Idealizácia a abstrakcia v normatívnych a empirických vedách

VEGA 1/0557/23

Vedúci projektu: doc. Mgr. Lukáš Bielik, PhD.
Zástupca vedúceho projektu: Mgr. Juraj Halas, PhD.
Spoluriešitelia: Prof. PhDr. František Gahér, CSc., prof. Mgr. Marián Zouhar, PhD., doc. Mgr. Vladimír Marko, PhD., Mgr. Dalibor Makovník

Anotácia projektu

Projekt analyzuje odlišnú povahu idealizácií a abstrakcií v normatívnych a empirických vedných disciplínach. Cieľom projektu je preskúmať, do akej miery sa idealizované pojmy a predpoklady v teóriách normatívnych disciplín (logika, právo atď.) líšia od idealizovaných pojmov a predpokladov v deskriptívnych teóriách empirických vied. Hlavnou hypotézou projektu je tvrdenie, že rozdiely medzi typmi teórií (normatívnych/deskriptívnych), v ktorých sa idealizácie vyskytujú, sa prejavujú a) v ich odlišnej metodologickej funkcii a b) v odlišnom spôsobe kritiky týchto typov teórií. Dá sa predpokladať, že kým v empirických disciplínach plnia idealizované predpoklady funkcie súvisiace so zjednodušením cieľového systému, v normatívnych disciplínach plnia skôr funkciu motivačných alebo hodnotiacich kritérií (pre správanie/konanie).

Ciele projektu

Idealizačné predpoklady ako vedome prijaté nepravdivé reprezentácie určitého (cieľového) systému a abstrakcie ako zámerne zjednodušené reprezentácie systému s pozitívnou teoretickou funkciou sú dôležitou súčasťou niektorých teórií a modelov v empirických vedách, sémantike, logike či filozofii. Doterajší výskum povahy a funkcií idealizačných predpokladov a abstrakcie sa vo filozofii vedy obmedzoval prevažne na empirické disciplíny. Cieľom projektu je preskúmať, ako, a či vôbec, sa idealizačné predpoklady líšia v normatívnych teóriách (teóriách, ktoré predpisujú, čo sa ma vykonať, napríklad logika, niektoré sémantické teórie, právo a pod.) od tých, ktoré sú súčasťou empirických vied (napríklad ekonómie, fyziky, biológie, sociológie či politickej teórie). Jednotlivé fázy výskumu majú priniesť odpoveď predovšetkým na tieto výskumné otázky: Akú konštruktívnu rolu zohráva Nepravda a/alebo abstrakcia pri budovaní logických a sémantických teórií? Aké idealizačné predpoklady sú implicitne prítomné pri aplikácii logickej alebo sémantickej teórie na analýzu argumentačného diskurzu? Ako odlíšiť metodologicky adekvátne idealizačné predpoklady od neadekvátnych predpokladov? Ako možno (netriviálne) kritizovať normatívne teórie, ktoré obsahujú idealizácie a ako možno testovať a hodnotiť empirické teórie s idealizačnými predpokladmi? Akú funkciu plnia idealizácie a abstrakcie v normatívnych teóriách a akú v empirických teóriách? Ako súvisí používanie kondicionálov (indikatívnych i kontrafaktuálnych) s idealizačným vzostupom i zostupom? Ako možno testovať výroky odvolávajúce sa na klauzulu „ceteris paribus“? Aké systematické rozdiely možno identifikovať medzi idealizačnými predpokladmi (teda propozíciami vyjadrenými celou vetou) a pojmami idealizovaných entít? Hlavnou hypotézou projektu je tvrdenie, že rozdiely medzi typmi teórií (normatívne/deskriptívne), v ktorých sa idealizácie vyskytujú, sa prejavujú a) v ich rozdielnej metodologickej funkcii a b) v rozdielnom spôsobe kritizovateľnosti týchto typov teórií.