Bývalí členovia katedry

http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=4650#

* 25. 2. 1904 - † 26. 9. 1976

Externý spolupracovník Katedry knihovedy a vedeckých informácií na Filozofickej fakulte UK v Bratislave

Vedné a študijné zameranie: bibliografia, literárna história, výskum staršej slovenskej literatúry, dejín časopisectva,  novinárstva a kníhtlačiarstva  

Ján Čaplovič svojou činnosťou významne prispieval k výskumu staršej slovenskej literatúry, retrospektívnej bibliografie a kníhtlačiarstva. Publikoval nielen v periodikách na Slovensku, ale i v dolnozemských novinách a časopisoch. Veľkú časť jeho práce zaberali literárno-historické výskumy života a diela Daniela Krmana, Juraja Tranovského, Jána Silvána a Jana Amosa Komenského. Ťažisko jeho práce spočívalo najmä v knihovníckej činnosti a v tvorbe súpisov starých tlačí, čím sa mu podarilo doplniť mnoho chýbajúcich článkov nielen v slovenskej literatúre, ale aj v bibliografii, a podnietiť ďalší výskum v týchto oblastiach.  

V rokoch 1922-1926 absolvoval vysokoškolské štúdium teológie na Evanjelickej vysokej teologickej škole v Bratislave (v školskom roku 1924/25 študoval teológiu v Prahe) a filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na základe predloženej dizertačnej práce na tému K začiatkom literárneho života na Slovensku mu bol v roku 1927 udelený titul doktor filozofie.  

Obdobie Čaplovičovej knihovníckej a bibliografickej činnosti sa datuje od roku 1945 do roku 1976. Po skončení vojny Čaplovič prichádza na Slovensko. V prvých rokoch bol redaktorom znovu vydávaných Robotníckych novín, ale aj prispievateľom iných periodík, ako napr. Evanjelický hlásnik, Mladý svet, Nový rod, Bratrsto, Svit, Národná jednota, Národný kalendár, neskôr Hlas práce, Nový hlas a Práca, kde pracoval až do roku 1948. V tomto roku začala aj jeho knihovnícka kariéra, pretože sa stáva riaditeľom Univerzitnej knižnice v Bratislave (1948-1951). Vo svojej funkcii inicioval mnoho moderných zmien týkajúcich sa doplňovania fondu, zriadenia osobitného referátu pre výmenu publikácií, oddelenia akvizície, referentského systému, depozitnej knižnice OSN a i.  

Stredobodom jeho pozornosti nebolo len riadenie knižnice, ale aj aktívne organizovanie slovenského knihovníckeho života. V roku 1949 sa stal podpredsedom Spolku slovenských knihovníkov (v roku 1950 predsedom). Venoval sa aj knihovníckemu vzdelávaniu a jeho úsilie v tomto smere bolo zavŕšené zriadením vysokoškolského štúdia knihovníctva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v roku 1951, ktoré vzniklo z jeho podnetu. V tomto období sa začal venovať aj výskumu dejín knižnej kultúry, bibliografickej činnosti a štúdiu diela Pavla Országha Hviezdoslava, čoho výsledkom boli viaceré štúdie. Koncom roku 1951 bol z funkcie riaditeľa Univerzitnej knižnice odvolaný. Potom Čaplovič krátko pôsobil ako knihovník Evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave, ako bibliograf a dokumentátor Ústavu slovenskej literatúry SAV.  

Svoju bibliografickú a vedeckú činnosť zavŕšil v Lyceálnej knižnici v Bratislave (1954-1976). Tu sa zameral na spracovanie fondu starých tlačí, predovšetkým vydaných na Slovensku. Táto práca dosiahla svoju knižnú podobu v roku 1963 pod názvom Tlače vydané na Slovensku do r. 1700 v býv. lyceálnej knižnici. Zameriaval sa aj na publikačnú činnosť k výskumu dejín knižnej kultúry, ale najmä na realizovanie svojej dávnej myšlienky - napísať bibliografiu. Jeho dlhoročné úsilie, kedy navštevoval slovenské historické knižnice a tvoril záznamy o starých tlačiach v ich fondoch, bolo naplnené v roku 1972 vydaním Bibliografie tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700, ktorej 2. diel vyšiel až po jeho smrti v roku 1984 (dokončil ho J. Telgársky). Obidva zväzky bibliografie sa právom stali nenahraditeľnou základňou slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie.  

Vo Veľkej Británii počas 2. svetovej vojny bol vymenovaný za člena Štátnej rady Republiky československej. Bol podpredsedom ľavicovo orientovaného spoločenského a kultúrneho Czechoslovak-British Friendship klubu. V roku 1949 sa stal podpredsedom Spolku slovenských knihovníkov a v rokoch 1950-1951 bol jeho predsedom.  

Podrobnejšie informácie v odbornom online periodiku Ikaros.

*  7.6.1897 - † 14. 11.1970  

Obdobie pôsobenia na fakulte: 1937 – 1938, 1951 - 1960  

Vedné a študijné zameranie: bibliografia, dejiny kníhtlače a bibliografie vo svete, história knižníc a knižnej kultúry na Slovensku, úvod do knihovníctva, technika a organizácia práce v knižnici, špeciálna katalogizácia, vecná katalogizácia  

Marie Ludmila Černá bola významná československá knihovníčka a bibliografka. Významne sa zaslúžila o premenu Univerzitnej knižnice v Bratislave na modernú vedeckú knižnicu a o vznik univerzitného knihovníckeho vzdelávania na Slovensku a v Čechách.  

V roku 1939 bola nútená opustiť Slovensko, no po skončení druhej svetovej vojny v Bratislave a iných slovenských mestách opäť pôsobila ako lektorka a univerzitná pedagogička. V päťdesiatych rokoch bola naďalej kľúčovou osobnosťou v česko-slovenských knihovníckych vzťahoch. Marie Ludmila Černá žila aktívnym životom až do zrelého veku, kedy sa nielen vydala za generálporučíka Františka Šlapáka, ale stále pracovala ako bibliografka. Vo svojej práci dokázala fundovane analyzovať domácu históriu, zovšeobecňovať svetové trendy, ale pri tom vykonala množstvo drobnej knihovníckej, bibliografickej a vedecko-výskumnej práce.  

Marie Ludmila Černá-Šlapáková pracovala v bratislavskej Univerzitnej knižnici v rokoch 1923-1939. Venovala sa predovšetkým budovaniu fondov a akvizícii, ako aj katalogizácii dovtedy nespracovaných čiastkových fondov knižnice (jezuitská knižnica, Wagnerova knižnica). Ako tajomníčka tejto knižnice veľa cestovala po Európe a inovatívnymi poznatkami zo zahraničia obohatila knižnicu, ale aj celé slovenské knihovníctvo.  

Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave začala pedagogicky pôsobiť  v roku 1937. Viedla lektorské prednášky o knihovníctve, bibliografii, dejinách písma a knihy. Jej prednášky navštevovali študenti iných odborov (knihovníctvo samostatným odborom ešte nebolo), ale aj pracovníci knižníc. Po skončení druhej svetovej vojny opäť niekoľko rokov vyučovala v Čechách aj na Slovensku. Najskôr prednášala v Prahe na dvojročných knihovníckych kurzoch na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity a na Štátnej knihovníckej škole.  

Marie Ludmila Černá-Šlapáková sa zaslúžila o rozvoj bibliografie, knižníc a knihovníckeho vzdelávania na Slovensku aj v Čechách. Celý život podporovala spoluprácu českých a slovenských knižníc a svojou aktívnou činnosťou sa stala symbolom tejto spolupráce. Jej úsilie bolo ocenené najskôr v roku 1958 vyznamenaním "Čestné uznanie Ministerstva kultúry a školstva" a potom vroku 1969 vyznamenaním "Za zásluhy o výstavbu".  

Podrobnejšie informácie v odbornom online periodiku Ikaros.

* 1.8.1877 - † 28.5.1951  

Český knihovedec, organizátor a prvý riaditeľ Univerzitnej knižnice v Bratislave. Patril k prvým pedagógom knihovníctva na Univerzite Komenského v Bratislave.  

Ako dvadsaťročný právnik nastúpil Jan Emler na úradnícku dráhu pracovníka vo vtedajšej pražskej  Veřejné c.k. univerzitní knihovně. V tej dobe chýbalo ešte 27 rokov do chvíle, kedy je na Karlovej univerzite zavedené, v podobe tzv. Tobolkových kurzů, vysokoškolské knihovnícke vzdelávanie. Knihovnickému povolaniu bolo teda potrebné sa učiť v praxi.  

Okrem vykonávania knihovníckej práce ho priťahovalo aj prostredie dejín umenia a kultúrno osvetovej činnosti. V tej dobe už písal množstvo odborných článkov o knihovníctve, napr. aj do prvého českého knihovníckeho časopisu "České knihovnictví".  

Toto obdobie pripravilo Jana Emlera na vedúce miesta v československom knihovníctve po roku 1918. Právnické vzdelanie mu poskytlo dôležité znalosti zúžitkovateľné na týchto funkciách. Jeho kultúrne a osvetové aktivity mu dali široký prehľad o vtedajšej českej a slovenskej kultúre a svojim spôsobom ho pripravili na budúce vedúce pozície v československom knihovníctve.  

V roku 1919 bol Jan Emler vyslaný Františkom Drtinom, filozofom, ktorý bol vtedy vo funkcii štátneho sekretára, do Bratislavy, aby tam pre novú univerzitu vybudoval univerzitnú knižnicu. Pri plnení tejto životnej úlohy sa mohli naplno prejaviť Emlerove organizačné schopnosti.  

Keď sa potom po 11 rokoch svojho bratislavského pôsobenia vrátil do Prahy, stála v Bratislave Univerzitná knižnica s takmer štvrťmiliónovým fondom vrátane 1500 zväzkov slovenskej literatúry v špeciálnom slovenskom oddelení. Okrem toho, že v knižnici sústredil celý rad súkromných darovaných a pozostalostných zbierok, vymohol pre ňu už v roku 1919 vládne nariadenie o povinných výtlačkoch zo Slovenska. Knižnica potom dokonca obstarávala až do roku 1935 povinné výtlačky aj pre Prahu a Brno.  

Na jeseň v roku 1028 sa Jan Emler vrátil po viac ako 11 ročnom bratislavskom pobyte do Prahy, aby sa ujal vedenia  Veřejné a univerzitní knihovny, dnešnej Národní knihovny ČR. Počas jeho 8 ročného pôsobenia na pozícii riaditeľa tejto knižnice sa takmer zdvojnásobil jej fond, ktorý dosiahol počet 1,2 milióna zväzkov. V roku 1937 bol menovaný generálnym bibliotekárom vo vtedajšej 1. hodnotnostnej triede.  

K dôležitým aktivitám Jana Emlera patrila jeho reprezentácia československého knihovníctva v zahraničí, napr. na zasadaniach IFLA vo Florencii (1922), Lvove (1923), Ríme (1929), Uppsale (1930), Cheltenhame (1934), Madride (1935) a vo Varšave (1936).  

Po druhej svetovej vojne sa Janovi Emlerovi dostalo nasledujúcich ocenení: na zahajovacom valnom zhromaždení novootvoreného Svazu českých knihovníků v roku 1946 bol zvolený za jeho čestného člena a pri oslave 30. výročia založenia knižnice Univerzity Komenského v roku 1949, kde boli jeho zásluhy ocenené obzvlášť srdečne.

Podrobnejšie informácie v Bulletine SKIP.

4. február 1946 -  

Vysokoškolské vzdelanie: 

• 1964-1968 Pedagogická fakulta v Banskej Bystrici; vysokoškolská kvalifikácia v odbore učiteľstva pre školy I. cyklu - aprobácia: slovenský jazyk- francúzsky jazyk;

• 1983 - Kandidátska dizertácia (PhD., CSc.): Informatika v systéme všeobecného a školského literárneho vzdelania; obhájená dňa: 8. november 1983; odbor: Vedy o umení;

• 1978 - Doktorská dizertácia (PhDr.): Bibliografia v systéme literárneho vzdelania; obhájená dňa: 25. október 1979; odbor: Teória vyučovania slovenskej literatúry;

• 1998 - Docentská habilitácia (Doc.): odbor: Knižničná a informačná veda; Habilitačná práca: Moderná bibliografia : niektoré otázky teórie bibliografickej komunikácie a integrujúcich nástrojov výmeny bibliografických údajov

Obdobie pôsobenia na katedre: 1997 - 2000 bol vedúcim KKIV  

Pracovné pôsobenie:

• Martin, Slovenská národná knižnica - generálny riaditeľ

• Žilina, Žilinská univerzita; Katedra knižničnej a informačnej vedy - zakladateľ študijného programu Knižničná a informačná veda, Dokumentácia kultúrneho dedičstva, gestor programu

Viac než 30 rokov pôsobí v oblasti knižničnej a informačnej vedy ako projektant, integrátor, kooperátor a v neposlednom rade i metodológ a metodik novodobého vývoja národného knižnično-informačného systému a budovateľa znalostnej spoločnosti v SR.

Niekoľko najvýznamnejších pôsobení:

- sekcia IFLA pre výskum a vzdelávanie,

- Ústredná knižničná rada ministra kultúry SR,

- Gestorská rada pre knižničnú a informačnú vedu UK,

- Slovenský literárny fond - sekcia pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy, vedecká rada SPN,

- iniciátor konštituovania autonómnej Slovenskej národnej knižnice v Martine (1983-2000) a zákona 183/2000 Z. z. o knižniciach,

- Bibliografické oddelenie Matice slovenskej, Martin. Vedúci úseku teórie, metodiky a koordinácie bibliografie na Slovensku,

- Medzinárodné centrum vedeckých technických a ekonomických informácií v Moskve. Expert. Práca v oblasti metodológie informačných systémov, informačných jazykov, bibliografie, štandardizácie bibliografického popisu a na vývoji makrotezauru,

- vedecký tajomník Matice slovenskej. Autor projektu a hlavný riešiteľ štátnej výskumnej úlohy IKIS (Integrovaný knižnično-informačný systém na báze elektronizácie),

Projekty a iniciatívy:

- iniciátor orientácie národného knižnično-informačného systému na medzinárodné štandardy a odporúčania (medzinárodný formát pre strojom čitateľné katalógy - UNIMARC, prijatý na Slovensku i v Čechách; medzinárodné pravidlá bibliografického popisu dokumentov - ISBD),

- iniciátor a organizátor 1. slovenského knihovníckeho kongresu, Nitra,

- iniciátor a manažér dôležitých inovácií zameraných na rozvoj Slovenskej národnej knižnice: vybudovanie Univerzálnej študovne Zlatá niť; zásadné zlepšenie pripojenia SNK na internet; vybudovanie vzdelávacieho strediska, počítačovej učebne a prednáškovej sály pre knihovníkov v SNK; realizácia projektov ochrany dokumentov v SNK; rozvoj programov digitalizácie v SNK; koncepcia práce s nepapierovými dokumentami; rozvoj programov štandardizácie v dokumentácii a pod.,

- projekt: Súborný katalóg Slovenskej republiky,

- projekt: Kniha-SK – projekt v štátnom pláne základného výskumu, týka sa riešenia masovej deacidifikácie starých a vzácnych papierových dokumentov (kooperácia SAV, STU, SNA, MKSR),

- projekt Virtuálna knižnica Slovenska (VIKS) – pilotný projekt s Microsoft Slovakia a HP, Compaq v r. 2002 – digitalizácia a sprístupnenie vzácnych fondov Slovenskej národnej knižnice,

- projekt: Spracovanie starých a vzácnych tlačí (kooperácia s HU SAV, grant VEGA 155/0214/2000,

- výskum: grant VEGA 1/5259/98 Nová paradigma knižničnej a informačnej vedy...

- riadenie procesu organizačných, technických a personálnych zmien v Slovenskej národnej knižnici od nov. 2000 vo funkcii generálneho riaditeľa (na základe konkurzu);

- iniciátor akreditácie troch odborných útvarov národnej knižnice ako pracovísk výskumu a vývoja (odbor reštaurovania a konzervovania, bibliografický ústav, biografický ústav SNK)– akreditácia priznaná v auguste 2002;

- iniciátor projektov technického rozvoja SNK,

- iniciátor a autor Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva – materiál prijatý vládou SR (p. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 310, z 11. apríla 2001 k návrhu Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006),

- autor programu informatizácie knižníc schváleného vládou SR uznesením č. 801 zo 17. júla 2002 k Programu elektronizácie knižníc v SR,

- iniciátor projektu spoločného softvéru pre knižnice Slovenskej republiky (projekt KIS3G),

- iniciátor založenia Rady pre informatizáciu kultúry ako poradného orgánu ministra kultúry pre otázky informatizácie (návrh štatútu),

- iniciátor a autor predbežne úspešného projektu na získanie podpory z tzv. nórskych forndov Slovenská digitálna knižnica,

- autor základného návrhu Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2007-2013.

* 09.11.1943 - † 25.11.2006  

Obdobie pôsobenia na fakulte: 1976 – 1978, 1980 – 1987, 1990 – 2006  

Vedné a študijné zameranie: systémová analýza, systémová integrácia, teória  knižnično-informačných systémov, manažment knižničných projektov a záznamov.  

V rokoch 1991-1996  bol členom UNESCO, sekcia pre informatiku, ďalej bol členom predsedníctva Vedeckej grantovej agentúry pri MŠ SR a SAV, Ústrednej knižničnej rady ministra kultúry SR, Rady pre vedu a techniku pri Rade vysokých škôl SR.

Od roku 1998 do roku 2006 bol predsedom Spoločnej odborovej komisie vo vednom odbore 72-10-9 Knižničná a informačná veda a dve funkčné obdobia bol členom vedeckej rady Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Zaslúžil sa nielen o formovanie a smerovanie zamerania knižničnej a informačnej vedy pre prax na Slovensku, ale aj o koncepciu výučby na domovskej katedre i na novovzniknutých sesterských katedrách v Prešove a v Žiline.

Profesor Kimlička sa aktívne angažoval aj v rámci Spolku slovenských knihovníkov, predtým Zväzu knižničných a informačných pracovníkov. Bol dlhoročným členom jeho predsedníctva, neskôr podpredsedom i predsedom.

* 6. 4. 1945 - † 13. 2. 2024  

Obdobie pôsobenia na katedre: 1986 – 2010

Stručný životopis:
 
Po skončení vysokej školy nastúpil do zamestnania na Katedre teoretickej fyziky vtedajšej Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (teraz na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK) kde neskôr začal aj ašpirantúru. Kandidátsku prácu „Integrály podľa dráh v kvantovej mechanike „ obhájil v roku 1981. Od roku 1979 do roku 1986 pracoval v Československom stredisku pre životné prostredie v  Bratislave, odbor vedeckých, technických a ekonomických informácií na vypracovaní „ Informačného systému RVHP pre životné prostredie INFORMOOS“. Od roku 1986 pôsobil ako pedagóg na Katedre knižničnej a informačnej vedy Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulte. V rokoch 2003 až 2008 bol vedúcim katedry. Odborne sa zameriaval najmä na problematiku inovácií a patentov, patentových informačných systémov, ich úlohe  v priemysle a aj využitiu matematických metód v podnikaní. Venoval sa tiež práci so seniormi – patentovými odborníkmi, najmä ich príprave na využívanie informačných technológií a internetu. V tejto oblasti bol riešiteľom niekoľkých medzinárodných grantových úloh.
Sám bol aktívny vynálezca, má patentované úžitkové vzory v SR, Česku a v Poľsku. Na základe jeho patentu sa vyrábajú v Poľsku zubné jednorazové odtlačkové lyžice pre zubných lekárov.

Venoval sa aktívne tiež horolezectvu, pôsobil do roku 2008 ako cvičiteľ horolezectva. Ďalej sa venoval kreslenému humoru. Absolvoval mnohé výstavy kresleného humoru na Slovensku a v zahraničí, získal mnohé ocenenia. Okrem toho sa venoval umeleckému spracovaniu krištáľového skla – jeho krištáľové plastiky majú mnohé známe osobnosti, ako napr. Sofia Loren, Catherine Deneuve, Geraldine Chaplin, Christiaan Barnard, Juan Antonio Samaranch, atd.

Vzdelanie a kvalifikácia:

• Fakulta technické a jaderné fyziky ČVUT Praha a Fyzikálna fakulta Moskovskej štátnej univerzity M.V.Lomonosova v Moskve. Diplom udelený na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe -  1969
• CSc.-  katedra teoretickej fyziky MFF UK v Bratislave. Téma kandidátskej dizertácie: Integrály podľa dráh v kvantovej mechanike - 1981
• RNDr. - Matematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Karlovej v Prahe - 1982
• Ing. - Elektrotechnická fakulta SVŠT Bratislava – 1983
  Docent – Odbor knižničná a informačná veda, Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta  - 1988

Pedagogická činnosť: 

• 1969 - 1977: Matematicko-fyzikálna  fakulta UK v Bratislave, odb. asistent
• 1986 - 2010: Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta. Katedra knižničnej a informačnej vedy. Docent – knižničná a informačná veda
• 2006, 2008 : Kurskij institut menedžmenta i biznesa (MEBIK), Kursk, Ruská federácia, prednášky z aplikácií matematickej  štatistiky a informatiky pre podnikanie.
  
  

Vedeckovýskumná činnosť:

• 1970 - 1975: Štátny  výskum  I-2-2/10 Elektromagnetické interakcie. (Katedra teoretickej fyziky, Matematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.)
• 1977 - 1979:   Slovenská    technická    knižnica,  vedúci  informačno-bibliografického odboru (výskum informačných systémov). Úlohy programu P 18-521- 261 a P 18-521-262.
• 1979 - 1986: Československé stredisko pre životné prostredie v  Bratislave,  odbor   vedeckých,  technických  a  ekonomických informácií. „Informačný systém RVHP pre životné prostredie INFORMOOS“ – spoluriešiteľ.
• 1986 - 1990: Štátny výskum  P 13  - 521-802-04  Integrovaný knižničný a   informačný systém na báze elektronizácie. (Pracovisko Katedra...)
• 1990 - Terminológia v knižničnej a informačnej vede.
• 1991 - 1993: grant  GAV  Model  informačného  zabezpečenia učebného a vedeckovýskumného procesu.
• 1995 - grantová úloha FiF UK č.16.
• 2002 – 2004:  Medzinárodný výskumný grant - Podprogram „EuCoNet“ v rámci programu Socrates II – Grundvig  zameraného na vzdelávanie dospelých k využívaniu Internetu pre získavanie informácií a pre ďalšie vzdelávanie – “project coordinator for Slovakia” .
• 2005 – 2007: KEGA – 3/3059/005 „Súbor interaktívnych učebných textov pre integrovaný predmet informačné systémy v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania“ zodpovedný riešiteľ.
• 2006 – 2007:  Medzinárodný výskumný grant - Program CEC „Project eLiLL -eLearning in Later Life“, zodpovedný riešiteľ.
• 2008 – 2010:  Medzinárodný výskumný grant - Grundtvig partnerstvo: „Danube Networkers“, zodpovedný riešiteľ.

Ostatné odborné aktivity:

• 1994 - 1995: KOMPASS Slovakia - svetový informačný systém komerčných informácií (Bratislava - Zurich). Analýza firiem a výrobkov. Interný pracovník.
• 1996 – 2006:  Externá spolupráca s KOMPASS Slovakia

Vynálezca 2 úžitkových vzorov patentovaných v Slovenskej republike, Poľsku a v Českej republike

Publikovaných viac ako 40 odborných článkov a štúdií, zapatentované 2 úžitkové vzory v SR a v zahraničí.

http://www.fphil.uniba.sk/index.php?id=3943#

* 20.07.1913 - † 11.04.1986  

Obdobie pôsobenia na fakulte: 1959 – 1986  

Vedné a študijné zameranie: dejiny knižníc a knižnej kultúry, teória knihovníctva  

V akademickom roku 1960/61 sa stal Štefan Pasiar prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, ktorú viedol 20 rokov až do 31.augusta 1981.

Bol prodekanom Filozofickej fakulty UK v Bratislave pre štúdium popri zamestnaní.

Svoje organizačné schopnosti a početné životné skúsenosti uplatnil aj vo viacerých významných funkciách nielen na akademickej pôde, ale aj mimo nej. Pôsobil ako predseda Slovenskej knižničnej rady, člen predsedníctva Ústrednej knihovníckej rady v Prahe, člen Federálneho výboru pre vedecké, technické a ekonomické informácie, člen vedeckých rád Ministerstva kultúry, Ministerstva výstavby a techniky, Výskumného ústavu kultúry a verejnej mienky, Matice slovenskej, Univerzitnej knižnice v Bratislave  atď.

Slovensko reprezentoval na mnohých odborných podujatiach v zahraničí, na svetových kongresoch Medzinárodnej federácie knižničných združení IFLA v Ríme (1966), v Moskve a Leningrade (1970), v Liverpoole (1971), v Grenobli (1971) a v Budapešti (1972).

* 28.3.1905 - † 11.11.1976

Obdobie pôsobenia na katedre: 1954 - 1970

V rokoch 1925 – 1931 študovala na Právnickej fakulte UK v Bratislave.

V rokoch 1935 – 1937 absolvovala knihovnícky kurz na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.

Pôsobenie v Bratislave:

• 1931 – 1933 pracovníčka právneho oddelenia ministerstva školstva a národnej osvety

• 1933- 1954 odborná pracovníčka Univerzitnej knižnice z toho 1936 – 1947 vedúca oddelenia pre inojazyčné časopisy, 1947 – 1948 riaditeľka, 1948 – 1952 vedúca oddelenia doplňovania fondov, 1952 – 1953 poverená vedením knižnice

• 1954 – 1960 učiteľka na Katedre knihovedy a novinárstva a vedúca subkatedry knihovníctva

• 1960 – 1969 odborná asistentka na Katedre knihovedy a vedeckých informácií Filozofickej fakulty UK v Bratislave

V Univerzitnej knižnici budovala slovenské oddelenie a oddelenie inojazyčnej literatúry. Od 1953 bola vedúcou kolektívu, ktorý vypracoval návrh nových foriem knihovníckej práce. Prínosom boli jej teoretické práce v oblasti katalogizačných pravidiel.

Pracovala v rozličných komisiách Zväzu slovenských knihovníkov, Slovenskej knižničnej rade, v redakčných radách Slovenskej národnej bibliografie a Knižničného zborníka, členka Knižničnej rady Univerzitnej knižnice.

Publikovala o univerzitnej knižnici, o Katedre knihovedy a vedeckých informácií FF UK, odborné príspevky o katalogizácii.

V roku 1965 bola vyznamenaná pamätnou medailou UK, 1969 Za zásluhy o výstavbu. 

* 13.4.1914 - † 28.9.1988  

Obdobie pôsobenia na fakulte: 1969 -  1981

Vedné a študijné zameranie: teória, metodológia a terminológia informatiky: predmet a štruktúra informatiky, odborné informácie vo vedeckom výskume, možné informatické vplyvy na človeka v spoločnosti, používatelia odborných informácií a informatické služby, informatizácia vzdelávania dospelých, psychosociálne problémy informatiky a informačné služby  

Ján Žatkuliak patrí k významným osobnostiam československej a slovenskej knižničnej a informačnej vedy 20. storočia. Jeho profesionálna kariéra sa vyznačovala schopnosťou skĺbiť teoretické vedomosti s praktickou činnosťou, mal tvorivú schopnosť vidieť problém z metodického hľadiska a takto ho aj vedel podať vo svojich prácach. Jeho práce prinášali orginálne a tvorivé prístupy k problematike, ktoré je možné rozvíjať i v súčasnosti.  

Bol známy ako autor vedeckých monografií a štúdií, odborných článkov, metodických materiálov i ako redaktor a prekladateľ, teoreticky a koncepčne mysliaci pracovník v oblasti knižničnej a informačnej vedy a výchovy a vzdelávania dospelých. Významná bola jeho expertízna činnosť pre rôzne rezorty.  

Najvýznamnejšia časť jeho profesionálnej kariéry sa realizovala na Katedre knihovníctva a vedeckých informácií Filozofickej fakulty UK v Bratislave, kde ako pedagogický a vedecko-výskumný pracovník napísal väčšinu svojich teoretických prác. Z nich najmä Základy informatiky (1978) predstavujú prvú československú vysokoškolskú učebnicu pre vtedajší odbor knihovníctvo a vedecké informácie.  

Významným medzníkom bol prechod Žatkuliaka do Slovenskej technickej knižnice v roku 1963. Tu rozvinul veľmi rozsiahlu metodickú, vedecko-výskumnú a terminologickú činnosť. Venoval sa hlavne metodickej činnosti v informačnej sústave, podieľal sa na príprave organizačných a metodických materiálov, vypracoval systém metodickej činnosti Slovenskej technickej knižnice v sieti technických knižníc a útvarov VTEI, vypracoval koncepciu šírenia vedecko-technických znalostí a pracovných skúseností na Slovensku, koncepciu Slovenského informačného centra. Práce, ktoré publikoval počas pôsobenia v SLTK, boli metodologickým východiskom pre neskoršie rozsiahle teoretické monografie.  

Súčasne s tým ako sa snažil o položenie vedeckých základov odboru, presadzoval vedeckú prípravu knižnično-informačných pracovníkov. Podieľal sa na rozpracovaní koncepcie začlenenia vedného a študijného odboru do nomenklatúry vedných odborov. Svoje prístupy zhrnul v monografii Vedecká príprava knižnično-informačných pracovníkov (1980). V monografii sú rozpracované otázky kvalifikačnej a vedeckej prípravy kninično-informačných pracovníkov.  

Nemenej významné je jeho pôsobenie v oblasti osvety, výchovy a vzdelávania dospelých. Publikoval celý rad organizačných a metodických prác, riešil teoretické a didaktické otázky výchovy a vzdelávania dospelých. Svoje poznatky v tejto oblasti zhrnul v monografii Informatizácia vzdelávania dospelých (1982). Jeho vysokoškolská učebnica Používatelia odborných informácií a informatické služby (1982) predstavuje komplexnú vedeckú teóriu používateľa a služieb vo sfére odborných informácií. Sústreďuje sa na osobnosť dospelého človeka ako používateľa informácií, jeho motiváciu, potreby a požiadavky, na sprístupňovanie odborných informácií formami informačných služieb, na efektívnosť využívania fondov, prameňov a informácií a prácu s používateľmi.  

Podrobnejšie informácie v odbornom online periodiku Ikaros.