História

Katedra logiky a metodológie vied Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave bola založená v septembri 1962 pod názvom „Katedra logiky FFUK“. Na základe uznesenia Vedeckej rady UK bol rektorom UK zriadený od 1. júna 1968 Kabinet metodológie vied FFUK ako špecializované pracovisko. V rámci reorganizácie nepedagogických pracovísk na fakulte bol v roku 1981 kabinet včlenený do katedry a vznikla tak Katedra logiky a metodológie vied FFUK.

Zakladajúcimi členmi katedry boli pedagógovia Katedry dejín filozofie a logiky (zrušenej v roku 1960), ktorí sa orientovali na logiku (V. Filkorn, A. Riška) a končiaci poslucháči filozofie – členovia „študentského vedeckého krúžku logiky“ (P. Cmorej, R. P. Hambálek, J. Viceník). Tento krúžok sformovala koncom päťdesiatych rokov malá skupina študentov, ktorí sa pod vplyvom osobnosti prof. V. Filkorna začali hlbšie zaoberať problémami logiky a všeobecnej metodológie vied. Tradície tohto krúžku sa preniesli aj na novovytvorenú katedru a viedli v roku 1963 k ustanoveniu „Bratislavského logického krúžku“ („Bralok“), ktorý udržiaval svoju činnosť formou pravidelných katedrových seminárov.

Katedru významne poznačili roky 1969 a 1970, a to z hľadiska personálneho obsadenia aj z hľadiska možností publikovania jej členov, a tak sa prakticky minimalizovali možnosti medzinárodnej spolupráce. Katedra logiky bola pracoviskom Filozofickej fakulty UK, ktorá bola decidormi považovaná a aj celkom otvorene označovaná za „ideologickú fakultu“, so všetkými dôsledkami takéhoto zaradenia v období tzv. normalizácie. Nasledoval totálny zákaz výučby, publikovania a účasti na odborných podujatiach s medzinárodnou účasťou, zmrazenie kvalifikačného a platového postupu na dlhé roky (P. Cmorej), menšie kvalifikačné a publikačné obmedzenia (J. Szomolányi, R. P. Hambálek) či praktické znemožnenie návratu zo zahraničného študijného pobytu a tým vynútenie emigrácie (A. Riška). Kabinet metodológie vied ako nepedagogické pracovisko poslúžilo ako útočisko niektorých takto politicky perzekvovaných pedagógov. Existenčná neistota Filozofickej fakulty ako inštitúcie a všeobecne panujúca umrtvenosť intelektuálneho a myšlienkového života poznačila aj Katedru logiky a metodológie vied. Charakterizuje ju aj personálna nehybnosť na pracovisku (v januári 1985 bolo zloženie Katedry logiky a metodológie vied totožné s obsadením Katedry logiky a Kabinetu metodológie vied z januára 1971). Až v druhej polovici osemdesiatych rokov a hlavne potom v rokoch deväťdesiatych prišlo k značnému personálnemu pohybu na pracovisku, či skôr k fluktuácii, keďže v rokoch 1985 – 2000 odišlo z katedry sedem pracovníkov.

Katedra logiky a metodológie vied mala nasledujúcich vedúcich:

• V. Filkorn (od 1962 do 1985)
• J. Viceník (od 1985 do 1988)
• J. Szomolányi (od 1988 do 1998)
• F. Gahér (od 1998 do 2020)
• L. Bielik (od 2020)

Veda a výskum

Vedecko-výskumné zameranie členov Katedry logiky bolo v jej prvom období, t. j. v šesťdesiatych rokoch 20. storočia, ovplyvnené spôsobom, ako sa toto pracovisko sformovalo. Odborný záujem sa formoval v rámci spomenutého študentského vedeckého krúžku a bol do značnej miery ovplyvnený nevyhnutným procesom zvládnutia logickej problematiky začínajúcimi pedagógmi, a preto väčšina publikovaných prác z tohto obdobia až vyšla v rokoch 1965 – 1969. V období sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa zreteľne oddeľujú dve dominantné oblasti vedeckého skúmania: formálna logika a jej aplikácie na sémantiku prirodzeného jazyka (P. Cmorej, J. Szomolányi, J. Steiner, F. Gahér) na jednej strane a na druhej strane filozofia vedy, všeobecná metodológia a hlavne metodológia spoločenských vied (V. Filkorn, V. Černík, J. Viceník, R. P. Hambálek, I. Hanzel). V deväťdesiatych rokoch sa rozšíril tematický okruh problémov o otázky dejín logiky (F. Gahér, V. Marko), intenzionálnej logiky, sémantiky prirodzeného jazyka (F. Gahér, M. Zouhar, R. Cedzo), matematickej logiky (K. Habart, V. A. Čunderlík), filozofických otázok logiky a analytickej filozofie (J. Szomolányi, M. Zouhar).

Historický vývoj určovaný vojnovými a povojnovými udalosťami viedol k tomu, že po roku 1949 sa stratil základný personálny potenciál dôležitý pre rozvoj formálnej logiky. V prvej polovici päťdesiatych rokov sa moderná logika a metodológia vied vyučovala iba na Katedre dejín filozofie a logiky vďaka Vojtechovi Filkornovi. Až v rokoch 1959 – 1962 sa postupne rozširoval počet odborov, na ktorých sa učila logika, resp. logika a metodológia vied. Popri odbore filozofia sa začala vyučovať logika na psychológii, novinárstve, pedagogike. Začali sa realizovať aj špeciálne prednášky pre poslucháčov 4. a 5. ročníka („Metodologické smery v súčasnej vede“ v akademickom roku 1958/1959, „Niektoré filozofické problémy prírodných vied“ v akademickom roku 1961/1962).

Po ustanovení Katedry logiky sa vyučovanie logiky postupne presadilo takmer na všetkých nelingvistických odboroch Filozofickej fakulty a aj na niektorých iných fakultách a vzdelávacích inštitúciách. Takmer vo všetkých prípadoch, až na odbor filozofie, išlo o jednosemestrové kurzy logiky prípadne logiky a metodológie vied. Iba študenti jednoodborového predmetu filozofia mali dva semestre logiky a dva semestre metodológie vied. Až v sedemdesiatych rokoch sa konali prednášky presahujúce základné kurzy z logiky, a to hlavne z neklasických logík a teórie množín v rámci predmetu Základy vyššej matematiky. V osemdesiatych rokoch pribudli povinne výberové jednosemestrové kurzy Filozofické otázky logiky a Špeciálny seminár z logiky, zaoberajúce sa takými otázkami, ako sú filozofické problémy sémantiky možných svetov v úlohe teórie modelov pre intuicionistickú logiku, aletické modality ako aj pre epistemické, časové a iné intenzionálne logiky, logické teórie pravdy, teórie významu a iné.

Po roku 1989 sa predovšetkým otvorili možnosti rozšírenia logiky a metodológie vied v rámci filozofie, o čom svedčí aj fakt, že v druhej polovici deväťdesiatych rokov si študenti 4. a 5. ročníka mohli vybrať tzv. logicko-metodologický smer štúdia filozofie. Takisto sa obohatila ponuka výberových predmetov, ktoré nadväzujú na povinné kurzy logiky a metodológie vied. V súčasnosti katedra ponúka približne dve desiatky výberových predmetov pre študentov filozofie. Pokrývajú rôzne oblasti: filozofiu logiky, filozofiu a metodológiu sociálnych vied, intenzionálnu logiku, sémantiku a pragmatiku prirodzeného jazyka, dejiny analytickej filozofie atď. Najdôležitejšou zložkou pedagogickej činnosti katedry je však výučba logiky a metodológie vied v rámci rôznych študijných odborov na Filozofickej fakulte UK. Prirodzene, najtesnejšia spolupráca je s Katedrou filozofie a dejín filozofie, keďže naša katedra zabezpečuje výučbu niektorých profilových predmetov v rámci štúdia filozofie.