Katedra slovenských dejín
TERMÍNY ŠTÁTNYCH SKÚŠOK | AUGUST 2o24
Štátne skúšky a obhajoby záverečných prác sa v augustovom termíne na Katedre slovenských dejín budú pre všetky študijné odbory konať rámcovo v dňoch 21. a 22. augusta 2024.
TÉMY ZÁVEREČNÝCH PRÁC NA AR 2024/2025
Témy schválených záverečných prác na akademický rok 2024/2025 nájdete
v osobitnom súbore.
!!! NOVÉ ŠTÁTNICOVÉ OTÁZKY !!!
Radi by sme Vám oznámili, že od letného termínu štátnych skúšok akademického roka 2023/2024 platí nové znenie štátnicových otázok. Otázky nájdete v sekcii Štúdium a v podsekcii Štátnicové otázky.
DÔVERNÍČKA A DÔVERNÍK NA KATEDRE SLOVENSKÝCH DEJÍN
Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave považuje študentskú anketu za dôležitú platformu a jednotlivým relevantným pripomienkam venuje dostatočnú pozornosť. V reakcii na to sa pre študentky a študentov histórie (v jednoodborovej, medziodborovej alebo učiteľskej kombinácii, na 1. a 2. stupni štúdia) a slovenských dejín (na 3. stupni štúdia) rozhodla vytvoriť osobnejší priestor pre prívetivú, slobodnú a efektívnu komunikáciu problémov či pripomienok k životu na akademickej pôde.
Katedra slovenských dejín tak vytvára neformálnu platformu dôverníkov, ktorá bude zastúpená
dôverníčkou Mgr. Ivanou Lukáč Labancovou, PhD.
a
dôverníkom PhDr. Jakubom Palkom, PhD.
Môžete ich kontaktovať kedykoľvek počas akademického roka prostredníctvom emailu alebo ich navštíviť osobne počas konzultačných hodín.
SPOMIENKY PROF. RICHARDA MARSINU NA ŠTÚDIUM NA FIF UK
E-LEARNING AKO INOVATÍVNA FORMA UNIVERZITNÉHO A CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA V ODBORE SLOVENSKÉ DEJINY (Dejiny Slovenska: XX. Podiel Nitrianska na vzniku Panónskeho (Uhorského) kráľovstva)
O pracovisku
Katedra slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského je špičkovým vedecko-výskumným a pedagogickým pracoviskom s dlhou tradíciou na najstaršej kontinuálne pôsobiacej univerzite na Slovensku. Dynamický pracovný tím odborníkov sa zameriava na mapovanie širokého rámca slovenských dejín, v zmysle dejín Slovákov, dejín územia Slovenska a ostatných špecializovaných historických odborov viažucich sa k tejto problematike. Zaoberá sa celým časovým rozsahom dejín, od prahu prehistórie až po nedávnu minulosť, rozsiahlym spektrom tém a rozmanitými prístupmi k nim. Zabezpečuje aplikáciu moderných metód bádania a jeho výsledkov v neustálej komparácii s výsledkami a obsahom európskych národných historiografií. Katedra a jej členovia sa dlhodobo venujú vedeckému výskumu a sú koordinátormi a riešiteľmi úloh množstva vedeckých projektov. Okrem atraktívnej pedagogickej činnosti s podporou bakalárskej, magisterskej a doktorandskej formy štúdia sa programovo zaoberá aj šírením výsledkov vedy a jej popularizáciou pre širokú verejnosť. Pre tento prístup patrí medzi najrenomovanejšie odborné pracoviská tohto rázu v slovenskom prostredí.
Z dejín katedry
Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vznikol odbor história už v prvom roku jej existencie. Jeho zakladateľom bol profesor Jan Heidler (všeobecné novoveké dejiny), ktorý však zomrel ako 40-ročný v roku 1923. Nahradil ho profesor Václav Chaloupecký, ktorý tu pôsobil do roku 1938. V dvadsiatych a tridsiatych rokoch tu pôsobili profesori Jan Eisner a Vojtech Ondrouch. Eisner významne rozšíril sekciu archeológie a Ondrouch až do konca päťdesiatych rokov prednášal dejiny staroveku. Odbor sa rozšíril aj o ďalších pedagógov. Prvým slovenským historikom, ktorý sa roku 1928 habilitoval na slovenské dejiny bol Daniel Rapant, v roku 1933 Branislav Varsik a v roku 1937 Alexander Húščava.
Organizácia sa zmenila v akademickom roku 1949/1950 kvôli novému vysokoškolskému zákonu. Odbor historických vied, resp. Historický seminár nahradili dve katedry: Katedra dejín ČSR, ZSSR a ľudových demokracií a Katedra všeobecných dejín a archeológie. Zriadením katedry „národných dejín“ bol poverený profesor Miloš Gosiorovský. V akademickom roku 1950/1951 vznikol na katedre nový odbor – špeciálne štúdium archívnictva, ktorému základy položil Alexander Húščava.
V roku 1964 došlo k ďalšej reforme organizácie a premenovaniu – katedra potom dlhodobo fungovala pod názvom Katedra československých dejín a archívnictva. Až do svojej smrti v roku 1978 ju viedol naďalej profesor Gosiorovský. Po ňom prevzal funkciu vedúceho katedry profesor Ján Hučko.
Ďalšie zmeny priniesli výsledky udalostí roku 1989. Jej vedúcim sa stal profesor Matúš Kučera a v roku 1990 premenovala na Katedru slovenských dejín, českých dejín a archívnictva. K opätovnej zmene názvu došlo po etablovaní sa samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. V roku 1994 sa tak katedra premenovala na Katedru slovenských dejín a archívnictva. V rokoch 1992 – 1993 bol poverený zastupovaním vedúceho katedry profesora Kučeru a následne sa v roku 1993 stal vedúcim katedry profesor Jozef Baďurík. Tento post zastával do konca roku 2007. V roku 2000 sa vyčlenila samostatná Katedra archívnictva a pomocných vied historických a názov katedry sa opäť zmenil na zatiaľ konečný: Katedra slovenských dejín. Vedúcim katedry v rokoch 2008 - 2016 bol profesor Ján Lukačka. Na jej čele od roku 2017 do dnešných dní stojí profesor Martin Homza.
PREČO ŠTUDOVAŤ HISTÓRIU?
Z galérie osobností odboru a katedry
Prof. PhDr. Václav Chaloupecký (1882 - 1851)
1922 - 1938 riadny profesor československých dejín na FiF UK, 1929/1930 dekan FiF UK, 1937/1938 rektor UK.
Budovateľ odboru História a Historického semináru na FiF UK, zakladateľská postava slovenskej medievistiky. [VIAC] [VIAC]
Prof. PhDr. Daniel Rapant, DrSc. (1897 - 1988)
1928 - 1933 prednosta Krajinského archívu, 1938 - 1950 riadny profesor československých dejín na FiF UK, v roku 1945 rektor UK, 1945 - 1948 predseda historického odboru Matice slovenskej, od 1968 akademik SAV a i.
Azda najvýznamnejšia postava spomedzi slovenských historikov pre všeobecný prínos v slovenskej historiografii, majoritne sa venoval otázkam 19. storočia, no i stredoveku. Jeho meno nesie Cena Daniela Rapanta. [VIAC] [VIAC]
Prof. PhDr. Ján Hučko, DrSc. (1929 - 2001)
od 1958 pedagóg na FiF UK (od roku 1979 profesor), od 1978 vedúci Katedry československých dejín a archívnictva FiF UK. Držiteľ viacerých ocenení.
Vedecké dielo je zamerané na 19. storočie, otázky formovania moderného slovenského národa, autor zásadnej práce o Ľudovítovi Štúrovi. [VIAC] [VIAC]
Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc. (1932 - )
1956 - 1998 pedagóg na FiF UK, 1992 - 1993 minister školstva SR, 1993 - 1998 veľvyslanec SR v Chorvátsku a i. Držiteľ viacerých ocenení.
Popredný slovenský historik – medievalista a popularizátor slovenských dejín.[VIAC] [VIAC]