O hlavnej budove

Hlavná budova Filozofickej fakulty patrí k významným novodobým pamiatkam Bratislavy a dokumentuje stavebný rast mesta začiatkom 20. storočia. Vznikla na priestranstve niekdajšieho ostrova, ktoré sa po regulácii Dunaja začalo urbanisticky upravovať koncom 19. storočia v súvislosti s výstavbou mostu Františka Jozefa II. (dnešný Starý most). Vtedy bola ešte na dunajskom nábreží súvislá voľná plocha až po dnešné námestie Ľudovíta Štúra.

Nová budova mala slúžiť potrebám rakúsko-uhorskej armády, preto vypracovaním projektu poverili majora Josef Rittner (1868–1924), viedenského vojenského stavebného inžiniera. Prvé návrhy predložil už v roku 1909 a stavbu napokon podľa prepracovaných plánov realizovali v rokoch 1911–1913. Stala sa sídlom veliteľstva 5. cisárskeho a kráľovského armádneho zboru. Meno projektanta (ARCH: J. RITTNER) možno nájsť na podlahe pred vrátnicou dnešného hlavného vstupu z Gondovej ulice.

Budova je ojedinelým príkladom secesnej architektúry viedenskej orientácie v Bratislave, inšpirovanej viedenským architektom Ottom Wagnerom. Nesie viaceré znaky wagnerovskej línie najmä v racionálnom uplatňovaní výzdobných prvkov s prevahou geometrických foriem i v odlišnom štruktúrovaní plôch a monumentalizovaní dvoch hlavných priečelí (do Gondovej ulice a smerom k Dunaju). V interiéri je hlavným a osobitým architektonicko-dekoratívnym celkom veľká koncertná Moyzesova sieň spolu so schodiskom, prístupným portálom z Vajanského nábrežia.

Rozľahlosť, reprezentatívnosť a poloha budovy viedla po vzniku Československej republiky k jej výberu ako vládneho sídla. Od roku 1919 bolo v jej priestoroch umiestnené ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, neskôr krajinský úrad pre Slovensko, v Moyzesovej sieni bolo prvé rozhlasové štúdio na Slovensku (1926). V roku 1939 sa po vyhlásení Slovenského štátu stala sídlom ministerstva vnútra a predsedníctva vlády. Koncom II. svetovej vojny, v roku 1945, utrpela budova značné škody pri bombardovaní mesta.

Po roku 1945 využívalo budovu Povereníctvo vnútra Slovenskej národnej rady a napokon 21. mája 1958 prešla do vlastníctva Univerzity Komenského a stala sa trvalým sídlom Filozofickej fakulty.