História katedry

História katedry sa datuje od akad. roku 1923/24, kedy vznikol na FiF UK Pedagogický seminár. Na pracovisku pôsobili hneď už jej vzniku pedagogické elity ako: českí prof. PhDr. Otokar CHLUP, CSc. a prof. PhDr. Josef HENDRICH, CSc., ktorí obetavo pravidelne dochádzali a pomáhali budovať Pedagogický seminár na FiF UK v časoch jeho vzniku.

Seminár sa postupne pretvoril do podoby Katedry pedagogiky a psychológie, ktorá vznikla v akad. roku 1951/52 a jej prvým vedúcim prvý slovenský profesor: prof. PhDr. Juraj ČEČETKA, DrSc.. prof. Čečetka štyri desaťročia obetavo publikoval nenahraditeľné diela. Z jeho prvých učebníc pedagogiky sa učila celá generácia budúcich stredoškolských učiteľov v SR. Vydal prvú učebnicu, ktorá nesie názov Úvod do všeobecnej pedagogiky (1944) a 2 zv. Pedagogiky (1947, 1948). Rozsiahle vedomosti z oblasti pedagogiky využil a vydal Príručný pedagogický lexikón (1943), v ktorom sám spracoval všetky heslá.

V polovici 30 rokov s nimi nadviazal úzku spoluprácu nestor slovenských pedagógov, vysokoškolský profesor, skvelý historik, zakladateľ prvej modernej pedagogickej diagnostiky na Slovensku a mimoriadny vedec prof. ThDr. PhDr. PETER VAJCIK, CSc. Odborníkom na dejiny pedagogiky, teóriu výchovy (predovšetkým otázky rodinnej výchovy) a pedeutológiu (venoval sa problematike učiteľa a učiteľského vzdelávania) bol prof. PhDr. ĽUDOVÍT BAKOŠ, CSc.. Trojicu mimoriadnych profesorov tohto obdobia spolutvoril profesor zaoberajúci sa hlavne dejinami školstva a pedagogiky, prof. PhDr. JOZEF MÁTEJ, DrSc.

Prvá samostatná Katedra pedagogiky vznikla v roku 1959, vedúcim bol prof. PhDr. Gustáv PAVLOVIČ,CSc., neskôr od roku 1971 prof. Mátej.  Na pracovisku pôsobil aj prvý riaditeľ Výskumného ústavu pedagogického v Bratislave prof. PhDr. JÁN KOTOČ, CSc., didaktik a editor prvej pedagogickej encyklopédie Slovenska, akademik prof. PhDr. ONDREJ PAVLÍK, DrSc., poverník a minister školstva (1950 - 1958) prof. PhDr. ERNEST SÝKORA, CSc., prof. PhDr. Jozef VIDA, CSc., DrSc., prvá profesorka pedagogiky v SR prof. PhDr. ANNA ŠTEPITOVÁ, CSc. a doc. PhDr. MÁRIA BRENČIČOVÁ, CSc.

V poradí druhú elitnú generáciu odborníkov v pedagogike, ktorá pôsobila na katedre tvorili: mimoriadny systematik edukológie a didaktik, emeritný profesor prof. PhDr. ŠTEFAN ŠVEC, CSc., prof. Ing. JOZEF KONÔPKA, CSc., odborník na dejiny školstva a pedagogiky prof. PhDr. JOZEF PŠENÁK, PhD.,  prof. PhDr. MARTIN ŽILÍNEK, CSc., pedagogike voľného času sa venovala doc. PhDr. Emília KRATOCHVÍLOVÁ, CSs.,  dlhoročná vedúca katedry pedagogiky doc. PhDr. ZITA BAĎURÍKOVÁ, CSc., sa systematicky venovala najmä predškolskej pedagogike, oblasti školskej pedagogiky a pedagogickej diagnostiky sa venoval PhDr. Pavol KOMPOLT, CSc., filozofiou výchovy a pedagogické koncepcie 20. storočia rozvíjal PhDr. Milan KRANKUS, CSc., rodinnou výchovou sa zaoberala PhDr. Helena ROZINAJOVÁ, CSc. a túto tému ďalej rozvíjala prof. PhDr. Mária POTOČÁROVÁ, PhD. Sociálnou pedagogikou sa zaoberala súčasná predsedníčka Slovenskej pedagogickej spoločnosti pri SAV doc. PhDr. ZLATICA BAKOŠOVÁ, CSc. 

História Katedry Anragogiky sa spája s Katedrou pedagogiky vysokých škôl, ktorá bola založená v roku 1961. Zameriavala sa na problematiku výchovno-vzdelávacej a vedecko-výskumnej práce vysokej školy a  organizovala pre jednotlivé fakulty UK a pre iné vysoké školy na Slovensku jednorazové školenia, aj systematické kurzy z teórie a metodiky vysokoškolskej pedagogiky, ktoré boli aplikačne prispôsobované potrebám a špecifikám vysokých škôl a fakúlt. Bola prvým a hlavným vedeckovýskumným pracoviskom pre rozvoj pedagogiky vysokých škôl, ako riadiace a metodické pracovisko pre výskum otázok modernej didaktickej techniky, histórie a súčasnosti mládežníckeho hnutia v Československu, ako i pracovisko pre sprostredkovanie výsledkov vedeckého výskumu v systéme postgraduálneho pedagogicko-psychologického vzdelávania učiteľov vysokých škôl. Oblasť vysokoškolskej pedagogiky poskytovala v osemdesiatych rokoch 20. st. stále väčší priestor na skúmanie potrieb a podmienok celoživotného vzdelávania človeka, čo sa prejavovalo tak v pedagogickej a vedecko-výskumnej práci katedry, ako aj v stále väčšej angažovanosti členov katedry vysokoškolskej pedagogiky pri zabezpečovaní výučby špecializácie (neskôr odboru) výchova a vzdelávanie dospelých. Katedra zúročila podnety z oblasti teórie a praxe vysokoškolskej pedagogiky a nadviazala na formovanie študijnej špecializácie výchova a vzdelávanie dospelých, ktorá bola v akademickom roku 1970/71 otvorená v rámci študijného odboru Pedagogika na Katedre pedagogiky FiF UK a od akademického roku 1980/81 sa tu študovala ako samostatný študijný odbor. V akademickom roku 1986/87 prešiel študijný odbor Výchova a vzdelávanie dospelých na Katedru vysokoškolskej pedagogiky. Vyjadrením rozšírenej, meniacej sa orientácie katedry bolo aj rozšírenie jej názvu. 

Na pracovisku pôsobilo množstvo odborníkov, ako: prof. PhDr. Rudolf ŠTEPANOVIČ, DrSc., prof. PhDr. Ing. Miroslav TUMA, Dr.Sc., uznávaný odborník na pedeutológiu prof. PhDr. PaedDr. Ján PERHÁCS, CSc. Dr.h.c., doc. PhDr. Rozália ČORNANIČOVÁ, CSc. a prof. PhDr. Viera PRUSÁKOVÁ, CSc.

V rokoch 1986-1990 sa na Katedre vysokoškolskej pedagogiky, výchovy a vzdelávania dospelých FiF UK jej odborníci rovnomerne rozvíjali obe disciplíny: výchova a vzdelávanie dospelých a vysokoškolská pedagogika. Obdobie po roku 1990, okrem iného prinieslo aj nové diskusie o zameraní katedry, jej mieste a poslaní. Ich formálnym výrazom bola zmena názvu katedry na Katedra vzdelávania dospelých a konštituovanie študijného odboru Andragogika v akademickom roku 1990/91. Tento vývoj sa premietol do zmeny názvu katedry v roku 1992 na názov Katedra andragogiky.