Založenie sociologického odboru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave je v úzkej spojitosti s históriou fungovania fakulty ako celku. Medzníkom bol rok 1924, kedy pod vplyvom významných osobností vtedajšieho slovenského politického a kultúrneho života, dr. Antona Štefánka a dr. Milana Hodžu, ministra československej vlády, bol ustanovený samostatný Sociologický seminár.
Vďaka ich iniciatíve si od školského roku 1924/25 mohli univerzitní poslucháči zapisovať prednášky zo sociológie. Keďže intelektuálne zázemie slovenskej vedy bolo zo známych historických príčin, najmä kvôli zhubným maďarizačným tlakom na začiatku 20.storočia značne zdecimované, bolo pochopiteľné, že v daných spoločenských podmienkach zohrali rozhodujúcu úlohu vo vzdelávaní a kultivácii slovenskej inteligencie hlavne českí učitelia a profesori. Zodpovedalo to jednak duchu panujúcej doktríny čechoslovakizmu, jednak prirodzenej jazykovej, kultúrnej a historickej blízkosti českého a slovenského národa, ktoré vtedy začínali napĺňať jednu z etáp svojej spoločnej existencie.
Začiatky výučby sociológie na FiF UK sú spojené s osobnosťou prof. Josefa Krála, profesora filozofie a neskôr sociológie pražskej Karlovej Univerzity. Profesor Král pôsobil v Bratislave s menšími prestávkami v rozmedzí rokov 1924-1932. Hoci A. Štefánek sa veľkou mierou podieľal na jeho získaní pre bratislavské pôsobisko, jeho očakávania sa celkom nenaplnili: prvé sociologické kurzy mali byť orientované predovšetkým na problematiku poznávania Slovenska, sociológiu národa a vidieka, namiesto toho J. Král sa venoval rozboru diel H. Spencera a E. Durkheima.
Až v školskom roku 1927/28 mala prísť na rad sociológia národa, ktorú však nahradil témou „Hlavné teórie sociálneho vývoja". V nasledujúcich rokoch sa zameral na sociológiu kultúry a rozbory súčasnej sociologickej produkcie. Prof. J. Král vydal v Bratislave aj 2 zo svojho bohatého registra odborných prác: Na okraj Masarykovy "Sebevraždy"(1927) a Studie o G. A. Lindnerovi (1930). Treba zdôrazniť, že od počiatku fungovania Sociologického seminára zasielalo dekanstvo FiF UK oznamy o konaní a témach prednášok dekanstvu Masarykovej Univerzity v Brne, aby sa tak aj tamojším poslucháčom umožnila návšteva vybraných prednášok profesorov bratislavskej fakulty.
Stupňujúce sa zdravotné problémy viedli napokon prof. Krála v r. 1932 k rozhodnutiu ukončiť svoju pôsobnosť na FiF UK. Krátko nato viedol Sociologický seminár prof. J. Novák, ale onedlho už bol poverený jeho vedením PhDr. Otakar Machotka. Typovo bol predstaviteľom výrazne empirickej orientácie vtedajšej sociológie, dokázal brilantne narábať so štatistickými údajmi a interpretovať javy sociálnej skutočnosti v konotácii s mravnou dimenziou. K uvedenému druhu prác patrí jeho menej známa štúdia "Štatistika a výklad spoločenského života" vydaná vlastným nákladom v r. 1930, ktorá tvorí cennú súčasť Machotkovho spisu v bratislavskom fakultnom archíve. S jeho menom sa spája historicky významná skutočnosť pre bratislavskú katedru, a to prvá habilitácia v odbore sociológia na FiF UK. Habilitačný spis "K sociológii rodiny. Príspevok k empirickej metóde sociologickej" získal výsostne priaznivý ohlas v širokej akademickej obci a spolu s predpísanou habilitačnou prednáškou na tému "Vplyv moderného hospodárstva na mravnú štruktúru spoločnosti" potvrdil jeho nárok na udelenie titulu venia docendi pre odbor sociológie.
Nástupom Machotku do funkcie riaditeľa Sociologického seminára v r. 1934 sa razom zmenil charakter prednášok a zameranie výučby bratislavských poslucháčov sociológie. Dominovala v nich tematika súdobej sociológie mestskej mládeže, politickej a mravnej organizácie moderného sveta, vplyvu hospodárstva na mravnú štruktúru spoločnosti, sociológie mravných javov, metód empirickej sociológie, problematika rodiny. Machotkove úspechy vo vedeckej publicistike a prednáškovej činnosti, ako aj potreba ustanoviť pre odbor sociológie v Bratislave univerzitného profesora, viedli napokon vedenie FiF UK k návrhu na menovanie doc. Machotku za mimoriadneho profesora sociológie v roku 1936.
Hoci Machotka zotrval na bratislavskej univerzitnej pôde až do osudného roku 1938, vo vedení sociologického odboru ho vystriedal v rokoch 1936-38 Josef Tvrdý. Ako súkromný docent Masarykovej univerzity v Brne bol poverený konaním prednášok najprv vo filozofickom a neskôr psychologickom seminári, kde sa venoval predovšetkým logike a sociálnej psychológii. No od školského roku 1934/35 začal pôsobiť aj v Sociologickom seminári prednáškami na historicko-metodologické témy. S titulom riadneho profesora zotrval v Bratislave až do r. 1939. Napriek tomu, že J. Tvrdý bol v prvom rade filozofom a nevydal žiadne samostatné sociologické dielo, s jeho sociologickými názormi sa mohli poslucháči oboznámiť nielen v prednáškach, ale aj v rade filozofických prác.
Éra budovania základov sociológie ako univerzitnej disciplíny na FiF UK, spojená s osobnosťami českej akademickej komunity, výrazným spôsobom formovala prvé generácie slovenských profesionálnych sociológov, ovplyvnila ich myšlienkové zázemie a poznatkový fond. Bola tu pôda, na ktorej aj po zmene spoločenských a politických pomerov v dôsledku mníchovskej dohody a po vynútenom odchode drvivej väčšiny českých pedagógov z bratislavskej univerzity v r. 1939 bola sociológia schopná ako študijný odbor naďalej existovať a pre intelektuálov v neľahkých pomeroch Slovenského štátu šíriť sociologickú vzdelanosť, napriek tendenciám ideologicky ju usmerňovať. Nespornú zásluhu na tom má prvý a na dlhé desaťročia jediný slovenský profesor sociológie dr. Anton Štefánek.
Napriek tomu, že A. Štefánek bol až do r. 1937 predovšetkým politicko-administratívnym činiteľom, k univerzitnej dráhe sa definitívne primkol po vymenovaní za riadneho profesora aplikovanej sociológie v roku 1937 a v tejto hodnosti na nej zotrval až do. r. 1949, kedy bol nútený odísť na dôchodok. Štefánkovou zásluhou bolo ustanovené ďalšie sociologické pracovisko na FiF UK, a to Katedra aplikovanej sociológie, ktorej sa stal vzápätí riaditeľom. Až do r. 1939 tak popri sebe existovali dve sociologické pracoviská - jedno vedené dr. A. Štefánkom, druhé Sociologický seminár, vedený prof. J. Tvrdým. Na Katedre aplikovanej sociológie Štefánek prednášal najmä problematiku sociológie národa, čo bolo jeho dávnym výskumným problémom, ďalej sociológiu dediny a mesta, ruralizmus a urbanizmus. Keď bol prof. Štefánek poverený v r. 1939 navyše vedením filozofického, sociologického, pedagogického a estetického seminára na FiF UK, rozšíril svoje prednášky a semináre o diskusie k modernej sociologickej literatúre, určené pre poslucháčov všetkých semestrov. V zimnom semestri v školskom roku 1939/40 prednášal sociologické metódy jeho dávny priateľ a spolupracovník z brnianskej Masarykovej univerzity, doc. dr. Antonín Obrdlík, ktorý sa habilitoval podobne ako O. Machotka v Bratislave.
Začiatok štyridsiatych rokov znamenal u Štefánka zmenu v jeho bádateľskej orientácii a intenzívne sa začal zaoberať problematikou sociálnej štruktúry slovenského etnika, sociografiou Slovenska. Napriek zložitým pomerom, osobným životným peripetiám počas Slovenského štátu a zvlášť po vypuknutí SNP, Štefánek preukázal napriek veku obrovskú vitalitu vo svojej organizačnej, vedecko-výskumnej a didaktickej práci. Sústredil okolo seba študentov, ktorých vzdelával v oblasti terénnych prác, v sociografických štúdiách, kde zároveň uplatnil svoje teoretické poznatky z problematiky sociológie národa a vidieka. Sociografia slovenskej populácie sa stala jeho životnou témou, ktorou dokázal nadchnúť ďalšiu generáciu slovenských sociológov. Vďaka Štefánkovej nepoddajnosti a húževnatosti sociológia ako osobitná spoločenskovedná disciplína na pôde FiF UK preklenula aj najnepriaznivejšie vojnové obdobie a kontinuálne sa rozvíjala v rokoch povojnovej obnovy v nadväznosti na najlepšie európske a domáce intelektuálne tradície. Sám prof. Štefánek dokonca pôsobil v školskom roku 1946/47 vo funkcii rektora Univerzity Komenského.
Nastupujúce pokolenie slovenských sociológov už nadobúdalo univerzitné diplomy so Štefánkovým podpisom a svoje poznatky a výskumný elán prenášalo na novokonštituované spoločenskovedné pracoviská. Spomedzi nich k najvýznamnejším patrila Matica slovenská so svojím Sociologickým odborom so sídlom v Martine. Z vtedajšej generácie "martinských" sociológov bol najvýraznejšou postavou PhDr. Alexander Hirner, jeden z najerudovanejších slovenských sociológov v jej doterajšej histórii. Bol prvým, ktorý sa po II.svetovej vojne habilitoval na bratislavskej katedre v odbore všeobecnej sociológie (1946) spisom "Človek a spoločnosť". Ako sa vyznal neskôr vo svojej posmrtne vydanej práci "Matičná myšlienka" (1992), s prácou v oblasti sociológie spájal svoje životné plány od začiatku svojho vysokoškolského štúdia.
Hirner nestrácal svoju vieru v silu a vplyv intelektu ani potom, keď bola sociológia ako veda po r. 1948 zavrhnutá a sociológov stihol osud intelektuálnych vydedencov doby, ktorej začali dominovať kolektivistické princípy a ideológia dominancie robotníckej triedy. K príslušníkom stigmatizovanej generácie patrili aj také osobnosti slovenského vedeckého života, angažujúce sa na poli sociologickom, ako boli PhDr. P. Gula, prof. I. Karvaš, prof. A. Chura, Ing. Janšák, PhDr. Šamko a ďalší.
Akademický rok 1948/49 bol tak posledný, v ktorom sa sociológia na FiF UK prednášala a symbolicky aj ostatný rok pôsobnosti prof. Štefánka v činnej službe. V polovici r. 1948 prestal vychádzať Sociologický zborník a onedlho nato bol zrušený Sociologický odbor MS. Na obdobie dlhých 15-tich rokov bola prerušená kontinuita vývinu sociologickej vedy na Slovensku ako takej a osobitne jej rozvoja na univerzitnej pôde.
Modernizačné civilizačné procesy, meniace štruktúru pôvodne rurálnej slovenskej spoločnosti boli utlmené a intelektuálny život postupne vtesnaný do vopred stanovených ideologických koľají. Po rozbití inštitucionálnej základne slovenskej sociológie sa bývalí poslucháči odboru na FiF UK preorientovali na iné spoločenskovedné disciplíny, sociológii nejakým spôsobom blízke, ako bola napr. história, etnografia, filozofia, politická ekonómia a pod. Počas 15-ročného útlmu výučby sociológie tak prišla slovenská veda a spoločnosť o produkciu odhadom troch stoviek univerzitne erudovaných sociológov. Časť sociológov z martinského alebo Štefánkovho sociografického okruhu sa zapojila do práce v rôznych kultúrnych inštitúciách, kde v rámci možností uskutočňovali terénne prieskumy, ako napr. A. Hirner, M. Katriak, P. Ondrejček, Š. Hora a ďalší. Miesto likvidovanej sociológie na univerzitnej pôde a vo vedeckých inštitúciách mala natrvalo zaujať marxisticko-leninská filozofia, predovšetkým historický materializmus a o niečo neskôr vedecký komunizmus.
Koniec 50-tych a prvá polovica 60-tych rokov priniesli celkove isté zmäkčenie diktatúry, čo umožnilo destalinizáciu aj v spoločenských vedách. Na program dňa sa dostala potreba rozvinutia empirických výskumov, ktoré mali skvalitniť predovšetkým výpovednú hodnotu oficiálnych štatistík. Nastala diskusia o potrebe sociológie ako teoreticko-empirickej vedy. Výsledkom toho bola opätovná inštitucionalizácia sociológie, tentoraz však s prívlastkom marxistická. Sprvoti išlo o akúsi sociologizáciu historického materializmu, čo v praxi prinieslo rozvoj tzv. sociálnych výskumov, neskôr na to nadviazala potreba uplatnenia diagnostickej, poznávacej a sociotechnickej funkcie sociológie. V tejto súvislosti bolo rozhodnuté o opätovnom zriadení univerzitného školiaceho pracoviska - Katedry sociológie na FiF UK v roku 1964. Jej vedením bol poverený doc. PhDr. Jozef Karásek a tak sa v školskom roku 1965/66 začala opäť prednášať sociológia ako samostatný učebný odbor v jedno a neskôr i dvojodborovom štúdiu. Pri znovuzrodení katedry stáli vtedy osobnosti, profilovo formované najmä na pôde filozofie a histórie, ako PhDr. B. Majdová, prof. Andrej Sirácky a Marcel Sloboda, prom. fil. Onedlho bola katedra posilnená o ďalších pedagógov, a to PhDr. L. Hojčovú, PhDr. D. Alijevovú a Ing. J. Fialu. V nasledujúcich rokoch sa k nim pripojili PhDr. V. Wagner, doc. PhDr. Alexander Hirner, ktorý tak definitívne spojil svoj ďalší pedagogický osud s katedrou, ďalej PhDr. Ján Pichňa (na katedre zotrval až do r. 1994), PhDr. K. Šuran, PhDr. P. Brozman a PhDr. A. Ritomský.
Katedra začala pripravovať novú generáciu slovenských sociológov pre potreby spoločenského života v najrozličnejších odvetviach: uplatnili sa v podnikovej sfére, v priemysle a stavebníctve, vo výskume kultúry, v poľnohospodárstve, žurnalistike, rozhlase a televízii, vo výskume mládeže, zdravotníctva, rovnako aj pre potreby základného výskumu atď. Existovali tu prepojenia na zahraničné pracoviská, najmä na poľské sociologické centrá, kde sa vzdelávali aj niektorí príslušníci tejto generácie sociológov (Krakov, Varšava), ale aj na ďalšie krajiny (Juhoslávia-Slovinsko, NSR, Maďarsko). Tesná spolupráca a výmena informácií s vysokoškolskými pracoviskami v Čechách bola samozrejmosťou. Rozšírili sa publikačné možnosti sociológov.
Intelektuálny rozlet bol však onedlho opätovne prerušený: novú diskontinuitu spôsobil vstup sovietskych vojsk v auguste 1968 a nasledujúce represívne a normalizačné opatrenia. V dôsledku toho jeden z pedagógov opustil nadobro fakultu, časť odišla do iných inštitúcií, časť prešla normalizačnými previerkami a pôsobila na katedre aj naďalej. Na jednej strane treba zdôrazniť, že v porovnaní s údelom pražských a brnianskych pedagogických pracovísk nebola slovenská univerzitná sociológia zdecimovaná, no daňou za to bola nútená autocenzúra v pedagogickej a publicistickej činnosti učiteľov a istá miera prispôsobenia sa paradigme marxizmu-leninizmu.
V priebehu desaťročia od obnovy výučby sociológie katedra pripravila pre prax 115 absolventov: 60% z nich sa uplatnilo vo výskume, 17% v podnikovej sfére, ďalší vo verejnej správe a školstve. Prichádzali avíza z riadiacich rezortných inštitúcií o potrebe sociológov. Napr. Ministerstvo priemyslu žiadalo v r. 1974 15 - 20 absolventov. Tieto požiadavky boli neklamným znakom profesionalizácie v období „normalizácie", čím sa začala významne napĺňať sociotechnická a establishmentová funkcia sociológie. Tento trend trval zhruba do polovice 80-tych rokov. V súvislosti s nárokmi spoločenskej praxe sa otvárali študijné kombinácie s ďalšími vednými odbormi, ako bola knihoveda, politická ekonómia, vedecký komunizmus, či filozofia. Profesionálni sociológovia sa začleňovali aj do oblastí spojených s riadiacou praxou, čo súviselo s posunom záujmu riadiacej sféry k otázkam a problémom sociálno-ekonomickým a sociálno-psychologickým. Významné boli sociálne objednávky zo strany rôznych spoločenských organizácií a inštitúcií, súvisiace napr. s bytovým problémom, rozvodovosťou, kriminalitou a pod. Výsledky práce sociológov napomáhali stabilizovať sociálne pomery v daných inštitúciách, zefektívniť chod organizácií, riešiť napätia a konflikty v pracovno-profesionálnych sieťach.
Samozrejme, nemohli vyriešiť hlboké makrospoločenské diskrepancie, generované érou normalizácie. Jednako, v tejto dobe sa objavili viaceré pozoruhodné vedecké inovácie vďaka výskumnému kolektívu, vedeného doc. PhDr. A. Hirnerom (V. Krivý, J. Schenk, J. Stena, H. Woleková, A. Veľasová), ktorý rozpracoval teoreticko-metodologickú koncepciu skúmania sociálnej kontroly vo výrobnom podniku. Na pôde katedry sa popritom rozvíjal historický výskum modernej svetovej sociológie (doc. PhDr. D. Alijevová, PhDr. S. Szomolányi), problematika sociológie práce a podniku (doc. PhDr. J. Pichňa), riešila sa problematika sociologickej teórie po stránke štruktúrnej i procesuálnej (doc. PhDr. K. Karásek, doc. PhDr. M. Sloboda, doc. PhDr. V. Wagner a PhDr. Krivý), sociológia kultúry (PhDr. B. Majdová, neskôr PhDr. A. Kvasničková), problémy spôsobu života a životného štýlu (doc. PhDr. V. Wagner), špecifické problémy sociologickej metodológie (doc. PhDr. A. Hirner, doc. PhDr. J. Schenk, neskôr aj PhDr. I. Radičová) atď. Katedra školila ašpirantov v internej i externej forme ašpirantúry a uskutočňovala habilitačné pokračovania. Na katedre bol v polovici 80- tych rokov zriadený Útvar aplikovaného výskumu.
Osobitnú pripomienku zasluhuje obdobie 2. polovice 80-tych rokov: decízna sféra v rezorte školstva nebola priaznivo naklonená odboru sociológie. Hoci katedra po dvadsiatich rokoch kontinuálnej výučby na FiF UK vychovala takmer 300 sociológov, Ministerstvo školstva SSR v rokoch 1982 a 1983 vôbec nepovolilo otvoriť prvé ročníky štúdia a viedla sa polemika o mieste sociológie v sústave spoločenskovedného poznania. Jedným z dôvodov boli výsledky výskumov verejnej mienky, ktoré prinášali pre panujúce stranícke štruktúry alarmujúce informácie o stave spoločenského vedomia. Ďalším výrazným vplyvom bol proces „perestrojky", prebiehajúci v bývalom Sovietskom zväze, ktorý navodil čiastočne generačnú, ale predovšetkým názorovú diferenciáciu tak v celej sociologickej obci, ako aj na pôde katedry. Výslednicou uvedeného procesu bola pluralizácia sociológie do dvoch základných podôb, a to orientácie antitotalitárnej a establishmentovej. Kritike bola podrobená predovšetkým apologetická funkcia sociológie, postupná strata zmyslu pre realitu a prílišná väzba na administratívno-direktívny systém riadenia.
Najtransparentnejšiu podobu nadobudol stret týchto principiálne odlišných postojov v sociologickej komunite na sociologickej konferencii v Martine v septembri 1989. Kulminácia spoločenských zmien v novembri 1989 ako súčasť celkovej geopolitickej premeny strednej a východnej Európy zásadne zmenila život a princípy fungovania akademickej komunity. Etablovali sa demokratické pravidlá chodu univerzitných inštitúcií, otvorili sa možnosti slobodnej komunikácie a profesionálnej mobility, došlo k zásadným zmenám učebných programov pregraduálneho a postgraduálneho štúdia, ako aj k spôsobu nadobúdania vedecko-akademických hodností a obsadzovania profesionálnych pozícií. Pre samu katedru sociológie nastal proces obnovy jej akademického poslania v priestore pluralitne rozvíjanej vedy a výchovy novej generácie sociologických profesionálov.
Po polstoročí od vymenovania profesora A. Štefánka prebehla na pôde FiF UK v r. 1993 inaugurácia ďalšieho profesora sociológie, ktorým sa stal dlhoročný pracovník katedry doc. PhDr. J. Schenk. V priebehu posledného desaťročia 20. storočia nastala na katedre generačná výmena. Katedra školila externých doktorandov pre viaceré akademické a rezortné inštitúcie. Štúdium sociológie bolo koncipované ako jednoodborové bakalárske a magisterské štúdium. Katedra realizovala na začiatku deväťdesiatych rokov i trojročné externé bakalárske štúdium v odbore Sociológia - sociálna práca a Sociológia - rozvoj ľudských zdrojov v spolupráci s mimouniverzitnými vzdelávacími inštitúciami. V deväťdesiatych rokoch sa na fakulte obnovila tradícia študentských vedeckých odborných konferencií, do ktorej sa katedra zapojila a v ktorej pokračuje až do súčasnosti. Umožňuje tak prezentovať študentom ich vlastné odborné práce, čo prispieva k rozvoju kreativity, schopností sebaprezentácie a kultivovaniu odbornej diskusie. V roku 1998 bola Katedra sociológie ako jediné pracovisko FiF UK podrobená medzinárodnej evaluácii, ktorá potvrdila vysokú úroveň kvality pedagogického procesu a jej plnú kompatibilitu so štandardmi západoeurópskych univerzít. Túto úroveň posilnila aj vedecká spolupráca so zahraničnými univerzitami, ako Université Sorbonne Paris V. (Francúzsko), Karl-Franzes Universität v Grazi (Rakúsko), Universität Wien (Rakúsko), Lulea University (Švédsko), Uniwersytet Ślanski Katowice (Poľsko).
Od akademického roku 2000/2001 začala Katedra sociológie uskutočňovať v nadväznosti na celú Filozofickú fakultu UK v Bratislave kreditový systém štúdia, ktorý podporuje variabilitu, mobilitu a individualizáciu štúdia. Študenti tak môžu realizovať časť svojho štúdia na zahraničnej partnerskej univerzite s tým, že absolvované kurzy porovnateľného obsahu s domácimi sú im uznané. Bolonský proces v rámci EÚ následne priniesol zjednotenie členských krajín v členení vysokoškolského štúdia na 3 stupne: 3- ročné bakalárske, 2- ročné magisterské a 4- ročné doktorandské štúdium (interné, resp. 5-ročné externé). Nástup nového milénia tak priniesol do vzdelávacieho procesu viacero inovácií, spolu s postupujúcou elektronizáciou a rozvojom informačných systémov tak vo vzdelávaní, ako aj vo výskume a následnej administrácii. V prvom decéniu tohto storočia musela prejsť katedra procesom prechodu na výkonové kritériá, zavedenie nového, kvantifikujúceho systému hodnotenia výučby, výskumných aktivít a publikačnej činnosti pracovníkov.
V súčasnosti na katedre pôsobia 2 profesori, 1 profesorka, 4 odborní asistenti, 2 interné doktorandky. Personálne pokrýva katedra nielen výučbu vlastných študentov, ale poskytuje aj kurzy pre iné odbory (andragogika, pedagogika), resp. s celofakultnou pôsobnosťou (Základy sociológie pre nesociológov, Sociológia výchovy, Sociológia detstva a mládeže). Pracovníci katedry sú zapojení do viacerých výskumných programov, publikujú doma i v zahraničí, organizujú a zúčastňujú sa vedeckých odborných konferencií. Na výučbe, ako aj na riešení vedecko-výskumných úloh participujú dlhodobo aj doktorandi katedry. Katedra má uzavreté bilaterálne zmluvy v rámci programu ERASMUS+, ktorý je od roku 2014 pokračovaním a rozšírením pôvodného programu ERASMUS. Umožňuje študentom uchádzať sa každý akademický rok o štúdium na zahraničnej partnerskej univerzite v Poľsku (Katowice, Lublin), Slovinsku (Ljubljana) a Švédsku (Lulea). Okrem toho možno využiť širokú paletu zmlúv na fakultnej resp. univerzitnej úrovni.
Literatúra:
01 Archív FF UK: Spis prof. J. Krála; Spis doc. O. Machotku; Spis prof. A. Štefánka; Spis prof. J. Tvrdého; Zoznam prednášok na FF UK (roky 1924 –1949). 02 Archív RUK: Profesori Univerzity Komenského Zoznam prednášok na UK. 03 Eastern Europe in Transformation. The Impact on Sociology. Greenwood Press, London, 1994, Ed. M. Keen, J. Mucha. 04 Hirner, A.: Československá sociológia do r. 1948. Bratislava 1970, Ústavná úloha Sociologického ústavu SAV pre r. 1969. 05 Hirner, A.: Matičná myšlienka. Bratislava, 1992, Slovenský spisovateľ. 06 Köttner, M.: Vývoj sociologie v českých zemích a na Slovensku. Brno, 1981. 07 Kučma, I.: Matica slovenská a slovenská sociológia. Sociológia, č. 6, 1990. 08 Laiferová, E.: Anton Štefánek a sociológia na FF UK v Bratislave. Vedecký seminár o živote a diele Antona Štefánka, SÚ SAV, 28.1.1994. 09 Materiály celoslovenskej sociologickej konferencie 1989. Sociológia, č. 4, 1990. 10 O čom diskutovali československí sociológovia - dokumenty a listy. Sociológia, č. 4, 1990. 11 O koncepci dějin československé sociologie. Brno, 1968. 12 Ollík, T.: Sociológia a spoločenský vývin na Slovensku v r. 1945-1949. Sociológia, 1970. 13 Szomolányiová, S.: História zrodu a formovania sociologického pracoviska SAV. Sociológia, č. 3, 1990. 14 Turčan, Ľ.: Dejiny slovenskej sociológie a osobnosť A. Štefánka. Sociológia, č. 4, 1992.
Vypracovala: Dr. Eva Laiferová
