. Krekovič.
V rokoch 1960-1968 oddelenie archeológie tvorilo spoločnú Katedru archeológie, dejín umenia, etnografie a folkloristiky. V krátkom období rokov 1969 a 1970 archeológia utvorila spoločnú katedru s etnografiou a následne bola opäť pričlenená ku Katedre všeobecných dejín pod takým istým názvom ako v roku 1950. K úplnému osamostatneniu katedry došlo v roku 1992. Postupne boli jej vedúcimi prof. T. Štefanovičová (1991-1998), doc. M. Slivka (1998-2001), doc. J. Hoššo (2002-2011), prof. J. Bátora (2011-2019). Od roku 2019 je vedúcim katedry Dr. T. König.
Počas existencie oddelenia, či katedry archeológie sa na výučbe študentov a vedení terénnej praxe a iných činností podieľal celý rad interných i externých pracovníkov. Z interných pracovníkov možno spomenúť predovšetkým prof. M. Novotnú (od r. 1954), ktorá spolu s manželom prof. B. Novotným sa významne podieľala na budovaní a profilovaní odboru archeológia. Z ďalších interných pracovníkov možno spomenúť prof. T. Štefanovičovú, doc. Vieru Němejcovú-Pavúkovú , dr. E. Studeníkovú, doc. J. Pavúka, dr. A. Kozubovú, dr. P. Kmeťovú a doc. P. Pavúka, ktorý sa stal, v rámci Katedry archeológie, členom novovytvorenej sekcie Klasickej archeológie, ktorá v roku 2014 zanikla. Z externých pracovníkov, ktorí sa podieľali na výučbe študentov archeológie za posledných 20 rokov možno spomenúť Z. Farkaša, M. Gojdu, J. Hunku, Ľ. Kaminskú, M. Olivu, S. Stegmann-Rajtár, P. Šalkovského, P. Titza, D. Thurzu a J. Zábojníka.