Publikácie
(Im)pulzy súčasnej jazykovedy (2023)
Editorky: Alena Bohunická, Maryna Kazharnovich
Vedecká publikácia (Im)pulzy súčasnej jazykovedy sa spája s pulzmi a impulzmi, ktoré poskytuje dlhoročná lingvistická práca dvoch významných osobností slovenskej jazykovedy a dlhoročných pracovníkov Katedry slovenského jazyka a teórie komunikácie, profesora Juraja Dolníka a jeho žiačky, profesorky Oľgy Orgoňovej. Zborník ponúka obraz o tom, ako sa vo vzájomnej koexistencii pretavujú najnovšie metodologické stimuly i tradičné postupy do výskumu jazyka a sociokultúrne ukotvenej komunikácie. Knižka je primárne adresovaná lingvistickej obci a odborníkom z iných vedných disciplín i profesií so záujmom o fungovanie jazyka, ako i doktorandom.
Modelovanie eseje (2023)
Autor: Miloš Horváth
Nechajte sa viesť kultúrnohistorickými osudmi a žánrovými peripetiami eseje, znásobenými jej výrazovou exkluzivitou, sémantickou nejednoznačnosťou a v neposlednom rade i myšlienkovou hĺbkou. K tomu by mal prispieť aj predkladaný vedecký monografický text, v ktorom sa na podklade teoretického analyticko-syntetického interpretačného modelovania rekonštruuje a zároveň aktualizuje tento starobylý žáner či špecifický typ textu.
link
The use of language in the democratization process (2023) (EN)
Authors: Juraj Dolník, Oľga Orgoňová, Alena Bohunická, Maryna Kazharnovich
The monograph rests on the theoretical foundation of modeling the communication cultivation of the democratized society of the 21st century. Since the fundamental component of democratization is the equality of all members of society, the equality of the participants in interactions is in the foreground of attention in all social locations in which the principle of equality can apply, for example, in correlations between a public institution – a citizen; a doctor – a patient; a majority – a minority; a lawyer – a client, limited by health condition – client, unlimited by his health conditions; a teacher – a pupil; or also a parent – a child; a citizen of productive age – a senior; more educated – less educated, etc. This monograph thus defines the theoretical concept of egalitarian language communication projected into the interactive practices of actors in the context of deliberative democracy. The intention of an inclusive deliberative democratic society of citizens actively participating in public debate on socially relevant topics and in problem-solving is to move towards consensus on the basis of argument- based persuasion.
link
Jazyk v dynamike demokracie (2023)
Autor: Juraj Dolník
Zámerom je ešte viac rozvinúť makrotému fungovania jazyka a komunikácie v premenlivých sociokultúrnych podmienkach so zreteľom na individuálny aj kolektívny subjekt. V tejto premenlivosti je ustálený vývinový proces, ktorého obsahom je demokratizácia spoločnosti v spätosti s jej liberalizáciou. Sme svedkami gradácie demokracie sociálneho života a slobody jednotlivcov, podporovania vôle presadzovať „ešte viac“ demokracie a liberalizmu, čo, samozrejme, prináša so sebou aj problémy, naráža na odpor aj vyvoláva obavy z ich eskalácie, narúšajúcej poriadok v spoločnosti, potrebný pre jej fungovanie bez porúch ohrozujúcich jej pružnú stabilitu. Jazyk a komunikácia sú nástrojom i prostriedkom v tomto vývinovom procese a naopak tento proces sa odráža v zaobchádzaní s jazykom a v spôsoboch komunikácie. Gradácia demokracie a liberalizmu výrazne zasahuje aj do spisovnojazykového života. Na tomto pozadí sa sleduje aktuálny nositeľ štandardnej slovenčiny, perspektíva spisovnej slovenčiny s otázkou, či sa črtá nový typ materinského jazyka, slovenská jazyková vôľa a spisovná slovenčina v sociálnovýznamovej perspektíve, ako aj marginalizácia a inklúzia v oblasti jej používania. Kladie sa fundamentálna otázku, či a v akom zmysle sme oprávnení hovoriť o renaturalizácii spisovného jazyka. Táto otázka nás vracia k nazeraniu na spisovnú slovenčinu cez prizmu prirodzenosti a aktualizuje tému vzťahujúcu sa na pomer medzi prirodzenosťou a „umelosťou“, ktorý lingvisti odlišne určujú, a to v závislosti od ich metodologickej pozície, diferencovanej na pozadí epistemologického protikladu observančný racionalizmus : používateľský empirizmus. Návrat k tejto téme je legitímny najmä preto, lebo sa dostáva pod svetlo vplyvu súčasnej demokratizácie spoločnosti na zaobchádzanie so spisovnou slovenčinou.
Sociálna inklúzia a používanie jazyka (2023)
Autorky: Oľga Orgoňová, Alena Bohunická, Maryna Kazharnovich
Vedecká publikácia trojice autoriek tejto knihy O. Orgoňovej, A. Bohunickej, M. Kazharnovich koreluje s paralelne vydávanou monografiou J. Dolníka Jazyk v dynamike demokracie (2023). Okrem toho, že integruje originálne teoretické i metodologické východiská, prináša nové poznatky a lingvistické analýzy z oblasti sociovedeckej, politickej a mediálnej komunikácie s ohľadom na lingvistický potenciál podpory sociálnej inklúzie.
V publikácii je venovaná pozornosť jazykovoinkluzívnym podobám teoretických aj praktických, lexikálnych aj nadvetných textových dokumentov.
Pragmatická gramatika 1 (2021)
Autorky: Zuzana Popovičová Sedláčková, Kristína Piatková
Na stránkach predkladanej publikácie sa pokúšame upriamiť našu pozornosť na podstatu gramatiky plnovýznamových slov takým spôsobom, aby sme docielili vyváženosť medzi fondom znalostí z lingvistickej teórie (osobitne morfológie ohybných slovných druhov a čiastočne syntaxe) s presahmi k rôznym komunikačným situáciám a potrebám členov jazykového spoločenstva, ktoré sme vyhodnotili vzhľadom na aktuálnu jazykovú prax ako relevantné. Predkladané dielo teda nemá ambíciu byť vyčerpávajúcim vedeckým dielom o slovenskej gramatike plnovýznamových jazykových prostriedkov. Publikáciu verejnosti predkladáme s tým cieľom, aby slúžila jednak ako prvotná orientácia v problematike slovenskej gramatiky plnovýznamových slov, jednak aby podnietila čitateľa v prípade hlbšieho odborného záujmu k ďalšiemu spoznávaniu jazykových súvislostí. Zároveň je našou snahou v diele koncentrovať vybrané poznatky o morfológii slovenčiny do takej miery, aby sme vytvorili pomyslený most prepájajúci viaceré tábory „jazykových profesionálov“, ktorí na teóriu o jazyku i na samotné praktické použitie jazyka pri svojej práci nazerajú z rôznych uhlov pohľadu. Ako jazykových profesionálov hodnotíme učiteľov slovenského jazyka na základných, stredných školách a na univerzitách, publicistov, prekladateľov, editorov, tvorcov reklám a ďalších tvorivých pracovníkov, ktorí sa podieľajú na popularizácii jazyka, alebo sú aktívni pri samostatnej autorskej tvorbe textov. Nezanedbateľnou skupinou prijímateľov, ktorej môže byť publikácia nápomocná, sú formujúce sa kolektívy týchto profesionálov – teda vysokoškolskí študenti slovakistiky, prekladateľstva, žurnalistiky.
Pragmatická gramatika 1 PDF
Slovník policajných profesionalizmov (2021)
Autori: Perla Bartalošová, Martin Dzúr, Oľga Orgoňová, Martin Vajsábel
Bratislava:
Slovník policajných profesionalizmov je unikátny projekt Katedry slovenského jazyka v spolupráci s Akadémiou Policajného zboru v Bratislave. Ide o dielo zmiešaného autorského tímu dvoch jazykovedkýň (prof. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc., PhDr. Perla Bartalošová, PhD.) a dvoch policajtov (npor. Mgr. Martin Dzúr, PhD., npráp. JUDr. Martin Vajsábel). Slovník má byť oporou interakcie polície s laikmi a stimulovať pozitívny a neskreslený obraz sveta na túto profesiu v očiach verejnosti či popularizovať profesiu ako takú.
Dielo vznikalo v rámci terénnej práce, ktorá trvala rok, a to na báze osobných stretnutí a rozhovorov autorov s niekoľkými desiatkami predstaviteľov policajnej teórie aj praxe.
Slovník obsahuje vyše 900 hesiel – profesionalizmov (odborných výrazov – nie termínov) z ústnej komunikácie policajtov, v ktorom čitateľ nájde výrazy z oblasti policajnej kynológie, dopravnej, poriadkovej, hraničnej a cudzineckej, kriminálnej, finančnej, železničnej polície, ale aj z oblasti kriminalisticko-expertíznych činností a zo slovnej zásoby z oblasti väzenskej a justičnej stráže.
Predloženú publikáciu možno vnímať aj ako symbolický „darček“ k nedávnej „storočnici“, pretože v roku 2020 ubehlo 100 rokov od vzniku štátnej polície na Slovensku, ktorá na našom území stála na počiatku pôsobenia dnešného Policajného zboru. „Krstnou mamou“ tejto novátorskej publikácie sa stala rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave Dr. h. c. prof. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD.
Slovník policajných profesionalizmov: online
Štýl - komunikácia - kultúra (2021)
Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Štýl – komunikácia – kultúra venovanej stému výročiu narodenia profesora Jozefa Mistríka (1921 – 2000), ktorú organizovala Katedra slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Konferencia sa konala 8. – 9. septembra 2021 v Bratislave.
Editorka: Zuzana Popovičová Sedláčková
Zborník PDF.
Jazyk v sociálnej praxi (2021)
Autor: Juraj Dolník
Bratislava: VEDA
Prirodzený jazyk sa konštituoval, reprodukoval a rozvíjal v sociálnej praxi, v ktorej sa jej aktéri adaptovali na interakčné potreby a podmienky zodpovedajúcou realizáciou svojho jazykového potenciálu a komunikačného talentu. V rozvinutej, značne diferencovanej a zložitej sociálnej praxi význam jazyka jeho používatelia ešte viac prežívajú alebo si aj uvedomujú a svojím jazykovým správaním a konaním ponúkajú rozmanité podnety na skúmanie jazyka v tejto praxi, zamerané na poznávanie jeho povahy, performatívnej sily, racionality, kultivácie, väzieb s človekom, s jeho nositeľmi a s rozličnými stránkami sociálneho sveta. Obsah tejto knihy tvoria texty prezentujúce výskumné prieniky do viacerých výsekov jazyka v sociálnej praxi, ktorá sa explicitne neopisuje, aby autor neobmedzoval jej interpretáciu a tým nechal otvorený priestor pre nachádzanie ďalších a ďalších výskumných tém so zaujímavým poznávacím prínosom.
Obsah publikácie
Jazyk seniorov z hľadiska sociolingvistiky (2020)
Autorka: Perla Bartalošová
Bratislava: VEDA
Publikácia je tematicky zameraná na jazyk súčasných slovenských seniorov. Úvod monografie obsahuje rôzne pohľady na to, kto je v súčasnej spoločnosti vnímaný ako „senior“. Prvá polovica publikácie obsahuje charakteristiku obrazu starších dospelých na základe analýzy súčasného slovenského diskurzu (konkrétne analýzy materiálov z oblasti frazeológie, reklamy, databázy Slovenského národného korpusu a politických prejavov). V monografii sa teda využívajú výskumné postupy z oblasti diskurznej analýzy, ako aj korpusová analýza a vzájomne sa prepájajú. Vychádza sa pritom z tézy, že štandardizovaný diskurz o senioroch a ich jazykovom správaní ovplyvňuje ich reálne (jazykové) správanie. Druhá polovica publikácie obsahuje sociolingvistický výskum zameraný na zistenie postojov seniorov k anglicizmom v slovenčine, ktorý prebiehal formou rozhovorov. V závere publikácie sa nachádza návrh príručného slovníka anglicizmov pre seniorov, ktorý by mohol byť praktickou pomôckou pre starších používateľov jazyka v každodennej interakcii.
Teória a prax eseje (z perspektívy lingvistu) (2020)
Autor: Miloš Horváth
Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2020
Rovnako ako je štylistika kráľovnou v systéme lingvistických disciplín a subdisciplín, tak aj esej pokladáme za žáner kráľovský, teda ten najvyšší v rámci pomyselnej hierarchii útvarov a žánrov, z čoho vyplýva, že kladie maximálne nároky jednak na svojho tvorcu – esejistu, a jednak na svojho potenciálneho čitateľa. Ten pozorným čítaním a postupným dekomponovaním (dekódovaním) esejistického textu musí veľakrát siahnuť po doplňujúcich slovníkových či encyklopedických dielach, aby správne pochopil význam a zmysel prečítanej eseje, a tak sa stotožnil s polemickým posolstvom jej tvorcu. Vari aj preto sme sa na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského rozhodli vytvoriť publikáciu, ktorá by didakticky prístupnou formou mapovala tento zložitý žáner v jeho historickom, štruktúrnom i lingvisticko-pragmatickom aspekte, a tak ponúkla všetkým záujemcom o esej možnosť preniknúť do jej podstaty a spoznať jedinečnosť esejistického písania i uvažovania.
Predkladaná publikácia je určená predovšetkým vysokoškolským poslucháčom druhého stupňa štúdia, ktorí, ako predpokladáme, už majú osvojené techniky štylizácie jednoduchých i zložitejších typov prejavov, ovládajú metódy analytického (diskurzívneho, resp. kritického) čítania a disponujú dostatočne rozvinutou interpretačnou kompetenciou, pomocou ktorej dokážu na axiologickej báze posudzovať využité jazykovo-štylistické prostriedky, tému, ale aj ideu textu v čo najširšom spektre možných kontextov a konotácií. Z tohto dôvodu by mala publikácia osloviť najmä študentov komunikačno-lingvistických, kultúrno-literárnych, ale i filologických (prekladateľsko-tlmočníckych) odborov a špecializácií, no nielen tých. Nepochybujeme totiž, že náš výklad o eseji a esejistike doplnený modelovou interpretáciou, použiteľnou aj pri iných druhoch textov, ako aj doslovnými prepismi vybratých esejistických textov by mohol obohatiť rovnako tak budúcich absolventov filozofie, masmediálnych a kulturálnych štúdií, príp. i politológov či knihovedcov.
Slovník divadelných profesionalizmov (2019)
Autorky: Oľga Orogoňová, Alena Bohunická, Barbora Krajč Zamišková, Zdenka Pašuthová
Bratislava:
Vyšiel interdisciplinárny slovník, ktorý nemá v slovenských končinách obdobu. Jeho autorkami sú Oľga Orgoňová, Alena Bohunická, Barbora Krajč Zamišková a Zdenka Pašuthová.
Slovník divadelných profesionalizmov je prvý slovenský slovník profesionalizmov (= nie termínov) ako “odborných výrazov z každodennej ústnej reči pracovníkov príslušnej profesie” a je určený všetkým, ktorí sa zaujímajú o divadelné “zákulisie” (v zmysle “servisu” okolo predstavenia mimo javiska). Slovník je však aj o samotnom dianí na javisku a popularizačnom nazretí do teórie (napríklad) druhov divadelných hier, druhov javísk, rekvizít, bábok, typológie hereckých odborov a pod.
Tento interdisciplinárny slovník poslúži najmä samotným divadelníkom, ale je vhodný pre širokú verejnosť. Obsahuje vyše 900 hesiel s témou divadla všeobecne, s výrazmi a frázami z činohry, v menšej miere aj opery, tanca a bábkoherectva. Dielo vznikalo na báze osobných stretnutí a rozhovorov autoriek s umelcami a pracovníkmi slovenských divadiel. Súčasťou publikácie je poučenie o tom, ako je slovník koncipovaný, čo je to “profesionálne slovo” a aké je jeho miesto v divadle.
Slovník je “produktom” interdisciplinárnej spolupráce dvoch jazykovedkýň a dvoch teatrologičiek a vznikol ako darček autorského tímu k blížiacej sa storočnici SND.
Článok nájdete TU.
V predaji - Artforum
Žiadny divadelník po skončení tej najlepšej umeleckej školy nemá istotu či porozumel pokynom režiséra, ktorý počas "zbiehačky" kričí na "chlapcov": "Postavte Vaška na trepňu vedľa vaničky, v hľadáku bude cameo, ale to dokončíme neskôr, lebo tamten mi tu topí bábku, tak nech to nefixne.” (J. Beňová, teatrologička)
Ide o jedinečený počin, totiž mladému divadelníkovi alebo potenciálnemu uchádzačovi o prácu v divadle prehľadne a jasne definuje špecifický jazyk, ktorý sa inak musí učiť postupne, dlhodobo a len na základe poučenia či “zasvätenia” iným divadelníkom. Na základe osobnej skúsenosti divadelníka-praktika viem, aký je to dlhodobý proces. (A. Totiková, režisérka)
Jazyk v pragmatike (2018)
Autor: Juraj Dolník
Bratislava: VEDA
Názov knihy hutne vyjadruje, že jej obsah sa týka prirodzeného jazyka v kontexte jeho používania a v svetle náuky o jeho fungovaní v sociálnom živote, ako aj v mentálnom svete jeho nositeľov. Ústredný motív výkladov autora sa spája s termínom racionalita. Z perspektívy určenej týmto pojmom v spätosti s konceptom pragmatika sa osvetľuje pragmatický kontext jazykovedy, jazykové konanie v sociálnej praxi, význam slova ako kľúčovej jazykovej jednotky, otázka jazykového problému v kontraste s jazykovým pseudoproblémom aj fundament jazykovej kultúry. Výklady v rámci šiestich kapitol upriamujú pozornosť na podmienenosť spoločenskej užitočnosti lingvistiky jej pragmatizáciou a na potrebu špecifikácie idey racionality pri zdôvodňovaní teoretického aj praktického zaobchádzania s jazykom. Kniha podporuje poznávanie súčasného slovenského jazyka z pozície jej nositeľov a povzbudzuje k posilneniu pragmatického obratu pri zaobchádzaní so spisovným jazykom.
Interakčná štylistika (2018)
Autorky: Oľga Orgoňová, Alena Bohunická
Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2018
Knihu treba vnímať ako prolegomenon k interakčnej štylistike. Tá nie je v jazykovede plne etablovaná a predstavuje rozšírenie doterajšieho metodologického rámca, v ktorom sa pohybovalo uvažovanie o štýle. Ide o reakciu na potrebu obsiahnuť v lingvoštylistickom bádaní dialóg a dialogickosť v oveľa väčšej miere, ako to bolo v doterajšej tradícii orientovanej väčšmi na monologické prejavy. Vychádza sa z toho, že dialóg je voči monológu základná forma využitia jazyka a až v spätosti s touto formou reči môžeme skúmať aj pravú povahu jazyka a jazykových procesov, nevynímajúc štýlový aspekt ako imanentnú súčasť jazyka. V súlade s etnometodologickými inšpiráciami súčasnej jazykovedy v práci nachádza miesto aj sféra každodennej komunikácie ako priestor štylistických skúmaní. Oporným pilierom celej práce o interakčnej štylistike je interakcia. Pojmom interakcia sa naznačuje, že pri vedeckej reflexii spôsobov (štýlov) používania jazyka sa uplatňuje pohľad na jazykovú komunikáciu ako druh sociálnej interakcie a zároveň ako druh ľudského konania. V tejto optike je interakčná štylistika už nie učením o spôsoboch tvorby adekvátnych textov (ako to je v selekčnej štrukturalistickej štylistike jazyka), ale najmä učením o verbálno-neverbálnom počínaní ľudí v (dialogickej) interakcii tvorcov i adresátov textov, na verejnosti i v súkromí naprieč rôznymi sférami života.
Obsah nájdete TU.
Jazyk a jazykoveda v súvislostiach (2017)
Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie Jazyk a jazykoveda v súvislostiach, ktorú organizovala Katedra slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s OZ Slovenčina. Konferencia sa konala 11. - 12 septembra 2017 v Bratislave.
Editorky: Oľga Orgoňová, Alena Bohunická, Gabriela Múcsková, Katarína Muziková, Zuzana Popovičová Sedláčková
Online zborník na pozretie TU.
Fotogaléria z konferencie TU.
Jazyk v sociálnej kultúre (2017)
Autor: Juraj Dolník
Bratislava: VEDA
Publikácia Jazyk v sociálnej kultúre ponúka výklady autora zameraného na spätosť jazyka so sociálnou kultúrou. Výklad je motivovaný potrebou hovoriť o tých stránkach jazyka a sociálnej kultúry, ktoré sa týkajú slovenského jazykovo-kultúrneho prostredia. Prvotne sa prihliada na spisovnú slovenčinu v slovenskom sociokultúrnom prostredí, potom sa do zorného uhla pohľadu dostáva význam takej intervencie do slovenskej lingvistiky, ktorá by mohla výraznejšie zasahovať do sociálno-kultúrneho života spoločnosti a do jej duchovného rozvoja. Autor podáva svoje videnie rozličných prejavov jazyka vo vybraných výsekoch sociálnej kultúry, analýzy a interpretácie s filozofickým, epistemologikým, semiotickým, kulturologickým a komunikačnoteoretickým pozadím. Spolu s prihliadaním na evolučnú teóriu je tak možné lepšie porozumieť súčasnému človeku v jeho jazykovej modalite v najširšom chápaní.
Publikácia bola ocenená Literárnym fondom Prémiou za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2017.
Vývin substantívnej deklinácie v slovanských jazykoch (2017)
Autor: Pavol Žigo
Bratislava: Univerzita Komenského 2017
Práca Vývin substantívnej deklinácie v slovanských jazykoch sa opiera o rozsiahly materiál prirodzených jazykových útvarov všetkých slovanských jazykov, svedčiaci o prirodzených konštitutívnych procesoch národných jazykov. Autor v nej poukazuje na špecifickosť jazykového vývinu pod vplyvom geneticky homogénneho aj heterogénneho prostredia a jazykové zmeny sa interpretujú aj ako dôsledok interkultúrnych, interlingválnych aj interkonfesionálnych vplyvov. Teoretickou koncepciou sa práca zameriava aj na problematiku zmien, ktoré sa v rámci vývinu morfologických štruktúr prejavili nielen z areálového, ale aj z typologického hľadiska. Dominujúcim interpretačným kritériom spracúvaných javov je funkčnosť jednotlivých prvkov z hľadiska používateľov jazyka.
Jazykové zmeny v historickom vývine gramatických tvarov z aspektu gramatikalizácie (na príklade vývinu slovenského préterita) (2016)
Autorka: Gabriela Múcsková
Bratislava: Univerzita Komenského 2016
Práca vychádza z chápania jazykovej zmeny ako dlhodobého a komplexného procesu niekoľkých vzájomne podmienených a zdanlivo samostatných dynamických javov a vývinových zmien. Je výsledkom snahy rekonštruovať priebeh jazykovej zmeny a odhaliť motivácie jazykových inovácií, ich replikácie, úlohu mimojazykových faktorov, ako aj štádiá vo vývine variantnosti, ktorá charakterizuje celý priebeh procesu jazykovej zmeny. Priebehovosť a variantnosť sa odrážajú aj v regionálnej nárečovej diferencovanosti národného jazyka, ktorá je často ovplyvňovaná jazykovou situáciou a jazykovými kontaktmi. Komplexný pohľad na vývinový proces stiera lingvisticky vymedzené hranice jazykových rovín a hranice lingvistickej diachrónie a synchrónie. Jazykové zmeny rôznych typov – hlavne zmeny gramatické (analógia, reanalýza a gramatikalizácia), ale aj sémantické, lexikálne a hláskové – sa v publikácii usúvzťažňujú v rekonštrukcii vývinu gramatického tvaru praslovanského perfekta a súčasného préterita v slovenčine a v najbližších západoslovanských jazykoch a ich nárečiach. Teoretickým a metodologickým základom interpretácie tohto vývinového procesu je teória gramatikalizácie, ktorá poskytuje priestor nie len na uchopenie postupnosti jazykovej zmeny, ale aj na odhaľovanie kognitívnych a pragmatických aspektov motivácie a priebehu najmä sémantických a funkčných zmien v gramatike jazyka.
Vývin gramatickej normy v historických kodifikáciách slovenčiny (2016)
Autorka: Katarína Muziková
Bratislava: Univerzita Komenského 2017
Publikácia sa zameriava na vývin gramatickej normy od 40. rokov 19. storočia po začiatok 20. storočia. Analýza dobových kodifikačných príručiek Ľ. Štúra, M. Hattalu, S. Czambela, gramatík J. K. Viktorina, F. Mráza a ich vzájomná komparácia so zameraním na identifikáciu stabilných a dynamických prvkov gramatickej normy i komparácia s jazykovou praxou s prihliadnutím na historický, spoločenský a kultúrny vývin umožnila predložiť diferencovanejší pohľad na vývin spisovnej slovenčiny v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia.
CUDZOSŤ - JAZYK - SLOVÁCI (2016)
Autorka: Alena Faragulová
Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2016
"Cudzosť je v dnešnej dobe a spoločenskej situácii osobitne aktuálnym fenoménom. Je v základe kategorizácie jednotlivcov ako členov istých "skupín", ich stereotypizácie a normalizácie. Samozrejme, kategorizácia patrí do našej orientačnej "výbavy", je potrebná pre život, avšak ak neberieme do úvahy, že jednotlivé prvky kategórie - alebo ľudia, ktorých kategorizujeme - nedisponujú nevyhnutne rovnakými vlastnosťami, stáva sa nebezpečnou. Otázky súvisiace s cudzosťou a inakosťou sú súčasťou každodenných životov nás.
Aký je slovenský xenodiskurz? Čo vplýva na jeho podobu? Ako je konštruovaný? Prečo je konštruovaný konkrétnym spôsobom? V snahe odpovedať na tieto otázky prinášam celú škálu rozmanitých prístupov Slovákov (obsiahnutých v ich reči) ku kategóriám, ktoré často v slovenskom xenodiskurze nadobúdajú interpretačný význam cudzosti, a kriticky ich interpretujem v spojitosti s odmietaním či vylúčením, ale aj s rešpektom či prijímaním" (citát z predhovoru rovnomennej publikácie).
CUDZOSŤ - JAZYK - SPOLOČNOSŤ (2015)
Autori: Juraj Dolník a kol. (Oľga Orgoňová, Alena Bohunická, Alena Faragulová, Kristína Piatková)
Bratislava: Iris 2015
Predkladaná publikácia vychádza z osvetľovania genézy cudzosti, z otázky, z čoho vzišla interpretácia inakosti ako cudzosti, z výkladu kultúrnej a sociálnej inakosti. Metodologickým základom výkladov sú prístupy z pozície semiotiky, socioligvistiky a diskurznej analýzy, v čom sa prejavuje "neskrotná rozpínavosť" lingvistiky, jej vstupovanie do domén sociálnych a humanitných vied. Na tomto pozadí sa pertraktujú témy ako cudzosť vlastných dejín Slovákov, ich spisovného jazyka, cudzosť/necudzosť češtiny a čestva, prirodzenosť v jazyku so zreteľom na cudzosť, autonomizácia ako cesta k odcudzenosti, xenizmy v jazyku, rómska cudzosť, inakosť rodovej identity, matiek a dcér, mužov a žien. Témy naznačujú, ako sa rozlišuje lingvistický obzor v sektore inakosti a cudzosti: už zďaleka nejde len o cudzie slová, o preberanie z iných jazykov, ale aj o všetky aspekty kultúrnej a sociálnej inakosti v jazykovo-kultúrnom prostredí. Podstatná nie je otázka, ako ohraničiť predmet lingvistiky, ale otázka, ako sa dá z pozície jazykovedy prispieť k riešeniu problémov človeka a poločnosti. Téma inakosť a cudzosť zahŕňa aj pre lingvistu značné bohatstvo výskumných námetov, ktorých odhaľovanie a výskumné využívanie je aj úlohou slovenskej xenolingvistiky v rámci xenológie.
O BRATISLAVE (2014, 2015 - druhé rozšírené vydanie)
Editorka: Oľga Orgoňová
Zohor: Virvar, s. r. o. 2014, druhé rozšíené vydanie 2015
Zborník vlastnej tvorby študentov slovakistiky. Výber prác je výsledkom projektu, ktorý realizovalo občianske združenie Slovenčina v spolupráci s Katedrou slovenského jazyka Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Publikácia je koncentrátom autentických postrehov o hlavnom meste i o alternatívnych formách štúdia slovakistiky v metropole.
Druhé vydanie je doplnené o autorizovaný záznam z diskusie Bratislava - študentské, historické, kultúrne, hlavné... mesto.
METAFORIKA ČINNOSTNÉHO ASPEKTU JAZYKA (2014)
Autorka: Alena Bohunická
Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2014
"Činnosť je pojem, ktorý je kľúčový pre uvažovanie o jazyku už niekoľko decénií. Vedy o jazyku, ale i tie, ktoré sa zaoberajú fenoménmi úzko súvisiacimi s jazykom, priamo alebo nepriamo potvrdzujú bohatý repertoár činností uskutočňovaných jazykom: od samotného hovorenia, cez interakčné akty sprevádzajúce hovorenie, ďalej "jazykové hry", v ktorých jazyk sprevádza rozmanité činnosti ako učenie sa, žartovanie či čítanie novín, v ktorom prostredníctvom jazyka (vedome a nevedome) určujeme, kto sme my a kto sú tí druhí. Činnostné nazeranie na jazyk predpokladá, plodí alebo v inývh prípadoch priťahuje a nabaľuje na seba metaforické predstavy, ktoré v rôznej miere zasahovali aj teoretickú reflexiu." (z úvodu publikácie)
JAZYK A JAZYKOVEDA V INTERPRETÁCII (2014)
Editorky: Oľga Orgoňová, Katarína Muziková, Zuzana Popovičová Sedláčková
Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2014
Kolektívna publikácia obsahuje štúdie, ktoré ponúkajú rôzne spôsoby výkladu jazyka aj s upriamením pozornosti na metodológiu skúmania danej oblasti jazyka.
VERBÁLNE KATEGÓRIE ASPEKT A TEMPUS V SLOVENČINE (2014)
Autori: Miloslava Sokolová, Pavol Žigo
<output>Prof. PhDr. Pavlovi Žigovi, CSc. a doc. Phdr. Miloslave Sokolovej, CSc. Literárny fond udelil za dielo Verbálne kategórie aspekt a tempus v slovenčine v kategórii spoločenských vied Prémiu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2014.</output>
Bratislava: VEDA 2014
VŠEOBECNÁ JAZYKOVEDA. Opis a vysvetľovanie jazyka. (2009, 2013 - druhé rozšírené vydanie)
Autor: Juraj Dolník
Bratislava: VEDA 2009
Tematické rozpätie knihy zahŕňa klasické jazykovedné otázky, ale aj jazykové fenomény, ktoré výrazne prekračujú rámec klasickej jazykovedy, a teda sú zaujímavé nielen z úzkeho lingvistického hľadiska, ale aj z pohľadu sociálnovedne, resp. kulturologicky orientovaného čitateľa.
Bratislava: VEDA 2013, porovnaj strany 368 - 214
VARIETY METAFORY (2013)
Autorka: Alena Bohunická
Bratislava: Univerzita Komenského 2013.
Autorka sa v publikácii venuje funkčnému aspektu metafory v diachrónnom priereze myslenia o metafore, teoretickým otázkam podobnosti v metafore a diskurzotvornej sile metafory.
SLANG V MLÁDEŽNÍCKOM DISKURZE (2013)
Autorka: Zuzana Popovičová Sedláčková
Bratislava: Univerzita Komenského 2013.
Ústrednou témou monografie sa stali predovšetkým slangové výrazy dospievajúcej slovenskej mládeže. Autorka sa zvolenú problematiku však snaží uchopiť komplexnejšie a v duchu súčasných trendov v lingvistike. Z toho dôvodu sa ideou práce stáva rozvíjanie problematiky slangu mládeže nielen ako jazykového, ale paralelne aj spoločenského, psychologického a kultúrneho fenoménu života mladých Slovákov tretieho tisícročia. Do popredia sa dostávajú najmä otázky spojené s hľadaním vzájomných súvislostí medzi tým, ako mládež interpretuje a mentálne spracováva aktuálnu sociokultúrnu realitu, aký zmysel pripisuje jej aspektom, ako dospievajúci človek vníma a hodnotí sám seba v rámci rovesníckej mikrosociety i celej spoločnosti, a následne ako tieto ukazovatele stvárňuje prostredníctvom slangu ako špecifického jazykového kódu.
PHILOLOGICA LXXII (2013)
Editor: Pavol Žigo
Bratislava: Univerzita Komenského 2013
Zborník vedeckých príspevkov venovaný pamiatke ľudskej i vedeckej osobnosti - profesorovi Eugenovi Paulinymu pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.
JAZYKOVEDA V POHYBE (2012)
Editorka: Alena Bohunická
Bratislava: Univerzita Komenského 2012
Zborník „Jazykoveda v pohybe“ vznikol pri príležitosti životných jubileí Oľgy Orgoňovej a Juraja Dolníka – profesorov Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho názov signalizuje, že obsahuje príspevky, ktoré synekdochicky demonštrujú prudkú dynamiku v súčasnom lingvistickom dianí, tematickú expanziu aktuálnej jazykovedy a tým aj bohatú rozvetvenosť jej prístupov, metód a techník skúmania. Skladba príspevkov je výrečnou ukážkou rozmanitosti výskumných reakcií na poznávacie podnety jazyka v členeného do hustej a rozpínajúcej sa siete vzťahov a súvislostí a súčasne aj vzorkou reprezentujúcou nevyčerpateľnosťbádateľskej invenčnosti, prekvapivosti a originálnosti. (Z predslovu)
SILA JAZYKA (2012)
Autor: Juraj Dolník
Bratislava: Kalligram 2012
Výraz sila jazyka je interpretačne neobyčajne elastický. Z jednej strany môžeme namietať, že s takým sémanticky premenlivým, neurčitým výrazom sa sotva dá vedecky pracovať, ale z druhej strany sa nám môže ukázať ako výhodný, pretože ponúka východiskovú ideu na opis a interpretáciu pôsobenia jazyka v rozmanitch kontextoch a tým aj možnosť jeho vysvetlenia zo spoločného základu. V pozadí knihy je presvedčenie autora o jeho výhodnosti a v tomto duchu o tom, že jeho pružnosť umožňuje objavovať súvislosti v pôsobení jazyka, ktoré by inak zostali nepovšimnuté. Kniha je ponukou odborníkom v spoločenskovedných disciplínach, ktorí majú záujem o otázky vyplývajúce z pôsobenia jazyka na jednotlivcov aj kolektívy. Skrytým želaním autora je podnietiť odborníkov k hľadaniu integračného prístupu k výsekom individuálneho aj spoločenského života, ktoré sú v poli pôsobnosti sily jazyka, aby sa tak komplexne opísala a vysvetlila interakcia jazyka s jeho nositeľmi.
PRAKTICKÁ DIALEKTÓLÓGIA. Vysokoškolská príručka na nárečovú interpretáciu.
Autorky: Gabriela Múcsková - Katarína Muziková - Viera Wambach
Viedeň: Facultas Verlags & Buchhandels AG (2012)
Príručka prináša autentické nárečové ukážky (v zvukovej podobe na CD a prepise) z rôznych nárečových areálov Slovenska doplnené diachrónnou charakteristikou a cvičeniami, na ktorých majú študenti historických jazykovedných disciplín možnosť identifikovať a interpretovať javy a výsledky historických zmien slovenského jazyka. Príručka vznikla v spolupráci s Inštitútom slavistiky Viedenskej univerzity.
NA PÍSME ZOSTALO. Dokumenty Veľkej Moravy (2012)
Člen autorského kolektívu, spolueditor: Pavol Žigo
Bratislava: Perfekt 2012
Publikácia je aktualizáciou pôvodného vydania monografie Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy autora Eugena Paulinyho, ktorú redakčne a editorsky do tlače pripravil Pavol Žigo. Kniha vyšla k 1150. výročiu príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu a pri príležitosti 100. výročia narodenia profesora Eugena Paulinyho a je hodnotným zdrojom poznatkov o jazyku staroslovienskych jazykových pamiatok.
Tu si prečítate o PLAKETE Z BOJNEJ
ANALÓGIE A ANOMÁLIE V SUBSTANTÍVNEJ DEKLINÁCII SLOVANSKÝCH JAZYKOV (2012)
Autor: Pavol Žigo
Bratislava: VEDA 2012
Komentár k vývinu vybraných tvarov substantívnej deklinácie v nárečiach slovanských jazykov a k ich areálovej distribúcii na materiáli Slovanského jazykového atlasu. Práca obsahuje kapitoly, ktoré sú vyústením do teoretickej identifikácie analógie vo vývine jazyka a jej vzťahu k anomálii.
JAZYK A KOMUNIKÁCIA V SÚVISLOSTIACH III (2011)
Editorka: Oľga Orgoňová
Bratislava: Univerzita Komenského 2011
Zborník príspevkov z konferencie, ktorá sa konala 8. - 9. septembra 2010 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
SLOVENČINA (NIELEN) AKO CUDZÍ JAZYK V SÚVISLOSTIACH (2011)
Editori: Ľudmila Žigová - Miloslav Vojtech
Bratislava: Univerzita KOmenského Bratislava 2011
Zborník vznikol pri príležitosti významného životného jubilea riaditeľky Studia Academica Slovaca doc. PhDr. Jany Pekarovičovej, PhD. Jednotlivé príspevky mapujú a v medzinárodných súvislostiach reflektujú vedeckovýskumné oblasti slovakistiky, ktoré sú dlhodobo v centre záujmu jubilantky: slovenčinu ako cudzí jazyk, aplikovanú lingvistiku, problematiku odbornej a interkultúrnej komunikácie, interlingválnej konfrontácie, jazykovej politiky a jazykovej kultúry. Svojím obsahom, štruktúrou i šírkou reflektovanej problematiky je publikácia vhodným materiálom a pomôckou nielen pre domácu odbornú slovakistickú verejnosť, ale najmä pre lektorov slovenského jazyka a kultúry v zahraničí, zahraničných slovakistov, ale aj pre študentov slovakistiky na domácich a zahraničných univerzitách.
HISTORICKÁ A AREÁLOVÁ LINGVISTIKA (2011)
Autor: Pavol Žigo
Bratislava: Univerzita Komenského 2011
Súborné vydanie starších štúdií autora z oblasti lingvistickej diachrónie zameraných na otázky všeobecnej jazykovedy a metodológie, porovnávacej typológie, dejín spisovného jazyka, dialektológie a onomastiky.
Obsah
LEXIKOLÓGIA SLOVENČINY. Učebné texty a cvičenia (2011, 2012)
Autorky: Oľga Orgoňová, Alena Bohunická)
Bratislava: Stimul 2011
V predkladaných skriptách sú aktualizované kľúčové teoretické state o monosémickej i polysémickej lexike, o ich sémantike, axiológii i suprasémantike. Štruktúru práce dotvárajú kapitoly o dynamike lexikálnej zásoby slovenčiny a o lexikografii. Pravidelne za každým tematickým celkom 1. – 6. kapitoly ponúkame priestor na aplikáciu lexikologických poznatkov na lexikálny materiál sústredený v sériách cvičení. Naprieč cvičeniami v celej príručke rezonuje naša snaha usmerniť študentov, aby narábali s lexikou ako s konkrétnym prejavom obrazu kultúry slovenského etnika, nielen ako s abstraktným štruktúrnym prvkom, „pripraveným“ na potenciálne použitie.
POUŽÍVANIE JAZYKA (2010)
Autori: Oľga Orgoňová, Juraj Dolník
Bratislava: Univerzita Komenského 2010
"Prechod od skúmania systému jazyka k jeho používaniu rozširuje priestor lingvistického poznávania do takej miery, že jazykoveda musí až dramaticky meniť svoj pohľad na vlastné poslanie vo vedeckom uchopovaní sveta, v jeho opise a výklade. Nateraz nie je aktuálna otázka, čo je pri skúmaní jazykových javov ešte jazykovedné a čo už nepatrí do kompetencie lingvistiky. Vystriedala ju otázka, ako sa môže - a má - jazykoveda otvoriť, aby mohla reálne prispieť k prieniku do hlbín jazykového života ako podstatnej stránky "životnej skutočnosti", a tak sa podieľať na vývine poznávania sociálno-kultúrnych vied. Už nejde len o poznávanie jazyka v jeho abstraktnom aj činnostnom aspekte, ale aj o to, čo môžeme vypovedať o svete, spoločnosti aj človeku na základe skúmania jazyka v živote ľudí, väčších či menších societ i jednotlivcov." (z Predhovoru publikácie)
JAZYK. ČLOVEK. KULTÚRA (2010)
Autor: Juraj Dolník
Bratislava: Kalligram 2010
Autor rozoberá rozmanité prejavy vzájomnej zviazanosti človeka s kultúrou s dôrazom na úlohu jazyka v tomto vzťahu. Na jazyk nazerá ako na aktívny živel, ktorý určuje kvalitu kultúry, stvárňuje človeka a riadi vzájomné pôsobenie jednotlivca a kultúrnej society, a tak zobrazuje svet človeka ako univerzum konštruované jazykom. Kniha je nasiaknutá pradávnou skúsenosťou z poznávania jazyka, ktorá pripomína, že jazyk sa prejaví ako "zelený strom života", ak sa vníma z perspektívy jeho prirodzeného fungovania. Rozumieť jazyku znamená rozumieť človeku, ktorého myslenie, cítenie a konanie je impregnované prirodzeným používaním jazyka. Rozumieť kultúre a jej vzťahu k človeku znamená rozumieť spôsobom používania jazyka. Poznávacie ovládanie pletenca jazyk - človek - kultúra je predpokladom praktického zaobchádania s nimi v mene rozumnosti, dobra a krásy.
TEÓRIA SPISOVNÉHO JAZYKA so zreteľom na spisovnú slovenčinu (2010)
Autor: Juraj Dolník
Bratislava: VEDA 2010
Publikácia zahŕňa okrem výkladov otázok teórie spisovného jazyka a jeho kultivovania aj kapitoly, v ktorých autor upozorňuje na širšie poznávacie súvislosti spisovného jazyka. Vychádza sa z toho, že pri analýze spisovného jazyka treba prihliadať na dynamiku všeobecnojazykovedného poznávania a posun v lingvistickej metodológii. Autor sleduje aj okolnosti konštituovania a rozvíjania spisovnej slovenčiny.
MORFOLOGICKÉ ASPEKTY SÚČASNEJ SLOVENČINY (2010)
Editor: Juraj Dolník
Bratislava: VEDA 2010.
Kolektívna monografia spracúvajúca vybrané aspekty morfológie spisovného jazyka z hľadiska explanačno-deskriptívneho prístupu, čo znamená, že sa morfologické javy opisujú vo vzťahu k princípom, ktoré sú v ich základe. Hlavným autorom koncepcie celého diela i autorom samostatnej kapitoly je Juraj Dolník. Zo súčasných i bývalých členov katedry je v kolektíve autorov aj Pavol Žigo, Michaela Mošaťová a Júlia Hansmanová.
JAZYK A KOMUNIKÁCIA V SÚVISLOSTIACH II (2007)
Editorka: Oľga Orgoňová
Bratislava: Univerzita Komenského 2007
Zborník príspevkov z konferencie, ktorá sa konala 6. - 7. 9. 2007 na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venované prof. PhDr. Jurajovi Dolníkovi, DrSc.
SLOVENSKO - Dejiny. Divadlo. Hudba. Jazyk. Literatúra. Ľudová kultúra. Výtvarné umenie. Slováci v zahraničí. (2006)
DEJINY SPISOVNEJ SLOVENČINY (2006)
SLOVENČINA PRE CUDZINCOV. Praktická fonetická príručka. (2005)
Autori: Jana Pekarovičová, Ľudmila Žigová, Michaela Palcútová, Jozef Štefánik
Bratislava: Stimul 2005
Fonetická príručka je zameraná na osvojovanie a nácvik štandardnej slovenskej výslovnosti. Základom učebnice sú praktické cvičenia určené na počúvanie, čítanie a opakovanie typických fonetických, ortoepických a prozodických javov spisovnej slovenčiny. Príručka podáva stručný výklad o správnej artikulácii slovenských hlások a poskytuje prehľad o fungovaní zvukovej stavby slovenčiny. Osobitnú časť príručky tvoria kontrastívne cvičenia zamerané na problémové javy pri osvojovaní zvukovej stavby slovenčiny so zreteľom na typické chyby frekventantov z príslušných jazykových oblastí a kapitola z teórie slovenskej výslovnosti.
SLOVACICUM: kapitoly z dejín slovenskej kultúry (2004)
PRINCÍPY JAZYKA (2003)
Autori: Juraj Dolník, Jozef Mlacek, Pavol Žigo
Bratislava: Univerzita Komenského 2003
Autori rozoberajú princíp prirodzenej dominancie v rámci rozsiahlej výskumnej témy týkajúcej sa prirodzenej orientácie v jazyku. Vychádza sa z analýzy prirodzenej orientačnej situácie a osvetľuje sa pôsobenie princípu prirodzenej dominancie v stavbe jazykových jednotiek. Výklad ozrejmuje pole pôsobnosti tohto princípu.
LEXIKOLÓGIA (2003)
Autor: Juraj Dolník
Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2003
Práca nadväzuje na predchádzajúcu monografiu, rozširuje pohľad na lexikálnu jednotku a prezentuje analytický obraz lexikálnej zásoby ilustrovaného príkladmi zo súčasného slovenského jazyka. Lexikálna sémantika sa vykladá z hľadiska klasickej systémovej lingvistiky, prototypovej teórie, ako aj zo zorného uhla lingvistickej pragmatiky a kognitívnej sémantiky. Výklad zahŕňa aj sociolingvistický aspekt lexikálnej zásoby.
SLOVENČINA AKO CUDZÍ JAZYK. Predmet aplikovanej lingvistiky. (2004)
Autorka: Jana Pekarovičová
Bratislava: Stimul 2004
Publikácia je výsledkom odborného štúdia, vlastného aplikovaného výskumu, medzijazykového porovnávania, ale najmä syntézou postrehov a skúseností z vyučovania cudzincov na Slovensku i z lektorského pôsobenia na zahraničných univerzitách. Cieľom práce je predstaviť problematiku slovenčiny ako cudzieho jazyka so zreteľom na vnútrojazykové, medzijazykové i mimojazykové vzťahy a zároveň snaha o pomenovanie a vymedzenie špecifických vlastností slovenčiny z pohľadu cudzincov, čím autorka práce rozvíja vlastnú lingvodidaktickú koncepciu slovenčiny ako cudzieho jazyka.
SLOVENSKO-FRANCÚZSKE JAZYKOVÉ VZŤAHY (2002)
Autorka: Oľga Orgoňová
Bratislava: Univerzita Komenského 2002
Jadrom prvej časti práce je interpretácia podôb adaptácie galicizmov v súčasnej slovenčine. V druhej časti sa presúva záujem autorky od paradigmatického slova k textom. V interpretovaných verziách vybraných prekladov z francúzskej prózy a drámy do slovenčiny autorka sleduje podmienenosť jazykového stvárnenia prekladu prózy jestvujúcou aktuálnou podobou národného jazyka v závislosti od času, v prípade drámy v závislosti od cieľa realizácie – raz ako knižnej verzie, inokedy ako scenára pre javisko a napokon ako vlastnej hereckej realizácie vrátane zvukového podania a improvizačných aktualizácií.
SLOVAKISTIKA V ZAHRANIČÍ (2001)
Autorka: Jana Pekarovičová
Bratislava: Stimul 2001
Informatórium o histórii, súčasnom stave i perspektívach slovakistiky na zahraničných univerzitách, ktoré vzniklo na základe spolupráce s lektormi slovenského jazyka a kultúry v zahraničí a zahraničnými slavistami a slovakistami. Predstavuje teritoriálnu charakteristiku slovakistických pracovísk a lektorátov vzhľadom na nové geopolitické pomery v strednej a východnej Európe a koncepciu i problémy prezentácie slovenského jazyka a slovenskej kultúry vo svete.
SPISOVNÁ SLOVENČINA A JEJ POUŽÍVATELIA (2000)
Autor: Juraj Dolník
Bratislava: Stimul 2000
V knihe sa systematicky vykladá diferenciácia teórie spisovnej slovenčiny a jej kultivovania v slovenskom jazykovednom prostredí. Konfrontuje sa klasický systémovolingvistický prístup k spisovnému jazyku s pragmatickolingvistickým nazeraním a argumentuje sa v prospech budovania novej teórie spisovného jazyka a jazykovej kultúry.
PRÍRUČKA K DEJINÁM SPISOVNEJ SLOVENČINY (1999, 2004)
ZÁKLADY LINGVISTIKY 1999)
Autor: Juraj Dolník
Bratislava: Stimul 1999
Publikácia podáva analytický obraz systémovej, kognitívnej a pragmatickej lingvistiky s informáciami o jazykovej typológii, ako aj o sociolingvistike. Výklady sú prioritne zamerané na objasňovanie termínov s cieľom sprostredkovať čitateľovi priezračnú pojmovú sieť. Kniha je určená na pedagogické účely a slúži ako terminologický informačný zdroj doktorandov.
PRINCÍPY STAVBY, VÝVINU A FUNGOVANIA JAZYKA (1999)
Autori: J. Dolník, E. Bajzíková, J. Mlacek, E. Tomajková, P. Žigo
Bratislava: Filozofická fakulta Univerzity Komenského 1999
Autori v samostatných príspevkoch predstavujú všeobecný teoretický rámec a cieľ programu i jednotlivé princípy ako: princíp ekvivalencie (J. Dolník), princíp analógie a princíp vývinu (P. Žigo), princíp spájateľnosti (E. Bajzíková), princípy vzniku a uplatňopvania frazeológie (J. Mlacek) a princípy prirodzenosti a jednoduchosti v zvukovej rovine hovorovej slovenčiny (E. Tomajková). Príspevky podávajú výklad chápania princípov ako riadiacich faktorov stavby, vývinu a fungovania jazyka. Výklad motivuje k vstupu do výskumnej sféry explanačnej lingvistiky. Ukážkou explanácie na základe princípov je rozbor princípu ekvivalencie s ilustráciami zo súčasnej spisovnej slovenčiny.
TEXTOVÁ LINGVISTIKA (1998)
Autori: Juraj Dolník, Eugénia Bajzíková
Bratislava: Univerzita Komenského 1998
Kniha je určená predovšetkým študentom s jazykovedným zameraním a približuje čitateľovi problémy lingvistickej analýzy textu, štruktúrno-funkčného a pragmatického prístupu k nemu.
GALICIZMY V SLOVENČINE (1998)
Autorka: Oľga Orgoňová
Bratislava, Stimul 1998.
Publikácia podáva ucelenú charakteristiku špecifickej vrstvy lexikálnej zásoby slovenčiny, a to galicizmov ako slov francúzskeho pôvodu. Po historickom náčrte francúzsko-slovenských mimojazykových súvislostí jazykových kontaktov Slovákov s Francúzmi obsahuje práca systémovolingvistické analýzy galicizmov z gramatického, slovotvorného, sémantického i kvantitatívneho hľadiska. Súčasťou je aplikačná kapitola o produktoch medzijazykovej interferencie zohľadňujúca potreby translatologickej a didaktickej praxe.
KATEGÓRIA ČASU V SLOVENSKOM JAZYKU (1997)
POROVNÁVACÍ OPIS LEXIKÁLNEJ ZÁSOBY (1993)
Autori: Juraj Dolník, Jana Benkovičová, Alexandra Jarošová
Bratislava: Veda 1993.
State J. Dolníka sa dotýkajú teoretických základov interlingválneho porovnávania lexikálnej zásoby s dôrazom na metodológiu a poznávacie zdroje systematickej medzijazykovej konfrontácie. Výklady sa ilustrujú príkladmi zo súčasnej slovenčiny, nemčiny a ruštiny.
LEXIKÁLNA SÉMANTIKA (1990)
Autor: Juraj Dolník
Bratislava, Univerzita Komenského 1990
Monografia podáva prehľad o výsledkoch analýzy lexikálneho významu z perspektívy systémovo-funkčnej teoreticko-metodologickej koncepcie s prihliadaním na gnozeologické nazeranie na problematiku významu. Slovo sa pertraktuje aj vo vzťahu k spôsobom existencie jazyka.