Semitská filológia
Arabistika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá jazykmi, históriou a kultúrou arabsky hovoriacich krajín. Patrí k najstarším a najnáročnejším odborom FiF UK. Snaha o dôkladnejšie poznanie arabského sveta rastie vďaka intenzívnejším politickým, hospodárskym kultúrnym vzťahom medzi krajinami. S nimi narastá aj dôležitosť arabčiny ako medzinárodného rokovacieho a literárneho jazyka.
Absolventi študijného programu Arabský jazyk a kultúra (prekladateľstvo a tlmočníctvo 2. stupeň) sú schopní samostatnej práce v oblasti jazyka (preklad, tlmočenie) a vedia sa dobre orientovať v kultúrnych historických a politických reáliách arabských krajín.
Dejiny odboru
Orientálne jazyky (arabčina, hebrejčina, aramejčina) sa začali na Filozofickej fakulte UK vyučovať v roku 1929. Prvý profesor bol akademik Ján Bakoš (1890-1967), ktorý vyštudoval v Götingene (SRN) a habilitoval sa na Karlovej univerzite v Prahe u profesora Bedřicha Hrozného, špecializujúc sa na severosemitské jazyky. Na odbore prednášal sýrčinu a arabčinu. V roku 1945 bol Ján Bakoš vymenovaný za riadneho profesora a z pracoviska sa vytvoril samostatný inštitút (Semitský seminár). Popri profesorovi Jánovi Bakošovi už vtedy vyučoval aramejčinu, arabčinu a islam profesor Rudolf Macúch (1913-1992), ktorý neskôr emigroval na Západ a bol profesorom na Oxfordskej univerzite a riaditeľom Orientálneho inštitútu v Západnom Berlíne. Žiakom akademika Bakoša bol profesor Ladislav Drozdík (1930-2017), ktorý vyučoval arabskú gramatiku a dialektológiu a vychoval celý rad arabistov.
Od roku 1956 sa vyučovala na odbore už iba arabčina (spisovný jazyk a hovorové jazyky). Táto situácia pretrváva prakticky dodnes. V roku 1961 prišiel na odbor Ján Pauliny (1939-2021), absolvent Karlovej univerzity v Prahe, ktorý pôsobil až do svojho odchodu na dôchodok. Na katedre dlhodobo pôsobil aj Július Gella, ktorý sa venoval modernej arabskej literatúre.
Koncom päťdesiatych rokov sa otvorili možnosti cestovať do arabských krajín, predovšetkým do Egypta, čo využili viacerí naši učitelia a absolventi. Okrem toho naši arabisti vyučovali slovenčinu aj na Fakulte jazykov (Kullíjat al-Alsun) na Univerzite Ajn Šams od roku 1959. Priaznivá situácia vo vysielaní štipendistov nastala potom až po novembri 1989 a trvá dodnes.
V Egypte sa vychovalo a zdokonalilo v arabčine najviac našich študentov a absolventov (asi 90 percent). Štipendiá dostávali 6-9 mesačné, podľa možností. Niektorí však pobudli v Egypte dlhšie na opakovaných štipendiách, pričom študovali odborné predmety (arabský jazyk, arabská literatúra, arabské dejiny) predovšetkým na Kullíjat al-Adab (Filozofickej fakulte) Káhirskej univerzity a na Kullíjat al-Alsun (Fakulte jazykov) Univerzity Ajn Šams. Študijné materiály k diplomovým a dizertačným prácam zbierali v univerzitných knižniciach, Národnej knižnici (Dár al-Kutub), v rámci možností v knižnici al-Azharskej univerzity, v knižnici American University in Cairo a na iných špecializovaných orientalistických inštitútoch (Francúzsky inštitút, Holandský inštitút a i.).
V rokoch 1996-2000 vyučovala na odbore arabský jazyk Renáta Maher-Fecková a krátkodobo i Andrea Šukajrí-Havelová , ktorá neskôr obhájila dizertačnú prácu zameranú na arabskú dialektológiu na Univerzite v Haife (Izrael). Po odchode Mgr. Renáty Feckovej sa tejto úlohy zhostila Silvia El Helo, ktorá v roku 2006 obhájila na odbore dizertačnú prácu venovanú zobrazeniu ženy v súčasnej jordánskej poviedke.
Zuzana Gažáková začala vyučovať na odbore hneď po ukončení magisterského štúdia v roku 2002 a v roku 2006 ukončila doktorandské štúdium obhajobou dizertačnej práce venovanej arabskej ľudovej literatúre a Sírat Sajf ibn Dhí Jazan.
V rokoch 2006 - 2008 pôsobil na katedre Mgr. Chálid al-Biltagí, PhD. z Kullíjat al-Alsun Univerzity Ain Šams v Káhire, ktorý obohatil vyučovací proces o špecializované semináre zo spisovnej a egyptskej hovorovej arabčiny.
V roku 2010 vyučuval egyptskú hovorovú arabčinu a úvod do islamskej filozofie Mgr. Ahmad Hasan Anwar z Kullíjat al-Adab Univerzity Munufíja (Egypt).