Postoje v komunikácii a argumentácii: sémantické a pragmatické aspekty

VEGA 1/0197/20

Vedúci projektu: Prof. Mgr. Marián Zouhar, PhD.
Zástupca vedúceho projektu: doc. PhDr. Vladmír Marko, PhD.
Spoluriešitelia: Prof. PhDr. František Gahér, CSc., doc. Mgr. Lukáš Bielik, PhD., doc. PhDr. Igor Hanzel, CSc. (do r. 2020), Mgr. Juraj Halas, PhD., PhDr. Daniela Glavaničová, PhD., Mgr. Dominik Sadloň

Anotácia projektu

Projekt sa zameriava na skúmanie sémantických a pragmatických aspektov prezentácie nedoxastických postojov v komunikácii. Nedoxastické postoje niekedy neprezentujeme priamo, ale len ich implikujeme vyjadrením propozičného sémantického obsahu. Cieľom projektu je preskúmať dynamiku prezentovania implikovaných nedoxastických postojov a dôsledky, ktoré majú pre komunikáciu. Hlavná hypotéza projektu znie, že navzdory očakávaniam je implikované prezentovanie postojov podmienené sémantikou výrazov a je možné systematicky opísať mechanizmus, ktorým sa ich prezentovanie v komunikácii a argumentácii riadi. V centre pozornosti bude predovšetkým úloha implikovaných nedoxastických postojov v situáciách, v ktorých aktéri síce prezentujú vzájomný nesúhlas, no vyjadrujú kompatibilné propozície, a v situáciách, v ktorých sa aktéri angažujú v argumentácii.

Ciele projektu

Prezentácia postojov rôznych druhov – doxastických aj nedoxastických (t. j. evaluatívnych, konatívnych, normatívnych atď.) – je jedným z kľúčových cieľov interakcie medzi komunikujúcimi aktérmi spolu s odovzdávaním informácií, zdôvodňovaním názorov, podnecovaním k činnosti a podobne. Cieľom projektu je preskúmať sémantické a pragmatické aspekty prezentácie postojov v komunikácii a argumentácii, a to predovšetkým v situáciách, v ktorých aktér svoj postoj len implikuje. Pri priamom vyjadrení postoja aktér použije vhodnú postojovú slovesnú väzbu („verím, že“, „považujem za“, „pochybujem, či“ a pod.), kým pri implikovaní postoja použije vetu, ktorá síce postojové sloveso neobsahuje, no vyjadrením obsahu svoj postoj prezentuje (napríklad označením nejakého činu ako morálne správneho, nielen opisuje a hodnotí určitý čin, ale aj implikuje normatívny postoj, podľa ktorého konať takýmto spôsobom (aj v budúcnosti) je morálne odporúčané). Hlavnou hypotézou projektu je tvrdenie, že implikované prezentovanie postojov je podmienené sémantikou výrazov a je možné systematicky opísať mechanizmus, ktorým sa riadi ich prezentovanie v komunikácii a argumentácii. Ukážeme, že implikovanie postojov je dôležitým dynamickým faktorom v rôznych komunikačných situáciách: nesúhlas medzi komunikačnými aktérmi často existuje na úrovni implikovaných postojov, nie vyjadrených propozícií; pri argumentácii sú implikované postoje zase často zamlčaným predpokladom, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri konštituovaní vzťahu medzi premisami a záverom. Zameriame sa na systematické objasnenie úlohy implikovaných postojov v argumentácii, pričom ukážeme, že ich explicitné začlenenie do argumentov má vplyv na výslednú platnosť či presvedčivosť argumentov.