Filozofická fakultaUniverzita Komenského v Bratislave

Bývalí členovia katedry

Prof. PhDr. Soňa Makulová, PhD.

Stručný životopis:

Prof. PhDr. Soňa Makulová, PhD., pracovala na katedre od roku 1982 do roku 2012. Od roku 2008 do roku 2012 bola vedúcou katedry. Taktiež bola členkou vedeckej rady Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Odborovej rady pre schvaľovanie PhD., na Karlovej univerzite v Prahe. Jej špecializácia sa vyvíjala s rozvojom informačných a komunikačných technológií. Od roku 1982 do roku 1993 to bola predovšetkým mechanizácia a automatizácie knižníc, informačný prieskum v prostredí globálnych počítačových sietí. Od roku 1995 sa špecializovala na informačnú architektúru a hodnotenie webových sídiel, externé informačné zdroje v prostredí internetu a metodológiu tvorby webových sídiel. V roku 2003 bola nominovaná ako expert v oblasti hodnotenia multimédií za člena svetovej poroty Grand Jury pre hodnotenie celosvetovej súťaže World Summit Award v Dubai a v roku 2005 v Bahraine.

V roku 2000 dostala pamätnú medailu rektora Univerzity Komenského za významný príspevok k vytvoreniu novej internetovskej prezentácie Univerzity Komenského.

V roku 1995 sa stala spolumajiteľkou spoločnosti EL&T, dnes ELET.  Spoločnosť ELET patrí k najstarším spoločnostiam na Slovensku zaoberajúcimi sa web dizajnom, mobilnými aplikáciami a econtentom. Prof. Makulová vydala na Slovensku prvé monografie s tematikou internetu, bola odborným garantom 8. medzinárodných konferencií Internet v riadení a obchode firmy. Od roku 1995 sa špecializuje na informačná architektúru a hodnotenie webových sídiel, externé informačné zdroje v prostredí intenetu a metodológiu tvorby webových stránok (jazyk HTML, XHTML, XML), multimédiá a digitálne knižnice. Vydáva Newsletter venovaný doržiavaniu štandardov W3C s cieľom SEO optimalizácie webových sídiel.

Bola aktívnou prednášateľkou a organizátorkou domácich seminárov a konferencií. Prednášala na zahraničných konferenciách a univerzitách v Českej republike, Dánsku, Fínsku, Grécku, Hong Kongu, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Španielsku, Švédsku, USA a Veľkej Británii.

Osobné údaje

Dátum a miesto narodenia: 11. 2. 1950


Vzdelanie a kvalifikácia

  • 1976 - Absolvent Filozofickej fakulty Univerzity Komenskeho, odbor knihoveda a vedecké informácie, angličtina 
  • 1982 - doktorská skúška PhDr. 
  • 1982 - 1992 Filozofická fakulta UK, odborný asistent
  • 1992 - 2005 Filozofická fakulta UK, docent
  • 1987 - (PhD.) kandidátska dizertácia "Typový model automatizácie vedeckej knižnice v počítačovej sieti", FiF UK 
  • 1989 - Filozofická fakulta UK, odbor vysokoškolská pedagogika 
  • 1992 - docentská habilitácia "Automatizácia knižníc. Problémy východiská, postupy". FiF UK, odbor knihovníctvo a vedecké informácie. 
  • 2005 - profesorská inaugurácia, Filozofická fakulta UK, odbor Knižničná a informačná veda

Pedagogická činnosť

Predmety: Informačná architektúra, Externé informačné zdroje, Metodológia tvorby a hodnotenia webových sídiel, Optimalizácia stránok pre vyhľadávacie nástroje.

Vedeckovýskumná činnosť

  • Spoluriešiteľka medzinárodného projektu ACTeN, hlavný koordinátor za Slovensko
  • Čiastková úloha štátneho plánu základného výskumu VIII-6-4/4 Tematická úloha: Funkcia automatizovaného knižnično-informačného systému v sociálnej komunikácii. 
  • Štátny plán základného výskumu P 13-521-802-04 Integrovaný knižnično-informačný systém na báze elektronizácie - spoluriešiteľka ( rámci úlohy bola napísaná a obhájená kandidátska dizertačná práca)
  • Štátny plán základného výskumu ŠPZV P13-333-804 Implementácia výsledkov riešenia do výuky a do prostredia VTEI. 
  •  Rezortná úloha RŠS - 01/71 Terminologický slovník z informačnej výchovy - gestorka za skupinu hesiel z oblasti automatizácie.

Vedecké granty

  • Vedecký grantový projekt VEGA 1/022/09 Informačná ekológia akademického informačného prostredia
  • Vedecký grantový projekt VEGA 1/2481/05 Využívanie informácií pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vede.
  • Vedecký grantový projekt VEGA 1/9236/02 Interakcia človeka s informačným prostredím.
  • GAV 71-03/G-4 Informačné zabezpečenie učebného a vedecko-výskumného procesu na VŠ spoločensko-vedného zamerania v rámci projektu Informačné bázy dát a systémy v oblasti spoločenských vied.
  • VEGA 1/5259/98 Nová paradigma knižničnej a informačnej vedy a úloha knižníc v informačnej spoločnosti v multikultúrnej strednej Európe.
  • KEGA 115/96 Rekvalifikácia knižničných a informačných profesionálov pre informačnú spoločnosť.


Medzinárodné kontakty

  • 2005 - Člen odborovej rady doktorského študijného programu Informačné štúdiá a knihovníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.
  • 2005 - člen grand jury v Bahraine ako multimediálny expert  pre celosvetovú súťaž v oblasti multimédií World Summit Award 2005
  • 2004 - Člen medzinárodnej poroty súťaže o najlepšie internetové stránky a elektronické služby samospráv Slovenskej republiky "ZlatýErb.sk".
  • 2003 - člen grand jury v Dubai ako multimediálny expert  pre celosvetovú súťaž v oblasti multimédií World Summit Award 2003
  • V roku 2003 člen prípravného výboru The Global Alliance for Bridging the Digital Divide (GABDD) a 1. globálneho ICT sumitu "From Adversity to Success – The World's Best e-Content & e-Creativity Experience", ktorý bol v Hong Kongu v dňoch 10-15 mája 2004.
  • 1999 - Národný zástupca európskeho vrcholného podujatia v oblasti multimédií EuroPrix MultiMedia Art
  • 1993 - 2002 člen výkonného výboru rady EUCLID (European Association for Library & Information Education and Research) 
  • 1997 - 2002 člen kuratória E.C.U. Europe
  • 1995 - 1997 národný koordinátor pilotného projektu UNESCO SLISNET (Schools of Library and Information Science Network)  
  • 1991 - 1995 člen rady ASSISTANCE pri rakúskom Ministerstve pre vedu a výskum  

Ostatné odborné aktivity v minulosti a súčasnosti

  • 2006 - predseda poroty súťaže o najlepšiu webovú stránku knižnice TOP WebLib
  • V roku 2004 získala na 10. medzinárodnej konferencii INFORUM 2004 ako člen riešiteľského tímu projektu Infolib (portál pre knižnično-informačnú teóriu a prax) cenu INFORUM 2004.
  • 2003 - 2005 prezident Slovenskej národnej multimediálnej asociácie SlovakPrix MultiMedia
  • 1979 - 82 - PZO OMNIA, matematik-analytik, projekt a realizácia automatizovaného systému evidencie zahraničných ciest, projekt automatizovaného obchodného prípadu vývoz  

JUDr. Ing. Michal Bako, CSc.

* 1924 - † 22.3.2004

Obdobie pôsobenia na katedre: 1972 – 1990  

  • 1947 – 1951 štúdium na Právnickej fakulte UK
  • 1953 – 1959 štúdium na  Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave  

Pracovné pôsobenie:

  • 1953 – 1954 zákazkár Pozemné stavby v Bratislave
  • 1954 – 1955 vedúci tajomník Československý–sovietsky inštitút
  • 1955 – 1968 vedúci VTEI Výskumný ústav vodného hospodárstva
  • 1968 – 1972 vedúci VTEI Výskumné výpočtové stredisko – program OSN
  • 1972 – 1990 vedecký a pedagogický pracovník katedra KIV FFUK v Bratislave  

Od roku 1954 sa zameriaval na problematiku vedecko-technických informácií, v ktorej v roku 1979 obhájil kandidátsku prácu (CSc.) na tému Lingvistické a matematické nástroje v automatizovaných a prieskumových systémoch.  

Na katedre KIV naplno rozvinul svoju činnosť  v oblasti teórie a praxe automatizovaných informačných systémov, informačných jazykov a analyticko-syntetického spracovania informácií. Bol iniciátorom a organizátorom budovania informačného systému SSR.  

Okrem prednášania na seminároch je aj autorom monografií, vysokoškolských učebníc, výskumných sráv, projektov a štúdií a približne 240 článkov v domácich i zahraničných zborníkch a časopisoch. Prekladal z nemčiny, francúzštiny, angličtiny a ruštiny.  

V Zväze slovenských knihovníkov a informatikov zastával funkcie podpredsedu výboru a predsedu Informatickej sekcie (1971 – 1977) a tajomníka (1973 – 1977).

PhDr. Anna Čabrunová

PhDr. Anna Čabrunová pôsobila na katedre od šk. roku 1973/74. Vypracovala prvú koncepciu informačnej vedy na Slovensku a aplikovala ju do učebného programu v ucelenom systéme predmetov: Úvod do informačnej vedy, Metodológia výskumu informačnej vedy, Sociálno-psychologické problémy informačných procesov, Informácie v sociálnych a humanitných vedách, Súčasné problémy informačnej vedy.

V teoretickej informačnej vede sa zameriavala na otázky predmetu, metód, zákonov, kategoriálneho systému, teóriovej štruktúry a interdisciplinárnych väzieb informačnej vedy. Rozpracovala špeciálnovednú metodológiu informačnej vedy podľa procesuálnej štruktúry informačného prostredia. Na túto problematiku zorganizovala  prvý odborný seminár na Slovensku: Výskum ako súčasť procesov v knižnici – predpoklad efektívneho manažmentu.

Zosumarizovala sociálno-psychologické problémy informačnej vedy. Uskutočnila prvý interdisciplinárny výskum v oblasti informačného správania na Slovensku: Osobnosť v informačnom prostredí z hľadiska riešenia situácií psychickej záťaže, ktorý bol súčasťou celouniverzitného výskumu Situácie psychickej záťaže a osobnosť.

V aplikovanej informačnej vede nadviazala na skúsenosti zo svojho pôsobenia v Stredisku vedeckých informácií Ústrednej knižnice SAV, ktoré jej umožnili rozpracovať ucelenú koncepciu teórie informácií v sociálnych a humanitných vedách. Zorganizovala dve celoštátne československé konferencie zamerané na výstavbu automatizovaných informačných systémov v sociálnych a humanitných vedách a v oblastiach ich aplikácie, ktoré položili východiská pre budúcu integráciu informačných systémov kultúrnych pamäťových inštitúcií. Do tejto oblasti sa zaraďuje aj celoslovenský seminár Kultúrne kontexty knižníc v informačnej spoločnosti.

Profesionálny záujem: teória a metodológia informačnej vedy, informácie v sociálnych a humanitných vedách, sociálna informatika.

Vzdelanie a kvalifikácia

  • 1967 vysokoškolská kvalifikácia v odbore knihovníctvo, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
  • 1976 postgraduálne štúdium v odbore vysokoškolská pedagogika, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
  • 1982 akademický titul PhDr. V odbore vedecké informácie a knihovníctvo

Profesionálna kariéra

  • 1966-1967 Univerzitná knižnica, Bratislava, bibliograf, knihovník
  • 1966 Bibliografia poloperiodík na Slovensku
  • 1967 rezortná výskumná úloha Kooperatívne doplňovanie knižníc na Slovensku
  • 1968 – 1973 organizácia odborných seminárov knižnično-informačnej siete SAV
  • 1971 člen zakladajúceho výboru Medzinárodného informačného systemu pre spoločenské vedy MISON
  • 1972 – Projekt informačného strediska na spoločenskovednom ústave SAV
  • 1972 – študijný pobyt v Ústave vedeckých informácií pre spoločenské vedy Akadémie vied ZSSR
  • 1973 Projekt rozvoja Ústrednej knižnice SAV
  • 1973 Katedra knihovníctva a vedeckých informácií FiF UK, Bratislava, odborný asistent
  • 1974 člen prípravného výboru Rezortného informačného systému kultúry
  • 1974 Koncepcia Odvetvového informačného systému kultúry na Slovensku
  • 1978 – 1990 členka lektorského zboru Matice slovenskej
  • 1983 – 1990 členka Súbehovej komisie na teoretické práce v oblasti knihovníctva a vedeckých informácií
  • 1990,1992 odborný garant seminárov Problémy výstavby automatizovaných informačných systémov v spoločenských vedách a oblastiach ich aplikácie
  • 1995 – 2000 členka Národného výboru Medzinárodnej federácie pre dokumentáciu FID
  • 1998 odborný garant seminára Kultúrne kontexty knihovníctva v informačnej spoločnosti
  • 2000 odborný garant seminára Výskum ako súčasť procesov v knižnici – predpoklad efektívneho manažmentu

Pedagogická činnosť

  • 1974 KKIV FiFUK Bratislava
  • 1980 – 2004 členka komisie pre štátne záverečné skúšky
  • vývoj a príprava študijných programov v orientácii na vedecké informácie
  • vedenie diplomových, postgraduálnych a rigoróznych prác

Predmety:

  • Teória informačnej vedy
  • Metodológia informačnej vedy
  • Výskumný projekt
  • Súčasné trendy v informačnej vede
  • Faktografická analýza
  • Informácie v sociálnych a humanitných vedách
  • Sociálno-psychologické aspekty informačných procesov
  • Estetické informácie

Vedecko-výskumná činnosť, výskumné úlohy a granty

  • Systém postgraduálneho štúdia knižničných a informačných pracovníkov
  • Vysokoškolská príprava knižničných a informačných pracovníkov
  • ŠPZV IX-6-3/4 ac Štruktúra informačného procesu vo vede
  • Terminologický výkladový slovník
  • Model informačného zabezpečenia vysokej školy spoločenskovedného zamerania
  • ŠPZV  IX/-6-3/Bb Psychická záťaž v sociálnom systéme
  • KEGA 115/96 Rekvalifikácia knižničných a informačných pracovníkov pre informačnú spoločnosť
  • VEGA 1/5259/98 Nová paradigma knižničnej a informačnej vedy a úloha knižníc v informačnej spoločnosti v multikultúrnej stredne Európe
  • VEGA 1/9236/02 Interakcia človeka s informačným prostredím v informačnej spoločnosti
  • VEGA 1/2481/05 Využívanie informácií pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vo vede
  • Projekt EU č. 12 405 Information Society without borders

Publikačná činnosť

  • Informační věda a knihovníctví. Výkladový slovník české terminológie z oblasti informační vědy a knihovnictví. Praha : VŠCHT,NK 2006. 161 s. – 20 hesiel
  • Informačná výchova. Terminologický výkladový slovník. 1998. Bratislava : SPN 1998. 375 s. – 25 hesiel
  • 115 štúdií a článkov
  • Zodpovedný redaktor zborníkov:
  • Knižničná a informačná veda. Zborník FiFUK. XVII – XXII
  • Informatika. Zborník FiFUK. XIII – XIV
  • Knihovníctvo a vedecké informácie. Zborník FiFUK. XV – XVI
  • Problémy výstavby AIS v spoločenských vedách a oblastiach ich aplikácie 1990, 1992
  • Kultúrne kontexty knihovníctva v informačnej spoločnosti 1998
  • Výskum ako súčasť procesov v knižnici – predpoklad efektívneho manažmentu 2000
  • Materiály z odborného seminára knižničných a informačných pracovníkov SAV 1969 - 1973

Najvýznamnejšie opublikované práce

  • K metodologickým problémom výskumu informačného správania. In: Knižnica , 2006, 7, č. 3 – 4, s. 3 - 12
  • Problémy vymedzenia terminológie informačnej vedy z hľadiska hraničných vied. In: Národní knihovna, 2003, 14, č.4, s. 224 – 229
  • Informačné strediská a firemné knižnice v novom informačnom prostredí podniku. In: IT lib 2003, 6, č. 1, s. 24 – 27
  • K formovaniu informačnej vedy ako vedy. In: knižnice a vedecké informácie. Zborník FiFUk XIX. Bratislava : UK, 2002, s. 73 – 110
  • Knižničná a informačná veda: súčasný stav a potreby praxe. Knižnica, 3, 2002,  č. 4, s. 161 – 165
  • Vedecko-výskumná činnosť Katedry knižničnej a informačnej vedy po roku 1989. In: Knižnica ,  2001, 2, č.8, s.429 – 433
  • Klasifikácia výskumov podľa procesuálnej štruktúry knižnice. In: Výskum ako súčasť procesov v knižnici – predpoklad efektívneho manažmentu. Bratislava: UK 2000, s. 3 – 17
  • Kultúrne kontexty vývoja knižníc v období informatizácie. In: Kultúrne kontexty knihovníctva v informačnej spoločnosti. Bratislava : UK, Trnava : KKJF, 1998, s. 5 – 20
  • Systém výchovy a vzdelávania profesionálnych informačných pracovníkov pre informačnú spoločnosť. In: Legislative aspects of development of information society. Bratislava : MŠ SR 1977, s. 143 – 158
  • Informačná veda a knihovníctvo. In: Bulletin SSK 1996. Materiály zo slovenského knihovníckeho kongresu. Bratislava „SSK 1997, s. 248 – 273
  • Informačné zabezpečenie akademických pracovísk v sociálnych a humanitných vedách. In: Pedagogická revue, 1995, 47, č.3, s. 22 – 35
  • Problémy tematického vymedzenia informačných systémov v spoločenských vedách. In: Knihovníctvo a vedecké informácie XV – XVI. Zborník FiFUK. Bratislava : UK 1994, s. 7 – 28
  • Informačná úroveň absolventov stredných škôl na Slovensku. In: Knižničný zborník 1991. Martin : MS 1991, s. 23 -44
  • Formovanie teórie a metodológie spoločenskovedných informácií. In: Knižnice a vedecké informácie, 1990, 22, č. 4, s. 154 - 162

Prednášky na konferenciách a seminároch

  • 2008 Seminár Knihovník – knižnica – vzdelanie. Prednáška: Knihovník – knižnica – vzdelanie – znalostná spoločnosť
  • 2007 Seminár Využívanie informácií pri informačnom správaní. Prednáška Informačná hygiéna a informačné správanie
  • 2006 Seminár  Interakcia človeka s informačným prostredím. Prednáška: K metodologickým problémom informačného správania
  • 2004 Medzinárodná konferencia INFORUM 2004. Prednáška: Knižnice a informačné strediská v integrovanom informačnom systéme podniku
  • 2003 Čs. seminár Terminológia knižničnej a informačnej vedy. Prednáška: Problémy vymedzenia informačnej vedy z hľadiska hraničných vied
  • 2002 Seminár k 50. Výročiu KK IV FiFUK. Prednáška: Knižničná a informačná veda: súčasný stav a potreby praxe
  • 2000 INFOS 2000.  Prednáška: Informačné systémy kultúrnych pamäťových inštitúcií
  • 2000 Seminár Výskum ako súčasť procesov v knižnici – predpoklad efektívneho manažmentu. Prednáška: Klasifikácia výskumov podľa procesuálnej štruktúry knižnice
  • 1998  INFOS 1998. Prednáška: Knižnice a informačné strediská v novom informačnom prostredí podnikov
  • 1998 Kultúrne kontexty knihovníctva v informačnej spoločnosti. Prednáška: Kultúrne kontexty vývoja knižníc v období informatizácie
  • 1997 Medzinárodná konferencia UNESCO, MŠ SR Legislatívne aspekty vývoja informačnej spoločnosti. Prednáška: Systém výchovy a vzdelávania profesionálnych informačných pracovníkov pre informačnú spoločnosť
  • 1996 I. Slovenský knihovnícky kongres. Prednáška: Informačná veda a knihovníctvo
  • 1996 Seminár Pro Slovakia. Prednáška: Súčasné problémy inštitucionalizácie a profesionalizácie informačnej činnosti na Slovensku
  • 1995 Celoštátna konferencia Informatika: Poster: Učebný program pre profesionálnych informačných pracovníkov
  • 1992 Celoštátna konferencia Problémy výstavby automatizovaných informačných systémov v spoločenských vedách a v oblastiach ich aplikácie. Prednáška: Informačné zdroje v spoločenských vedách a v oblastiach ich aplikácie
  • 1990 Celoštátna konferencia Problémy výstavby automatizovaných informačných systémov v spoločenských vedách a v oblastiach ich aplikácie. Prednáška: Špecifiká základných prvkov  informačných systémov v spoločenských vedách a v oblastiach ich aplikácie
  • 1990 Francúzsko-slovenský seminár Interdisciplinárny prístup a metódy výskumu spoločenských vied. Prednáška: Potenciál informačných metód v sociálnych a humanitných vedách
  • 1988 Seminár HÚ ŠPZV IX-6-3. Prednáška: Východiská k výskumu osobnosti v informačnom prostredí z hľadiska identifikácie činiteľov spôsobujúcich informačnú záťaž
  • 1988 Konferencia k 30. Výročiu Psychologického ústavu. Poster: Problémy informačného prostredia vysokej školy
  • 1984 INFOS 1984. Prednáška: Teoretické a metodologické predpoklady ďalšieho rozvoja informatiky
  • 1981 INFOS 1981. Prednáška: Vysokoškolská príprava odborníkov pre potreby automatizácie v knižniciach a informačných strediskách
  • 1979 Celoslovenská bibliografická konferencia. Prednáška: Učebný program bibliografie na Katedre knihovníctva a vedeckých informácií FiFUK
  • 1978 Medzinárodné sympózium učiteľov informačnej teórie a praxe v Moskve. Prednáška: Profesionálne špecializácie informačnej činnosti a ich odraz v učebných programoch informatiky
  • 1976 Medzinárodné sympózium učiteľov informačnej teórie a praxe v Moskve. Prednáška: Aplikovaná informatika pre špecializovanú prípravu informačných pracovníkov
  • 1973 Seminár knižničných a informačných pracovníkov SAV. Prednáška: Otázky medzinárodnej spolupráce v informačnej činnosti v spoločenských vedách
  • 1972 Seminár knižničných a informačných pracovníkov SAV. Prednáška : K modelu informačného útvaru na spoločenskovednom ústave SAV
  • 1972 Celoštátna konferencia informačných pracovníkov. Prednáška: Informačná činnosť v SAV
  • 1971 Medzinárodná konferencia k výstavbe MISON-u Drážďany. Prednáška: Stav spoločenskovedných informácií na Slovensku.
  • 1971 Seminár o literárnovednej bibliografii. Prednáška: Ku koncepcii literárnovednej bibliografie
  • 1971 Seminár knižničných a informačných pracovníkov SAV. Prednáška: Problematika spoločenskovedných informácií na spoločenskovedných pracoviskách SAV
  • 1971 3. Sympózium  pracovníkov vedeckých informácií PAN a SAV Zakopane. Prednáška: Organizácia spoločenskovedných informácií v SAV

http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=4650#

Dr. Ján Čaplovič

* 25. 2. 1904 - † 26. 9. 1976

Externý spolupracovník Katedry knihovedy a vedeckých informácií na Filozofickej fakulte UK v Bratislave

Vedné a študijné zameranie: bibliografia, literárna história, výskum staršej slovenskej literatúry, dejín časopisectva,  novinárstva a kníhtlačiarstva  

Ján Čaplovič svojou činnosťou významne prispieval k výskumu staršej slovenskej literatúry, retrospektívnej bibliografie a kníhtlačiarstva. Publikoval nielen v periodikách na Slovensku, ale i v dolnozemských novinách a časopisoch. Veľkú časť jeho práce zaberali literárno-historické výskumy života a diela Daniela Krmana, Juraja Tranovského, Jána Silvána a Jana Amosa Komenského. Ťažisko jeho práce spočívalo najmä v knihovníckej činnosti a v tvorbe súpisov starých tlačí, čím sa mu podarilo doplniť mnoho chýbajúcich článkov nielen v slovenskej literatúre, ale aj v bibliografii, a podnietiť ďalší výskum v týchto oblastiach.  

V rokoch 1922-1926 absolvoval vysokoškolské štúdium teológie na Evanjelickej vysokej teologickej škole v Bratislave (v školskom roku 1924/25 študoval teológiu v Prahe) a filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na základe predloženej dizertačnej práce na tému K začiatkom literárneho života na Slovensku mu bol v roku 1927 udelený titul doktor filozofie.  

Obdobie Čaplovičovej knihovníckej a bibliografickej činnosti sa datuje od roku 1945 do roku 1976. Po skončení vojny Čaplovič prichádza na Slovensko. V prvých rokoch bol redaktorom znovu vydávaných Robotníckych novín, ale aj prispievateľom iných periodík, ako napr. Evanjelický hlásnik, Mladý svet, Nový rod, Bratrsto, Svit, Národná jednota, Národný kalendár, neskôr Hlas práce, Nový hlas a Práca, kde pracoval až do roku 1948. V tomto roku začala aj jeho knihovnícka kariéra, pretože sa stáva riaditeľom Univerzitnej knižnice v Bratislave (1948-1951). Vo svojej funkcii inicioval mnoho moderných zmien týkajúcich sa doplňovania fondu, zriadenia osobitného referátu pre výmenu publikácií, oddelenia akvizície, referentského systému, depozitnej knižnice OSN a i.  

Stredobodom jeho pozornosti nebolo len riadenie knižnice, ale aj aktívne organizovanie slovenského knihovníckeho života. V roku 1949 sa stal podpredsedom Spolku slovenských knihovníkov (v roku 1950 predsedom). Venoval sa aj knihovníckemu vzdelávaniu a jeho úsilie v tomto smere bolo zavŕšené zriadením vysokoškolského štúdia knihovníctva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v roku 1951, ktoré vzniklo z jeho podnetu. V tomto období sa začal venovať aj výskumu dejín knižnej kultúry, bibliografickej činnosti a štúdiu diela Pavla Országha Hviezdoslava, čoho výsledkom boli viaceré štúdie. Koncom roku 1951 bol z funkcie riaditeľa Univerzitnej knižnice odvolaný. Potom Čaplovič krátko pôsobil ako knihovník Evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave, ako bibliograf a dokumentátor Ústavu slovenskej literatúry SAV.  

Svoju bibliografickú a vedeckú činnosť zavŕšil v Lyceálnej knižnici v Bratislave (1954-1976). Tu sa zameral na spracovanie fondu starých tlačí, predovšetkým vydaných na Slovensku. Táto práca dosiahla svoju knižnú podobu v roku 1963 pod názvom Tlače vydané na Slovensku do r. 1700 v býv. lyceálnej knižnici. Zameriaval sa aj na publikačnú činnosť k výskumu dejín knižnej kultúry, ale najmä na realizovanie svojej dávnej myšlienky - napísať bibliografiu. Jeho dlhoročné úsilie, kedy navštevoval slovenské historické knižnice a tvoril záznamy o starých tlačiach v ich fondoch, bolo naplnené v roku 1972 vydaním Bibliografie tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700, ktorej 2. diel vyšiel až po jeho smrti v roku 1984 (dokončil ho J. Telgársky). Obidva zväzky bibliografie sa právom stali nenahraditeľnou základňou slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie.  

Vo Veľkej Británii počas 2. svetovej vojny bol vymenovaný za člena Štátnej rady Republiky československej. Bol podpredsedom ľavicovo orientovaného spoločenského a kultúrneho Czechoslovak-British Friendship klubu. V roku 1949 sa stal podpredsedom Spolku slovenských knihovníkov a v rokoch 1950-1951 bol jeho predsedom.  

Podrobnejšie informácie v odbornom online periodiku Ikaros.

Marie Ludmila Černá

*  7.6.1897 - † 14. 11.1970  

Obdobie pôsobenia na fakulte: 1937 – 1938, 1951 - 1960  

Vedné a študijné zameranie: bibliografia, dejiny kníhtlače a bibliografie vo svete, história knižníc a knižnej kultúry na Slovensku, úvod do knihovníctva, technika a organizácia práce v knižnici, špeciálna katalogizácia, vecná katalogizácia  

Marie Ludmila Černá bola významná československá knihovníčka a bibliografka. Významne sa zaslúžila o premenu Univerzitnej knižnice v Bratislave na modernú vedeckú knižnicu a o vznik univerzitného knihovníckeho vzdelávania na Slovensku a v Čechách.  

V roku 1939 bola nútená opustiť Slovensko, no po skončení druhej svetovej vojny v Bratislave a iných slovenských mestách opäť pôsobila ako lektorka a univerzitná pedagogička. V päťdesiatych rokoch bola naďalej kľúčovou osobnosťou v česko-slovenských knihovníckych vzťahoch. Marie Ludmila Černá žila aktívnym životom až do zrelého veku, kedy sa nielen vydala za generálporučíka Františka Šlapáka, ale stále pracovala ako bibliografka. Vo svojej práci dokázala fundovane analyzovať domácu históriu, zovšeobecňovať svetové trendy, ale pri tom vykonala množstvo drobnej knihovníckej, bibliografickej a vedecko-výskumnej práce.  

Marie Ludmila Černá-Šlapáková pracovala v bratislavskej Univerzitnej knižnici v rokoch 1923-1939. Venovala sa predovšetkým budovaniu fondov a akvizícii, ako aj katalogizácii dovtedy nespracovaných čiastkových fondov knižnice (jezuitská knižnica, Wagnerova knižnica). Ako tajomníčka tejto knižnice veľa cestovala po Európe a inovatívnymi poznatkami zo zahraničia obohatila knižnicu, ale aj celé slovenské knihovníctvo.  

Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave začala pedagogicky pôsobiť  v roku 1937. Viedla lektorské prednášky o knihovníctve, bibliografii, dejinách písma a knihy. Jej prednášky navštevovali študenti iných odborov (knihovníctvo samostatným odborom ešte nebolo), ale aj pracovníci knižníc. Po skončení druhej svetovej vojny opäť niekoľko rokov vyučovala v Čechách aj na Slovensku. Najskôr prednášala v Prahe na dvojročných knihovníckych kurzoch na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity a na Štátnej knihovníckej škole.  

Marie Ludmila Černá-Šlapáková sa zaslúžila o rozvoj bibliografie, knižníc a knihovníckeho vzdelávania na Slovensku aj v Čechách. Celý život podporovala spoluprácu českých a slovenských knižníc a svojou aktívnou činnosťou sa stala symbolom tejto spolupráce. Jej úsilie bolo ocenené najskôr v roku 1958 vyznamenaním "Čestné uznanie Ministerstva kultúry a školstva" a potom vroku 1969 vyznamenaním "Za zásluhy o výstavbu".  

Podrobnejšie informácie v odbornom online periodiku Ikaros.

Dr. Jan Emler

* 1.8.1877 - † 28.5.1951  

Český knihovedec, organizátor a prvý riaditeľ Univerzitnej knižnice v Bratislave. Patril k prvým pedagógom knihovníctva na Univerzite Komenského v Bratislave.  

Ako dvadsaťročný právnik nastúpil Jan Emler na úradnícku dráhu pracovníka vo vtedajšej pražskej  Veřejné c.k. univerzitní knihovně. V tej dobe chýbalo ešte 27 rokov do chvíle, kedy je na Karlovej univerzite zavedené, v podobe tzv. Tobolkových kurzů, vysokoškolské knihovnícke vzdelávanie. Knihovnickému povolaniu bolo teda potrebné sa učiť v praxi.  

Okrem vykonávania knihovníckej práce ho priťahovalo aj prostredie dejín umenia a kultúrno osvetovej činnosti. V tej dobe už písal množstvo odborných článkov o knihovníctve, napr. aj do prvého českého knihovníckeho časopisu "České knihovnictví".  

Toto obdobie pripravilo Jana Emlera na vedúce miesta v československom knihovníctve po roku 1918. Právnické vzdelanie mu poskytlo dôležité znalosti zúžitkovateľné na týchto funkciách. Jeho kultúrne a osvetové aktivity mu dali široký prehľad o vtedajšej českej a slovenskej kultúre a svojim spôsobom ho pripravili na budúce vedúce pozície v československom knihovníctve.  

V roku 1919 bol Jan Emler vyslaný Františkom Drtinom, filozofom, ktorý bol vtedy vo funkcii štátneho sekretára, do Bratislavy, aby tam pre novú univerzitu vybudoval univerzitnú knižnicu. Pri plnení tejto životnej úlohy sa mohli naplno prejaviť Emlerove organizačné schopnosti.  

Keď sa potom po 11 rokoch svojho bratislavského pôsobenia vrátil do Prahy, stála v Bratislave Univerzitná knižnica s takmer štvrťmiliónovým fondom vrátane 1500 zväzkov slovenskej literatúry v špeciálnom slovenskom oddelení. Okrem toho, že v knižnici sústredil celý rad súkromných darovaných a pozostalostných zbierok, vymohol pre ňu už v roku 1919 vládne nariadenie o povinných výtlačkoch zo Slovenska. Knižnica potom dokonca obstarávala až do roku 1935 povinné výtlačky aj pre Prahu a Brno.  

Na jeseň v roku 1028 sa Jan Emler vrátil po viac ako 11 ročnom bratislavskom pobyte do Prahy, aby sa ujal vedenia  Veřejné a univerzitní knihovny, dnešnej Národní knihovny ČR. Počas jeho 8 ročného pôsobenia na pozícii riaditeľa tejto knižnice sa takmer zdvojnásobil jej fond, ktorý dosiahol počet 1,2 milióna zväzkov. V roku 1937 bol menovaný generálnym bibliotekárom vo vtedajšej 1. hodnotnostnej triede.  

K dôležitým aktivitám Jana Emlera patrila jeho reprezentácia československého knihovníctva v zahraničí, napr. na zasadaniach IFLA vo Florencii (1922), Lvove (1923), Ríme (1929), Uppsale (1930), Cheltenhame (1934), Madride (1935) a vo Varšave (1936).  

Po druhej svetovej vojne sa Janovi Emlerovi dostalo nasledujúcich ocenení: na zahajovacom valnom zhromaždení novootvoreného Svazu českých knihovníků v roku 1946 bol zvolený za jeho čestného člena a pri oslave 30. výročia založenia knižnice Univerzity Komenského v roku 1949, kde boli jeho zásluhy ocenené obzvlášť srdečne.

Podrobnejšie informácie v Bulletine SKIP.

Ing. Jozef Hajdušek

* 19.2.1923 - † 3.12.1996

Obdobie pôsobenia na katedre: 1965 – 1969, 1972 – 1988

  • 1939 – 1941 – učeň v kníhkupectve S. Štepánika v Modre
  • 1944 – 1949 – štúdium na Vysokej škole hospodárskych vied
  • 1944 – 1948 – administrátor a pomocný redaktor časopisu Elán
  • 1948 – 1950 – vedúci kníhkupectva Slovan
  • 1951 – 1954 – vedecký ašpirant v Slovenskom ústave pre technické a ekonomické informácie
  • 1955 – 1958 – vedúci oddelenia knižníc v Povereníctve školstva a kultúry
  • 1958 – 1965 – riaditeľ Slovenskej technickej knižnice
  • 1965 – 1969 a 1972 – 1088 – odborný asistent na katedre knihovedy a vedeckých informácií na Filozofickej fakulte UK v Bratislave
  • 1969 – 1972 – vedúci informačného a dokumentačného oddelenia v knižnici OSN v New Yorku  

Bol popredný organizátor a pedagóg, autor a prekladateľ odbornej literatúry v oblasti knihovníctva a informatiky. Zapájal sa do riešenia širokého okruhu otázok knihovníctva a vedecko-technických a ekonomických informácií (VTEI) v rámci ČSSR. Zaslúžil sa o založenie Slovenskej knižničnej rady a československej Ústrednej knižničnej rady.  

Ako riaditeľ Slovenskej technickej knižnice sa pričinil o jej všestranný rozvoj. Organizačne ju prebudoval, vytvoril v nej úsek špeciálnej firemnej literatúry, úsek pre patenty a normy. Zriadil metodické pracovisko s doškoľovacou úlohou pre knihovníkov a útvary VTEI. Rozvinul rešeršnú činnosť, zaviedol cirkulačnú slu6bu devízových časopisov, čo umožňovalo útvarom VTEI vo výrobných závodoch požičiavať si zahraničné časopisy a firemnú periodickú tlač. Organizoval výstavy vedeckej a technickej literatúry.  

Na katedre knihovedy a vedeckých informácií prednášal o práci s čitateľmi, bibliografii technickej literatúry, organizácii knihovníctva a VTEI v ČSSR a v zahraničí a o riadení knižničných a informačných inštitúcií.  

Pri odbonom publikovaní sa zaoberal otázkami vývoja technického knihovníctva na Slovensku (1956 Rozvoj technických závodných knižníc na Slovensku), organizáciou slovenského a zahraničného knihovníctva a vedecko-technických informácií, ako aj problematikou lexikografie a bibliografie.  

Prekladal odbornú literatúru z ruštiny, maďarčiny a nemčiny. Pôsobil ako redaktor periodík Knihovník, Knižnica, Knižnice a vedecké informácie, Metodický spravodajca Slovenskej technickej knižnice, Zväzový bulletin.  

Zastával funkciu člena predstavenstva a tajomníka Ústrednej knižničnej rady pri Ministerstve kultúry ČSR, výboru Zväzu slovenských knihovníkov a informatikov, Sekcie pre školenie dokumentačných a informačných pracovníkov FID a člen Sekcie pre knihovnícke školstvo IFLA.  

Viac informácií v: 
Biografický lexikón Slovenska. III, G – H / Ján Albrecht, Alena Táborecká, Zdenko Ďuriška. – 1. vydanie. – Martin : SNK, 2007. – 739 s. – ISBN 978-80-89023-96-7.

PhDr. Zora Jurčacková, CSc.

*1949

Obdobie pôsobenia na katedre: 1980 – 2011

1977 – štúdium na Filozofickej fakulte UK, odbor „knihovníctvo a vedecké informácie – angličtina“

1983 – PhDr.

1991 – CSc.

V pedagogickom procese, vedeckovýskumnej, odbornej a publikačnej činnosti sa zameriavala na problematiku organizácie poznania, informačných jazykov, klasifikácie a indexovania, využívania informačných zdrojov, terminológiu a informačnú analýzu.

V teoretickej práci rozpracovala najmä niektoré otázky systémov organizácie poznania, ich štruktúry a vplyvu na efektívnosť sprostredkovania informácií v jednotlivých vedných disciplínach, manažment terminologických údajov a možnosti jeho uplatnenia v jednotlivých oblastiach poznania a praxe.

Je autorkou publikácií, vysokoškolských učebníc, množstva štúdií, článkov a recenzií v domácej a zahraničnej odbornej tlači.  

Okrem pedagogickej a vedeckej práce sa venovala aj iným odborným aktivitám, najmä v oblasti normalizácie: pôsobila ako predsedníčka slovenskej normalizačnej komisie TNK č. 69 Terminológia a na KKVI FifUK zastupovala Slovensko v ISO/TC 46 Information and Documentation a ISO/TC 37 Terminology. Preložila a spracovala 14 noriem STN ISO a posudzovala preklady medzinárodných noriem.

Doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.

4. február 1946 -  

 

Vysokoškolské vzdelanie: 

  • 1964-1968 Pedagogická fakulta v Banskej Bystrici; vysokoškolská kvalifikácia v odbore učiteľstva pre školy I. cyklu - aprobácia: slovenský jazyk- francúzsky jazyk;
  • 1983 - Kandidátska dizertácia (PhD., CSc.): Informatika v systéme všeobecného a školského literárneho vzdelania; obhájená dňa: 8. november 1983; odbor: Vedy o umení;
  • 1978 - Doktorská dizertácia (PhDr.): Bibliografia v systéme literárneho vzdelania; obhájená dňa: 25. október 1979; odbor: Teória vyučovania slovenskej literatúry;

 

 

  • 1998 - Docentská habilitácia (Doc.): odbor: Knižničná a informačná veda; Habilitačná práca: Moderná bibliografia : niektoré otázky teórie bibliografickej komunikácie a integrujúcich nástrojov výmeny bibliografických údajov

 

Obdobie pôsobenia na katedre: 1997 - 2000 bol vedúcim KKIV  

Pracovné pôsobenie:

 

  • Martin, Slovenská národná knižnica - generálny riaditeľ

 

 

  • Žilina, Žilinská univerzita; Katedra knižničnej a informačnej vedy - zakladateľ študijného programu Knižničná a informačná veda, Dokumentácia kultúrneho dedičstva, gestor programu

 

 

Viac než 30 rokov pôsobí v oblasti knižničnej a informačnej vedy ako projektant, integrátor, kooperátor a v neposlednom rade i metodológ a metodik novodobého vývoja národného knižnično-informačného systému a budovateľa znalostnej spoločnosti v SR.

 

Niekoľko najvýznamnejších pôsobení:

- sekcia IFLA pre výskum a vzdelávanie,

- Ústredná knižničná rada ministra kultúry SR,

- Gestorská rada pre knižničnú a informačnú vedu UK,

- Slovenský literárny fond - sekcia pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy, vedecká rada SPN,

- iniciátor konštituovania autonómnej Slovenskej národnej knižnice v Martine (1983-2000) a zákona 183/2000 Z. z. o knižniciach,

- Bibliografické oddelenie Matice slovenskej, Martin. Vedúci úseku teórie, metodiky a koordinácie bibliografie na Slovensku,

- Medzinárodné centrum vedeckých technických a ekonomických informácií v Moskve. Expert. Práca v oblasti metodológie informačných systémov, informačných jazykov, bibliografie, štandardizácie bibliografického popisu a na vývoji makrotezauru,

- vedecký tajomník Matice slovenskej. Autor projektu a hlavný riešiteľ štátnej výskumnej úlohy IKIS (Integrovaný knižnično-informačný systém na báze elektronizácie),

 

Projekty a iniciatívy:

- iniciátor orientácie národného knižnično-informačného systému na medzinárodné štandardy a odporúčania (medzinárodný formát pre strojom čitateľné katalógy - UNIMARC, prijatý na Slovensku i v Čechách; medzinárodné pravidlá bibliografického popisu dokumentov - ISBD),

- iniciátor a organizátor 1. slovenského knihovníckeho kongresu, Nitra,

- iniciátor a manažér dôležitých inovácií zameraných na rozvoj Slovenskej národnej knižnice: vybudovanie Univerzálnej študovne Zlatá niť; zásadné zlepšenie pripojenia SNK na internet; vybudovanie vzdelávacieho strediska, počítačovej učebne a prednáškovej sály pre knihovníkov v SNK; realizácia projektov ochrany dokumentov v SNK; rozvoj programov digitalizácie v SNK; koncepcia práce s nepapierovými dokumentami; rozvoj programov štandardizácie v dokumentácii a pod.,

- projekt: Súborný katalóg Slovenskej republiky,

- projekt: Kniha-SK – projekt v štátnom pláne základného výskumu, týka sa riešenia masovej deacidifikácie starých a vzácnych papierových dokumentov (kooperácia SAV, STU, SNA, MKSR),

- projekt Virtuálna knižnica Slovenska (VIKS) – pilotný projekt s Microsoft Slovakia a HP, Compaq v r. 2002 – digitalizácia a sprístupnenie vzácnych fondov Slovenskej národnej knižnice,

- projekt: Spracovanie starých a vzácnych tlačí (kooperácia s HU SAV, grant VEGA 155/0214/2000,

- výskum: grant VEGA 1/5259/98 Nová paradigma knižničnej a informačnej vedy...

- riadenie procesu organizačných, technických a personálnych zmien v Slovenskej národnej knižnici od nov. 2000 vo funkcii generálneho riaditeľa (na základe konkurzu);

- iniciátor akreditácie troch odborných útvarov národnej knižnice ako pracovísk výskumu a vývoja (odbor reštaurovania a konzervovania, bibliografický ústav, biografický ústav SNK)– akreditácia priznaná v auguste 2002;

- iniciátor projektov technického rozvoja SNK,

- iniciátor a autor Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva – materiál prijatý vládou SR (p. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 310, z 11. apríla 2001 k návrhu Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006),

- autor programu informatizácie knižníc schváleného vládou SR uznesením č. 801 zo 17. júla 2002 k Programu elektronizácie knižníc v SR,

- iniciátor projektu spoločného softvéru pre knižnice Slovenskej republiky (projekt KIS3G),

- iniciátor založenia Rady pre informatizáciu kultúry ako poradného orgánu ministra kultúry pre otázky informatizácie (návrh štatútu),

- iniciátor a autor predbežne úspešného projektu na získanie podpory z tzv. nórskych forndov Slovenská digitálna knižnica,

- autor základného návrhu Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2007-2013.

Prof. Ing. Štefan Kimlička, PhD.

* 09.11.1943 - † 25.11.2006  

Obdobie pôsobenia na fakulte: 1976 – 1978, 1980 – 1987, 1990 – 2006  

Vedné a študijné zameranie: systémová analýza, systémová integrácia, teória  knižnično-informačných systémov, manažment knižničných projektov a záznamov.  

V rokoch 1991-1996  bol členom UNESCO, sekcia pre informatiku, ďalej bol členom predsedníctva Vedeckej grantovej agentúry pri MŠ SR a SAV, Ústrednej knižničnej rady ministra kultúry SR, Rady pre vedu a techniku pri Rade vysokých škôl SR.

Od roku 1998 do roku 2006 bol predsedom Spoločnej odborovej komisie vo vednom odbore 72-10-9 Knižničná a informačná veda a dve funkčné obdobia bol členom vedeckej rady Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Zaslúžil sa nielen o formovanie a smerovanie zamerania knižničnej a informačnej vedy pre prax na Slovensku, ale aj o koncepciu výučby na domovskej katedre i na novovzniknutých sesterských katedrách v Prešove a v Žiline.

Profesor Kimlička sa aktívne angažoval aj v rámci Spolku slovenských knihovníkov, predtým Zväzu knižničných a informačných pracovníkov. Bol dlhoročným členom jeho predsedníctva, neskôr podpredsedom i predsedom.

Doc. Ing. RNDr. Jozef Lipták, CSc.

Dátum a miesto narodenia: 6. 4. 1945 Horné Srnie, okres Trenčín


Stručný životopis:
 
Po skončení vysokej školy nastúpil do zamestnania na Katedre teoretickej fyziky vtedajšej Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (teraz na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK) kde neskôr začal aj ašpirantúru. Kandidátsku prácu „Integrály podľa dráh v kvantovej mechanike „ obhájil v roku 1981. Od roku 1979 do roku 1986 pracoval v Československom stredisku pre životné prostredie v  Bratislave, odbor vedeckých, technických a ekonomických informácií na vypracovaní „ Informačného systému RVHP pre životné prostredie INFORMOOS“. Od roku 1986 doteraz pôsobí ako pedagóg na Katedre knižničnej a informačnej vedy Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulte. V rokoch 2003 až 2008 bol vedúcim katedry. V rámci práce sa venuje najmä inováciam a patentom, patentovým informačným systémom, ich úlohe  v priemysle a aj využitiu matematických metód v podnikaní. Venuje sa tiež práci so seniormi – patentovými odborníkmi, najmä ich príprave na využívanie informačných technológií a internetu. V tejto oblasti bol riešiteľom niekoľkých medzinárodných grantových úloh.
Sám je aktívny vynálezca, má patentované úžitkové vzory v SR, Česku a v Poľsku. Na základe jeho patentu sa vyrábajú v Poľsku zubné jednorazové odtlačkové lyžice pre zubných lekárov.

Venuje sa aktívne tiež horolezectvu, pôsobil do roku 2008 ako cvičiteľ horolezectva. Ďalej sa venuje kreslenému humoru. Absolvoval mnohé výstavy kresleného humoru na Slovensku a v zahraničí, získal mnohé ocenenia. Okrem toho sa venuje umeleckému spracovaniu krištáľového skla – jeho krištáľové plastiky majú mnohé známe osobnosti, ako napr. Sofia Loren, Catherine Deneuve, Geraldine Chaplin, Christiaan Barnard, Juan Antonio Samaranch, atd.



Vzdelanie a kvalifikácia:

  • Fakulta technické a jaderné fyziky ČVUT Praha a Fyzikálna fakulta Moskovskej štátnej univerzity M.V.Lomonosova v Moskve. Diplom udelený na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe -  1969
  • CSc.-  katedra teoretickej fyziky MFF UK v Bratislave. Téma kandidátskej dizertácie: Integrály podľa dráh v kvantovej mechanike - 1981
  • RNDr. - Matematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Karlovej v Prahe - 1982
  • Ing. - Elektrotechnická fakulta SVŠT Bratislava – 1983
    Docent – Odbor knižničná a informačná veda, Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta  - 1988

Pedagogická činnosť: 

  • 1969 - 1977: Matematicko-fyzikálna  fakulta UK v Bratislave, odb. asistent
  • 1986 - 2010: Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta. Katedra knižničnej a informačnej vedy. Docent – knižničná a informačná veda
  • 2006, 2008 : Kurskij institut menedžmenta i biznesa (MEBIK), Kursk, Ruská federácia, prednášky z aplikácií matematickej  štatistiky a informatiky pre podnikanie.

Vedeckovýskumná činnosť:

  • 1970 - 1975: Štátny  výskum  I-2-2/  10 Elektromagnetické interakcie.( Katedra teoretickej fyziky, Matematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. )
  • 1977 - 1979:   Slovenská    technická    knižnica,  vedúci  informačno-bibliografického odboru (výskum informačných systémov). Úlohy programu P 18-521- 261 a P 18-521-262.
  • 1979 - 1986: Československé stredisko pre životné prostredie v  Bratislave,  odbor   vedeckých,  technických  a  ekonomických informácií. „Informačný systém RVHP pre životné prostredie INFORMOOS“ – spoluriešiteľ.
  • 1986 - 1990: Štátny výskum  P 13  - 521-802-04  Integrovaný knižničný a   informačný systém na báze elektronizácie. (Pracovisko Katedra...)
  • 1990 - Terminológia v knižničnej a informačnej vede.
  • 1991 - 1993: grant  GAV  Model  informačného  zabezpečenia učebného a vedeckovýskumného procesu.
  • 1995 - grantová úloha FiF UK č.16.
  • 2002 – 2004:  Medzinárodný výskumný grant - Podprogram „EuCoNet“ v rámci programu Socrates II – Grundvig  zameraného na vzdelávanie dospelých k využívaniu Internetu pre získavanie informácií a pre ďalšie vzdelávanie – “project coordinator for Slovakia” .
  • 2005 – 2007: KEGA – 3/3059/005 „Súbor interaktívnych učebných textov pre integrovaný predmet informačné systémy v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania“ zodpovedný riešiteľ.
  • 2006 – 2007:  Medzinárodný výskumný grant - Program CEC „Project eLiLL -eLearning in Later Life“, zodpovedný riešiteľ.
  • 2008 – 2010:  Medzinárodný výskumný grant - Grundtvig partnerstvo: „Danube Networkers“, zodpovedný riešiteľ.

Ostatné odborné aktivity v minulosti a súčasnosti:

  • 1994 - 1995: KOMPASS Slovakia - svetový informačný systém komerčných informácií (Bratislava - Zurich). Analýza firiem a výrobkov. Interný pracovník.
  • 1996 – 2006:  Externá spolupráca s KOMPASS Slovakia

Vynálezca 2 úžitkových vzorov patentovaných v Slovenskej republike, Poľsku a v Českej republike

Publikovaných viac ako 40 odborných článkov a štúdií, zapatentované 2 úžitkové vzory v SR a v zahraničí .

PhDr. Marta Matthaeidesová, PhD.

Stručný životopis:

PhDr. M.Matthaeidesová, PhD. je absolventkou Katedry knižničnej a informačnej vedy so zameraním na pedagogiku. Na katedru nastúpila 1.januára 1972 ako asistentka a vedúca seminárnej knižnice (14.000 zväzkov). Po skončení štúdia absolvovala polročné odborné stáže  v Národnej knižnici MS a Slovenskej technickej knižnici v Bratislave. Špecializovala sa na propedeutické predmety ako Úvod do štúdia, Využívanie informačných zdrojov. Metodiku písania kvalifikačných prác, ďalej Knižničné a informačné služby, Knižničné a informačné služby pre zdravotne a sociálne znevýhodnených, Informačnú výchovu dospelých, Odborovú didaktiku atď.

Vzdelanie a kvalifikácia

  • 1972 - FiFUK, odbor knihovníctvo a vedecké informácie - pedagogika
  • 1974 - 2-ročné postgraduálne štúdium Vysokoškolská pedagogika, téma záverečnej práce : Miesto odbornej praxe vo vysokoškolskom štúdiu
  • 1976 - rigorózna skúška na PhDr., téma rigoróznej práce: Práca s knihou v zariadeniach náhradnej rodinnej starostlivosti. Bratislava: FiFUK,1976. 150 s. Príl.
  • 1988 - obhajoba kandidátskej dizertačnej práce : Informatická výchova dospelých so zameraním na knižnice. Bratislava: FiFUK, 1988. 199 s. Príl.
  • 1974 - stáž v SlTK,
  • 1976 - stáž v MS
  • od januára 1972 - asistentka KKVI
  • 1974 - doposiaľ - odborná asistentka Katedry knižničnej a informačnej vedy FiFUK
  • 1974 - 1980 vedúca seminárnej knižnice KKVI ( 14 000  knižničných jednotiek)
    Medzinárodné kontakty
  • The Robert Gordon University, School of Librarianship and Information Studies - výmenný pobyt , 1995

Vedecká činnosť:

  • MK/3 - Pedagogická práca s náučnou literatúrou medzi deťmi v knižniciach. Riešiteľka čiastkovej úlohy: Budovanie vzorovej školskej knižnice v Detskom mestečku Trenčín-Zlatovce . 1973-1975
  • ŠpZV VIII-6-4/4 - Informatizácia vzdelávania dospelých a otázky informatickej prípravy pracujúcich. Riešiteľka tematickej úlohy. 1980-1985
  • ŠpZV IX-6-3/4 - Informatizácia vzdelávania dospelých a využívanie knižnično-informačných služieb ako predpoklad celoživotného formovania osobnosti Riešiteľka tematickej úlohy. 1985-1989.
  • ŠP - 06.1.2 - Pedagogické, metodické a didaktické aspekty inovačného procesu. Riešiteľka tematickej úlohy: Technologické a pedagogicko-didaktické aspekty inovácie informatickej výchovy používateľov. 1987-1989.
  • RŠS - O1/71 Terminologický slovník informačnej výchovy. - Tajomníčka, vedúca tematickej skupiny: Informačná výchova, Knižničné a informačné služby.
  • 1/991013/93 - Model informačného zabezpečenia učebného a vedecko-výskumného procesu vysokej školy spoločenskovedného zamerania. Spoluriešiteľka. 1991-1993.
  • VEGA/15259/98 - Nová paradigma knižničnej a informačnej vedy a úloha knižníc v informačnej spoločnosti v multikultúrnej strednej Európe. Spoluriešiteľka. 1998

FiFUK:

  • Využívanie informačných zdrojov - pre I.ročník FiFUK,
  • Metodika písania kvalifikačných prác
  • Odbor Muzeológia a kultúrne dedičstvo - Úvod do štúdia knižničnej a informačnej vedy

ALOISIANUM - Teologický inštitút, TU Trnava – Metodológia.( 1991-2003)

UTV UK - odbor knižničná a informačná veda, výučba predmetu knižničné a informačné služby 

  • Členka komisií pre štátne záverečné skúšky, záverečné skúšky doplňujúceho pedagogického štúdia a pedagogickej spôsobilosti, školiteľka v roku 1995 obhájených dizertačných prác(2), diplomových a záverečných prác. Organizačné a výučbové zabezpečenie doplňujúceho pedagogického štúdia ( po absolvovaní VŠ) a pedagogickej spôsobilosti (denné štúdium), odboru Knižničná a informačná veda na Univerzite tretieho veku UK.

Publikačná činnosť

  • Personálnu bibliografiu do roku 2008 tvorí 168 záznamov samostatne vydaných prác, učebných textov, metodických príručiek, štúdií, článkov v odborných časopisoch a inej periodickej tlači, recenzií, bibliografií, hesiel v slovníkoch a encyklopédiách. (v zahraničných 10).
  • Za posledných 5 rokov sa zúčastnila s referátmi na 26  vedeckých konferenciách, odborných seminároch ( z toho 10 so zahraničnou účasťou), ktoré boli publikované v príslušných zborníkoch.
  • V súčasnosti členka: Pedagogickej rady NKC SR , Medzirezortnej komisie pre zdravotne postihnutých občanov - pre oblasť knižničných programov a služieb,pracovnej skupiny pri NK pre znevýhodnených ...  

Doc. PhDr. Eugen Mešša, CSc.

* 1932   

Obdobie pôsobenia na katedre: 1960 – 1991  

  • 1953 – 1958 štúdium knihovníctva na katedre KIV FF UK v Bratislave
  • 1970 – PhDr.
  • 1982 – CSc.
  • 1985 – Doc. 
  • 1950 – 1952 pracoval na SÚV ČSM a MV ČSM v Bratislave ako referent pre PO ČSM
  • 1957 – 1959 vedúci Ústrednej knižnice FF UK
  • 1958 – 1963 – člen SKR, z toho 1960 – 1963 jej tajomník
  • od 1960 – pedagóg na katedre KIV FF UK
  • 1960 – 1964 2. tajomník ÚKR
  • 1962 - redaktor časopisu Knihovník
  • 1986 – 1990 vedúci katedry
  • od 2002 - dôchodca  

Ako vysokoškolský pedagóg sa orientoval na prácu s čitateľmi a používateľmi a bibliopedagogiku, na prácu s knihou medzi deťmi a mládežou a na výchovu špecialistov v tomto odbore.   Riešil otázky vysokoškolskej prípravy knižničných a informačných pracovníkov. Podieľal sa na obsahovom zameraní špecializovaných seminárov. Bol iniciátorom vzniku Bulletinu pre prácu s knihou medzi deťmi a mládežou a organizátorom nových foriem práce s mládežou, najmä učňovskou. 

V rámci aktivít katedry realizoval za spoluúčasti poslucháčov a absolventov učňovské čitateľské tábory (1979 v Ústrednom dome pionierov a mládeže v Bratislave, v rokoch 1983 – 1989 v spolupráci so SÚV SZM, 1988 v rodisku Vlada Mináča – v Klenovci, 1989 v Revúcej so Slovenskou národnou knižnicou MS v Martine). Od roku 1990 sa každoroné čitateľské tábory orientujú na cieľovú skupinu účastníkov – pätnásťročných krajanov z postsocialistických krajín. Gesciu prebral Ústav pre zahraničných Slovákov MS, neskôr  Dom zahraničných Slovákov. V súčasnosti je organizátorom Úrad vlády pre zahraničných Slovákov a zmenený názov podujatia znie Putovanie za poznaním. Docent Mešša bol vedúcim podujatí do roku 2000 a počas jeho vedenia sa uskutočnilo 19 stretnutí.  

Pôsobil ako člen vedeckých a redakčných rád, lektor a aktivista straníckych a spoločenských organizácií. Publikoval v odborných časopisoch a zborníkoch. Prekladal odborné texty z ruštiny a maďarčiny.  

 

Za angažovanú prácu obdržal rezortné vyznamenanie Zaslúžilý pracovník kultúry (1968). Od roku 1971 je nositeľom Pamätnej plakety UK k 50. výročiu začatia prednášok na FF UK. Bol vyznamenaný strieborným odznakom SÚV SZM za socialistickú výchovu (1976), pamätnou medailou za zásluhy o rozvoj detskej knihy – Mladé letá (1980), pamätnou medailou Matice slovenskej za dlhoročnú spoluprácu s MS (1986), medailou Augusta Horislava Škultétyho – Veľký Krtíš (2000), diplomom k 55. (2004) a 60. (2009) výročiu POSZM a mnohými ďalšími oceneniami.

http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=3943#

Doc. PhDr. Marta Nováková, CSc.

* 1934  

Obdobie pôsobenia na katedre: 1963 – 1996  

V pedagogickej a odbornej praxi sa špecializovala na informačné pramene a informačné fondy, najmä na ich typológiu, doplňovanie a uchovávanie. V tejto oblasti patrí medzi popredné odborníčky v ČSSR.  

V monografiách, zborníkoch a periodikách publikovala viac ak o100 príspevkov. Je autorokou 19 odporúčajúcich a výberových bibliografií.  

Participovala na riešení viacerých výskumných úloh a na tvorbe legislatívnych a koncepčných dokumentov.  

Bola členkou viacerých odborných komisií. V roku 1984 obdržala rezortné vyznamenanie Zaslúžilý pracovník kultúry.

http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=3944#

Prof. PhDr. Štefan Pasiar

* 20.07.1913 - † 11.04.1986  

Obdobie pôsobenia na fakulte: 1959 – 1986  

Vedné a študijné zameranie: dejiny knižníc a knižnej kultúry, teória knihovníctva  

V akademickom roku 1960/61 sa stal Štefan Pasiar prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, ktorú viedol 20 rokov až do 31.augusta 1981.

Bol prodekanom Filozofickej fakulty UK v Bratislave pre štúdium popri zamestnaní.

Svoje organizačné schopnosti a početné životné skúsenosti uplatnil aj vo viacerých významných funkciách nielen na akademickej pôde, ale aj mimo nej. Pôsobil ako predseda Slovenskej knižničnej rady, člen predsedníctva Ústrednej knihovníckej rady v Prahe, člen Federálneho výboru pre vedecké, technické a ekonomické informácie, člen vedeckých rád Ministerstva kultúry, Ministerstva výstavby a techniky, Výskumného ústavu kultúry a verejnej mienky, Matice slovenskej, Univerzitnej knižnice v Bratislave  atď.

Slovensko reprezentoval na mnohých odborných podujatiach v zahraničí, na svetových kongresoch Medzinárodnej federácie knižničných združení IFLA v Ríme (1966), v Moskve a Leningrade (1970), v Liverpoole (1971), v Grenobli (1971) a v Budapešti (1972).

Doc. PhDr. Katarína Ruttkayová, CSc.

* 1933

Obdobie pôsobenia na katedre: 1956 – 1993  

  • 1951 – 1956 štúdium knihovedy na katedre KIV FF UK
  • 1983 – 1984 štúdium vysokoškolskej pedagogiky na FF UK
  • 1968 - PhDr.
  • 1980 - CSc.
  • 1988 - Doc.  

Prvá absolventka knihovedy na FF UK v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia sa stala pedagogičkou na FF UK, do roku 1959 pôsobila ako asistentka na katedre knihovedy a novinárstva, od roku 1960 ako odborná asistentka na katedre KIV.  

V pedagogickom procese sa orientovala najmä na problematiku bibliografie – jej dejiny, teóriu, spracovanie a využívanie. V tejto oblasti bola poprednou odborníčkou v československom kontexte.  

Pracovala na spracovaní koncepčných dokumentov na organizáciu a koordináciu bibliografického systému SSR a bibliografických procesov. Výrazne ovplyvňovala bibliografické hnutie a myslenie na Slovensku.  

Je autorkou monografií, bibliografií, štúdií, učebných textov a článkov v domácej a zahraničnej knihovníckej tlači. Vykonávala funkcie v celoslovenských a inštitucionálnych orgánoch pre otázky bibliografie. Bola členkou redakčných rád zborníkov a časopisov.  

Za úspešnú a dlhoročnú činnosť obdržala čestné uznanie MK SSR za dlhoročné budovanie československého knihovníctva (1979), ZSKI za dlhoročnú prácu vo Zväze (1985), pamätnú medailu MS za aktívny podiel na rozvoji bibliografie (1986).

http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=3946#

PhDr. Elena Sakálová, PhD.

Dátum a miesto narodenia: 16.04.1946 vo Zvolene

Stručný životopis

PhDr. Elena Sakálová, PhD., pracuje na katedre od roku 1988. Jej špecializácia je zameraná na knižničný manažment, teóriu práce s čitateľmi a informačnú výchovu. Pred nástupom na katedru pracovala vo vedúcich funkciách v Mestskej knižnici v Bratislave, v Slovenskej pedagogickej knižnici a ako riaditeľka Obvodnej knižnice Bratislava 2. Od roku 1970 pracovala v Zväze slovenských knihovníkov a informatikov, kde viedla Komisiu pre detské a školské knižnice, neskôr aj ako členka výboru a predsedníctva a v rokoch 1988 -1990 ako predsedníčka ZKI. Pracovala v rozličných komisiách SNK, MK a MŠ SR. Je aktívnou prednášateľkou na celoslovenských konferenciách a seminároch, zameraných na problematiku knižničného manažmentu, informačnej výchovy detí a mládeže a práce s deťmi a mládežou v knižniciach.

Vzdelanie a kvalifikácia

  • 1970 – absolvent FFUK, odbor knihoveda a vedecké informácie
  • 1982 – PhDr.
  • 1992 – PhD.

Vedeckovýskumná činnosť

  • spoluautor terminologického a výkladového slovníka Informačná výchova
  • spoluriešiteľ  výskumnej úlohy VEGA „Využívanie informácií pri informačnom správaní vo vzdelávaní a vede“

Ostatné odborné aktivity v minulosti a súčasnosti

  • 1999 – 2002 podpredsedníčka Rady ministra školstva pre knižnice a predsedníčka komisie pre školské knmižnice
  • 2004 - členka grantovej komisie MŠ SR pre revitalizáciu a elektronizáciu školských knižníc
  • členka komisie MŠ SR pre hodnotenie aktivít školských knižníc k Medzinárodnému dňu školských knižníc.

Mária Štefanovičová

* 28.3.1905 - † 11.11.1976

Obdobie pôsobenia na katedre: 1954 - 1970

V rokoch 1925 – 1931 študovala na Právnickej fakulte UK v Bratislave.

V rokoch 1935 – 1937 absolvovala knihovnícky kurz na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.

Pôsobenie v Bratislave:

  • 1931 – 1933 pracovníčka právneho oddelenia ministerstva školstva a národnej osvety
  • 1933- 1954 odborná pracovníčka Univerzitnej knižnice z toho 1936 – 1947 vedúca oddelenia pre inojazyčné časopisy, 1947 – 1948 riaditeľka, 1948 – 1952 vedúca oddelenia doplňovania fondov, 1952 – 1953 poverená vedením knižnice
  • 1954 – 1960 učiteľka na Katedre knihovedy a novinárstva a vedúca subkatedry knihovníctva
  • 1960 – 1969 odborná asistentka na Katedre knihovedy a vedeckých informácií Filozofickej fakulty UK v Bratislave

V Univerzitnej knižnici budovala slovenské oddelenie a oddelenie inojazyčnej literatúry. Od 1953 bola vedúcou kolektívu, ktorý vypracoval návrh nových foriem knihovníckej práce. Prínosom boli jej teoretické práce v oblasti katalogizačných pravidiel.

Pracovala v rozličných komisiách Zväzu slovenských knihovníkov, Slovenskej knižničnej rade, v redakčných radách Slovenskej národnej bibliografie a Knižničného zborníka, členka Knižničnej rady Univerzitnej knižnice.

Publikovala o univerzitnej knižnici, o Katedre knihovedy a vedeckých informácií FF UK, odborné príspevky o katalogizácii.

V roku 1965 bola vyznamenaná pamätnou medailou UK, 1969 Za zásluhy o výstavbu. 

Doc. Dr. Ján Žatkuliak, CSc.

* 13.4.1914 - † 28.9.1988  

Obdobie pôsobenia na fakulte: 1969 -  1981

Vedné a študijné zameranie: teória, metodológia a terminológia informatiky: predmet a štruktúra informatiky, odborné informácie vo vedeckom výskume, možné informatické vplyvy na človeka v spoločnosti, používatelia odborných informácií a informatické služby, informatizácia vzdelávania dospelých, psychosociálne problémy informatiky a informačné služby  

Ján Žatkuliak patrí k významným osobnostiam československej a slovenskej knižničnej a informačnej vedy 20. storočia. Jeho profesionálna kariéra sa vyznačovala schopnosťou skĺbiť teoretické vedomosti s praktickou činnosťou, mal tvorivú schopnosť vidieť problém z metodického hľadiska a takto ho aj vedel podať vo svojich prácach. Jeho práce prinášali orginálne a tvorivé prístupy k problematike, ktoré je možné rozvíjať i v súčasnosti.  

Bol známy ako autor vedeckých monografií a štúdií, odborných článkov, metodických materiálov i ako redaktor a prekladateľ, teoreticky a koncepčne mysliaci pracovník v oblasti knižničnej a informačnej vedy a výchovy a vzdelávania dospelých. Významná bola jeho expertízna činnosť pre rôzne rezorty.  

Najvýznamnejšia časť jeho profesionálnej kariéry sa realizovala na Katedre knihovníctva a vedeckých informácií Filozofickej fakulty UK v Bratislave, kde ako pedagogický a vedecko-výskumný pracovník napísal väčšinu svojich teoretických prác. Z nich najmä Základy informatiky (1978) predstavujú prvú československú vysokoškolskú učebnicu pre vtedajší odbor knihovníctvo a vedecké informácie.  

Významným medzníkom bol prechod Žatkuliaka do Slovenskej technickej knižnice v roku 1963. Tu rozvinul veľmi rozsiahlu metodickú, vedecko-výskumnú a terminologickú činnosť. Venoval sa hlavne metodickej činnosti v informačnej sústave, podieľal sa na príprave organizačných a metodických materiálov, vypracoval systém metodickej činnosti Slovenskej technickej knižnice v sieti technických knižníc a útvarov VTEI, vypracoval koncepciu šírenia vedecko-technických znalostí a pracovných skúseností na Slovensku, koncepciu Slovenského informačného centra. Práce, ktoré publikoval počas pôsobenia v SLTK, boli metodologickým východiskom pre neskoršie rozsiahle teoretické monografie.  

Súčasne s tým ako sa snažil o položenie vedeckých základov odboru, presadzoval vedeckú prípravu knižnično-informačných pracovníkov. Podieľal sa na rozpracovaní koncepcie začlenenia vedného a študijného odboru do nomenklatúry vedných odborov. Svoje prístupy zhrnul v monografii Vedecká príprava knižnično-informačných pracovníkov (1980). V monografii sú rozpracované otázky kvalifikačnej a vedeckej prípravy kninično-informačných pracovníkov.  

Nemenej významné je jeho pôsobenie v oblasti osvety, výchovy a vzdelávania dospelých. Publikoval celý rad organizačných a metodických prác, riešil teoretické a didaktické otázky výchovy a vzdelávania dospelých. Svoje poznatky v tejto oblasti zhrnul v monografii Informatizácia vzdelávania dospelých (1982). Jeho vysokoškolská učebnica Používatelia odborných informácií a informatické služby (1982) predstavuje komplexnú vedeckú teóriu používateľa a služieb vo sfére odborných informácií. Sústreďuje sa na osobnosť dospelého človeka ako používateľa informácií, jeho motiváciu, potreby a požiadavky, na sprístupňovanie odborných informácií formami informačných služieb, na efektívnosť využívania fondov, prameňov a informácií a prácu s používateľmi.  

Podrobnejšie informácie v odbornom online periodiku Ikaros

Doc. PhDr. Gabriela Žibritová, CSc.

* 1941  

Obdobie pôsobenia na katedre: 1963 – 2006  

  • 1958 – 1963 štúdium na KKIV FFUK
  • 1969 - PhDr.
  • 1983 - CSc.  
  • 1990 - Doc. 

V pedagogickom procese, vedeckovýskumnej, odbornej a publikačnej činnosti sa zameriavala na problematiku dejín knižnej kultúry, dejiny knižníc, historických knižničných fondov, dejiny vydavateľskej činnosti a tlačiarní.  

V teoretickej práci rozpracovala niektoré otázky z knihovedy, sociálnej komunikácie, najmä vedeckých informácií.  

Je autorkou publikácií, vysokoškolských učebníc a okolo 50 štúdií, článkov a recenzií v domácej a zahraničnej knihovníckej tlači.  

Je riešiteľkou a spoluriešiteľkou vedecko-výskumných úloh štátneho a rezortného plánu výskumu z oblasti systému dvojodborového štúdia informatiky, informatickej činnosti pri formovaní vedomia človeka, dejín knižnej kultúry a iných.   Pôsobila ako členka predsedníctva Knihovníckej sekcie ZSKI a členka redakčných rád zborníkov Kniha a Informatika.  

V roku 1986 obdžala rezortné vyznamenanie Vzorný pracovník kultúry a pamätnú medailu MS.