História

Filozofická fakulta je najstaršou humanitnou a spoločenskovednou akademickou inštitúciou na Slovensku. V súčasnosti na nej študuje približne 3000 študentov a pracuje vyše 400 zamestnancov. Vzdeláva a vychováva odborníkov v oblasti spoločenských a humanitných vied. Pracovníci fakulty sa venujú vedeckej činnosti a publikujú výsledky svojej práce doma i v zahraničí. Vo viacerých oblastiach patria medzi najvýznamnejších reprezentantov jednotlivých vedeckých disciplín na Slovensku.

Vznik a vývoj fakulty v rokoch 1921 až 1939

Naša univerzita vznikla na základe zákona o založení Československej štátnej univerzity v Bratislave, ktorý 27. júna 1919 v Prahe prijalo Národné zhromaždenie. Jedenásteho novembra 1919 bola univerzita premenovaná na Univerzitu Komenského. Filozofická fakulta bola v poradí treťou fakultou, ktorá po založení Univerzity Komenského v roku 1919 začala svoju činnosť. Dňa 13. septembra 1921 boli dekrétmi prezidenta republiky menovaní prví riadni profesori Filozofickej fakulty UK: Dr. Josef Hanuš, Dr. Jan Heidler, Dr. Karel Chotek, Dr. Dobroslav Orel, Dr. Albert Pražák, Dr. Jozef Škultéty a Dr. Miloš Weingart.

V zasadacej sieni rektorátu na Kapitulskej ulici č. 1 sa dňa 23. septembra 1921 konalo ustanovujúce zasadnutie profesorského zboru, na ktorom zvolili akademických funkcionárov fakulty. Dekanom sa stal prof. Josef Hanuš, prodekanom prof. Jozef Škultéty. Zbor sa ďalej uzniesol, že napriek nepripravenosti treba vykonať zápis do 1. ročníka ešte v zimnom semestri školského roka 1921/22. Na štúdium sa zapísalo 30 riadnych a 34 mimoriadnych poslucháčov a už 24. októbra sa začala výučba. Fakulta bola umiestnená v budove na Dómskom nám. č. 11 (dnešné Rudnayovo nám.). Základom organizačnej štruktúry boli semináre, členené na oddelenia a zoskupené do jednotlivých odborov. V prvom roku existencie boli na Fakulte vytvorené len štyri odbory: slovanská filológia, história, národopis a hudobná veda. Cieľom fakulty bolo zabezpečiť výchovu prvej generácie slovenských odborníkov v oblasti spoločenských vied.

Okrem vlastnej výučby sa učitelia fakulty venovali aj bádaniu v spoločenskovedných disciplínach. Výsledky svojej práce uverejňovali vo fakultných publikáciách. V novembri 1922 začal vychádzať Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. V ôsmich ročníkoch bolo zverejnených 63 prác rôzneho zamerania, napr. A Pražák: Slovenská otázka v dobe J. M. Hurbana, V. Vážný: Čakavské nářečí v slovenském Podunají, K. Krofta: Konec starého Uhorska. Rozsiahlejšie práce publikovali v sérii Spisov Filozofickej fakully Univerzity Komenského. V rokoch 1922-1939 vyšlo v tejto sérii 27 prác. V medzivojnovom období ukončilo fakultu vyše 760 absolventov. Prevažovali budúci stredoškolskí profesori, ale boli medzi nimi aj noví odborníci z mnohých oblastí spoločenských a humanitných vied.

Fakulta v rokoch 1938 až 1945

Závažné zmeny priniesli do života fakulty roky 1938 a 1939. Vyhlásenie autonómie Slovenska 6. októbra 1938 sprevádzali protičeské demonštrácie. V novembri boli prepustení prví desiati českí profesori Filozofickej fakulty (J. Borovička, V. Chaloupecký, V. Klecanda, J. Král, J. Ludvíkovský, F. Ryšánek, J. Tvrdý, J. Uher, J. Vážný a O. Vočadlo). Ako posledný profesor českej národnosti odišiel roku 1944 prof. V. Buben. Nový univerzitný zákon, ktorý premenoval Univerzitu Komenského na Slovenskú univerzitu, otváral dvere väčšiemu vplyvu ministerstva školstva a národnej osvety. Každodenný život na fakulte negatívne ovplyvňovali antisemitizmus, diskusia v parlamente o obmedzení vysokoškolského štúdia pre dievčatá, či tlaky zosilniť spoluprácu predovšetkým s nemeckými univerzitami a nemeckou vedou.

V priebehu roku 1944 vojnové udalosti poznamenali aj akademický život na fakulte. Slovensko sa ocitlo v dosahu anglo-amerického letectva, činnosť fakulty ochromovala evakuácia knižných fondov a pri bombardovaní Bratislavy utrpeli značné škody aj priestory fakulty. Počas prázdnin vypuklo Slovenské národné povstanie, do ktorého sa zapojili aj viacerí študenti fakulty – do jej dejín sa zapísal predovšetkým absolvent štúdia francúzskeho jazyka a literatúry Ladislav Dzurányi, ktorý ako tlmočník francúzskych partizánov padol pri Strečne, filozof František Salenka, ktorý položil život v Povstaní, a absolvent fakulty, nádejný historik Alexander Markuš, ktorý zahynul v koncentračnom tábore Mauthausen.

Fakulta v rokoch 1945 až 1968

Po vojne nastala v dejinách fakulty nová etapa. Po skončení vojny bolo prvoradou úlohou odstránenie škôd na budove fakulty, vytvorenie podmienok na začatie výučby v školskom roku 1945/46 a doplnenie učiteľského zboru. Koncom roku 1945 doplnili zbor slovenskí vedci, odchovanci fakulty (E. Pauliny, M. Pišút, V Budinský-Krička a ďalší). V rokoch 1946-1949 vypomáhali vo výučbe aj profesori z pražskej (J. Mukařovský, J. Eisner) a brnianskej univerzity (F. Wollmann, J. Ludvíkovský). Fakulta znovu nadviazala na predvojnové demokratické tradície. Ďalekosiahlejšie zmeny však čakali fakultu po prevzatí moci komunistickou stranou v februári roku 1948.

Nový režim si nárokoval podriadiť celú vzdelávaciu sústavu i kultúrne aktivity svojim politickým cieľom a ideológii marxizmu. Akademická sloboda štúdia a vedeckého bádania čoskoro prestala existovať a  zásahy moci boli tvrdé: z fakulty museli odísť pedagógovia, ktorí neboli ochotní skloniť sa pred komunistickou mocou. V prvej vlne, ktorá prebehla hneď po februárových udalostiach roku 1948, bol jediným postihnutým prof. D. Rapant. V ďalšej vlne – september 1948 až jún 1950 – boli uvoľnení zo služieb, alebo mali zakázané prednášať jedenásti učitelia. V júni 1950 boli vykonané aj previerky študentov a zo 722 poslucháčov vylúčili 42 študentov.  Fakultu sa dostala pod politický dozor komunistickej strany a študenti sa museli povinne zúčastňovať na budovaní „socialistickej vlasti“ v rámci letných pracovných aktivít.

Fakulta v rokoch 1968 až 1989

Na vývoj v československej spoločnosti v 60. rokoch, ktorý vyvrcholil roku 1968, nemohla spoločenskovedne orientovaná fakulta nereagovať. K mladej generácii vedcov a pedagógov sa pridali aj starší profesori a spolu so študentmi aktívne participovali na demokratizačnom procese spoločenského života odštartovaného Pražskou jarou. Veľké nádeje a očakávania v tomto smere prerušila vojenská intervencia armád Varšavskej zmluvy koncom augusta 1968. Počas prvých dní okupácie došlo k streľbe a usmrteniu nevinných civilistov aj v bezprostrednom okolí fakulty.  Na fakultu tvrdo doľahol nastupujúci proces „normalizácie“ a previerky začiatkom 70. rokov. Zasiahli študentov i učiteľov, ktorí v dramatických dňoch po 21. auguste 1968 obsadili aulu a protestovali proti vojenskej okupácii našej krajiny. Represálie nedali na seba dlho čakať a viacerí boli vylúčení zo štúdia, respektíve prepustení z fakulty či počas nasledujúcich dvadsiatich rokov odsúvaní v kariérnom raste a vylučovaní z pedagogického procesu.

Fakulta po roku 1989

Spoločenské zmeny koncom 80. rokov vyústili do Nežnej revolúcie v novembri 1989, ktorá zmietla totalitný režim. Boli to práve študenti a pedagógovia Filozofickej fakulty, ktorí sa najaktívnejšie zapojili do zápasu za presadenie spoločenských zmien po 17. novembri. Pre fakultu znamenal rok 1989 zásadnú a veľmi pozitívnu zmenu. Skončilo sa kádrovanie študentov i zamestnancom straníckymi orgánmi a znovu boli obnovené tradičné akademické práva a slobody – akademická obec si už začiatkom decembra 1989 po dlhých rokoch slobodne zvolila dekana, ktorým sa stal doc. Ivan Slimák, na jar roku 1990 sa konštituoval akademický senát fakulty.

Demokratizácia spoločenského i akademického života po novembri 1989 odštartovala  obdobie výrazných zmien aj v živote akademických inštitúcií. Vysokoškolské štúdium sa stalo dostupným väčšiemu množstvu študentov, transformoval sa jeho obsah a v súlade bolonským procesom sa etabloval kreditový systém štúdia s cieľom vytvoriť jednotný európsky vzdelávací a výskumný priestor. Rozmanitosťou ponúkaných študijných programov i rozsahom akreditovaných práv si upevnila svoje výsadné celoslovenské postavenie napriek silnejúcemu konkurenčnému tlaku ďalších filozofických fakúlt, ktoré dnes na Slovensku pôsobia. V posledných dvoch desaťročiach sa na poli vzdelávacích i vedeckých aktivít výrazne zintenzívnila aj medzinárodná spolupráca v rámci programov Erasmus, CEEPUS, bilaterálnych medziuniverzitných zmlúv a rozličných štipendijných a grantových programov (napríklad rámcových vedeckých programov Európskej únie).

Od roku 1922, keď ukončil štúdium prvý poslucháč, do súčasnosti fakultu absolvovalo vyše 30 000 študentiek a študentov, ktorí za vyše deväťdesiat rokov prispievali k rozvoju poznania a kultúry na Slovensku i v zahraničí. Počtom absolventov patrí Filozofickej fakulte prvenstvo medzi fakultami Univerzity Komenského.