Klasická filológia

Klasická filológia, odbor so stáročnou tradíciou, skúma antické dedičstvo, ktoré svojimi nadčasovými myšlienkami vytvorilo jeden zo základných pilierov európskej civilizácie. Štúdium klasickej filológie púta svojou hĺbkou i šírkou záberu a prostredníctvom písomných pamiatok skúma obdobie od Homéra až po 19. storočie.

Dejiny

Seminár pre klasickú filológiu vznikol na novozaloženej Filozofickej fakulte UK v roku 1922. Jeho prvým vedúcim sa stal prof. A. Kolář. Od roku 1928 k nemu pribudol prof. J. Ludvíkovský. Klasická filológia sa tešila veľkému záujmu študentov aj vďaka vtedajšiemu významnému postaveniu latinčiny na gymnáziách. Obaja profesori boli publikačne mimoriadne úspešní. V roku 1938 bol však prof. J. Ludvíkovský z fakulty prepustený a po ňom v roku 1942 odišiel aj prof. Kolář. V dôsledku toho poklesla úroveň štúdia a nastal aj útlm vo vedeckej a publikačnej činnosti seminára. Na jeho sa ako suplujúci vedúci postupne vystriedali J. M. Kořínek a po jeho smrti r. 1945 prof. V. Ondrouch; okrem nich tu zabezpečoval vyučovanie gréčtiny biblista z Katolíckej bohosloveckej fakulty J. Búda.

Po druhej svetovej vojny sa situácia do určitej miery zlepšila, pretože vedeniu fakulty sa podarilo získať aspoň ako externého prednášateľa prof. J. Ludvíkovského. V roku 1948 sa habilitoval Miloslav Okál, prvý slovenský profesor klasickej filológie.

Po administratívnej reorganizácii FiF v roku 1950 bola klasická filológia pričlenená do veľkej Katedry jazykov. V roku 1953 sa stala súčasťou novovzniknutej Katedry klasickej, románskej a semitskej filológie. V roku 1958 bol pri katedre zriadený Kabinet klasického staroveku a medievalistiky. Jeho hlavnou úlohou bolo zmapovať dovtedajšiu produkciu vo vedných disciplínach o antickom staroveku na Slovensku.

Vedeckému rastu členov katedry, jej menu v zahraničí a doplňovaniu knižnice katedry výrazne prospel vznik cudzojazyčného fakultného zborníka Graecolatina et Orientalia (1969). Obdobie normalizácie však opäť pribrzdilo sľubný rozbeh. Pričlenenie ku katedre románskej filológie v roku 1976, emotívny odchod prof. M. Okála do dôchodku od 1. 1. 1978, publikačné bariéry pre prof. Špaňára, ako aj drastické zníženie pracovníkov na štyroch boli napospol nepriaznivými faktormi. V 80. rokoch 20. storočia prestal kabinet ako osobitné pracovisko jestvovať. Na druhej strane od 60. až do konca 80. rokov tvorili členovia katedry úctyhodný rad prekladov významných diel antických literatúr, ktorými obohatili slovenskú kultúru. O ich vysokej úrovni svedčia aj udelené ceny Jána Hollého prof. D. Škovierovi (1988) a prof. J. Špaňárovi (1990).

Sľubná zmena situácie nadišla začiatkom 90. rokov. Ustal politický tlak, boli vymenovaní aj dvaja noví profesori P. Kuklica a J. Burian. Vzrástla dovtedy regulovaná základňa študentov a otvorila sa možnosť vychovávať vedecký dorast v doktorandskom štúdiu. Nové horizonty otvorilo pracovisku rozšírenie spektra študijných programov o štúdium gréčtiny a latinčiny ako neučiteľského odboru, o špecializáciu byzantológia a o vyučovanie novej gréčtiny. V tom je pracovisko jedinečné v rámci Slovenskej republiky. Za úspech pokladáme zapojenie sekcie do medzinárodného programu Rinascimento virtuale. Naň nadväzuje účasť členov sekcie v ďalších medzinárodných projektoch (J. Grusková). Ako prínos pre vyučujúcich i študentov sa ukázala spolupráca s Inštitútom pre klasickú filológiu, stredovekú a novovekú latinčinu Viedenskej univerzity. Vymenovaním D. Škovieru (2004) za riadneho profesora sa jednak stabilizoval zástoj aktuálneho novolatinského výskumu, jednak došlo k postupnému posilneniu lingvistického bádania, ktoré dovtedy stálo v úzadí. Táto zložka vied sa posilnila habilitovaním W. Sowu (2010), J. Gruskovej (2010) a Ľ. Buzássyovej (2017).

 

Súčasnosť

V súčasnosti tvorí sekciu klasickej filológie profesor Daniel Škoviera, docentky Ľudmila Buzássyová a Jana Grusková, odborní asistenti Marcela Andoková, Ivan Lábaj a Barbora Machajdíková, interná doktorandka Mária Májeková a lektorka novogréckeho jazyka Sofia Chatzigiannaki. Aktuálnou úlohou katedry je zabezpečiť proporčné zastúpenie filologických, jazykovedných, literárnovedných a historických disciplín. K tomu slúži aj široko koncipované spektrum ponúkaných predmetov a kurzov.

Pokiaľ ide o vedeckú činnosť, pozornosť sa sústreďuje najmä na výskum diel gréckych a rímskych gramatikov ako aj na dejiny gréckeho a latinského jazyka v kontexte komparatívnej lingvistiky. Ďalšou oblasťou je výskum textovej tradície gréckych autorov (Démosthenés a i.), štúdium rukopisov a najmä spracovanie gréckych palimpsestov s pomocou modernej multispektrálnej digitálnej technológie. V tejto oblasti dosiahla naša katedra vynikajúce výsledky na medzinárodnej úrovni. V oblasti antických tradícií sa bádateľská práca zameriava predovšetkým na výskum jazyka a kultúry latinského stredoveku a antického kultúrneho dedičstva v novoveku, pričom sa akcent kladie na spracovanie písomníctva obdobia humanizmu (15./16. storočie) na našom území.

Významnou platformou na publikovanie výsledkov vedeckej práce je i naďalej zborník katedry Graecolatina et Orientalia (GLO) so širokým medzinárodným ohlasom.

Sekcia v spolupráci so Slovenskou jednotou klasických filológov a Slovenskou spoločnosťou novogréckych štúdií každoročne organizuje široké spektrum rôznych prednášok a podujatí, za účasti tak domácich, ako aj zahraničných prednášateľov. Okrem toho ponúka sekcia klasickej filológie pravidelne aj  Kurz latinského jazyka a Kurz novogréckeho jazyka pre verejnosť.