Životopis

V roku 2016 mu bol udelený titul PhD a od septembra 2016 vyučuje na Katedre žurnalistiky FIF UK v Bratislave.

Štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 1983.

Od roku 1983 do roku 1995 pracoval ako redaktor v denníku Práca, kde sa venoval predovšetkým zdravotníckej problematike, písaniu reportáží a fejtónov. Od roku 1990 mu do redakčného portfólia pribudla zahranično-politická reportáž. Ako reportér viackrát začiatkom deväťdesiatych rokov navštívil Juhosláviu a písal reportáže o vojenskom konflikte v tejto krajine. V tom čase už písal reportáže aj o dianí v Ruskej

V rokoch 1995 až 2007 pracoval ako redaktor v týždenníku Plus 7 dní. Venoval sa predovšetkým reportážam, a to aj zahraničným. Spolu s fotografom Alanom Hyžom pracoval súbežne na dvoch knižných projektoch – knihe reportáží z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a knihe reportáží z bývalých socialistických krajín. Za knihu Ríša zla získal v roku 2001 ako autor literatúry faktu Cenu E. E. Kischa.

Za reportáže získal niekoľko prvých cien v novinárskych súťažiach Slovenského syndikátu novinárov:

(Slovenský zväz novinárov a Slovenský literárny fond - 3. cena v novinárskej súťaži mladých autorov – novinárov a poslucháčov OŽ FFUK 1987, 1. miesto v Novinárskej súťaži SSN 2008, 2. miesto v Novinárskej súťaži SSN 2009) a Literárneho fondu:

(Cenu za novinársku tvorbu 2006, Cena za novinársku tvorbu 2007 a tiež Prémia za novinársku tvorbu 2007 , Cena za novinársku tvorbu 2008, Prémia za novinársku tvorbu 2009).

V roku 2001 získal 2. cenu v súťaži UNHCR – Best Refugee Story 2001. V novinárskej súťaži Nadácie otvorenej spoločnosti bol v Novinárskej cene 2009 nominovaný v kategórii najlepšia reportáž v printových médiách a v Novinárskej cene 2010 nominovaný na Cenu British Council za podporu medzikultúrneho dialógu.

Dlho sa tiež venoval rómskej problematike a za svoj článok Quo vadis Romale? získal prvú cenu v novinárskej súťaži Baroro/Kamienok vyhlasovanej Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske otázky. V 3. ročníku súťaže Gypsy Spirit 2011 bol nominovaný na cenu Gypsy Spirit Médiá.

Ako reportér informoval formou reportáži o osudoch ľudí po vlne cunami na Srí Lanke a o zemetrasení v Turecku.

Napísal tiež viacero rozhovorov so známymi osobnosťami: s Milanom Kučanom, prezidentom Slovinskej republiky, s ruským politikom Vladimírom Žirinovským, s manželkou ruského disidenta Andreja Sacharova Jelenou Bonnerovou, s vyslancom ruského prezidenta Jeľcina pre ľudské práva Sergejom Kovaľovom, s ruským šachistom Anatoljom Karpovom, s chorvátskou speváčkou Terezou Kesovijou či francúzskym fotografom Yannom Bertrandom.

Od roku 2007 do roku 2010 pracoval ako redaktor v redakcii týždenníka Žurnál. Okrem reportáží sa venoval aj analytickým článkom. V tomto období opäť s fotografom Alanom Hyžom pracoval na ďalšom knižnom projekte, ktorý mapoval osudy slovenských misionárov, saleziánov, vo svete. Aj za tieto reportáže získal niekoľko novinárskych cien v súťažiach Slovenského syndikátu novinárov a Literárneho fondu a za knihu Misia v roku 2011 aj druhú Cenu E. E. Kischa.

Po zániku týždenníka Žurnál pôsobil rok ako voľný novinár.

Znalosť jazykov

Hovorí po rusky, chorvátsky, anglicky.

Čiastočne ovláda aj francúzsky a nemecký jazyk.

Aj my, študenti a vyučujúci Katedry žur-nalistiky FIF UK v Bratislave, vyjadrujeme znepokojenie nad aktuálnym spoločenským vývojom. Ostatné dni potvrdzujú, že úloha žurnalistiky je v demokratickej spoločnosti nenahraditeľná. Aj my si želáme nespochyb-niteľné vyšetrenie vraždy reportéra Jána Kuciaka. Sme však presvedčení o tom, že rovnakú pozornosť a nespochybniteľné vy-šetrenie si zaslúžia aj jeho závažné a overené zistenia a odhalenia, ktoré nemožno prekryť žiadnymi vymyslenými konšpiračnými teó-riami. Veríme, že tento zlomový moment prináša veľkú nádej na obnovenie dôvery vo fungovanie štátnych orgánov, ktorých prácu práve investigatívni novinári dlhodobo suplujú. Ako novinári veríme v ideály, ktoré reprezentuje žurnalistika a nikdy nepre-staneme. Preto sa aj my postavíme za slušné Slovensko.

<output>Aj my, študenti a vyučujúci Katedry žurnalistiky FIF UK v Bratislave, vyjadrujeme znepokojenie nad aktuálnym spoločenským vývojom. Ostatné dni potvrdzujú, že úloha žurnalistiky je v de-mokratickej spoločnosti nenahraditeľná. Aj my si želáme nespochybniteľné vyšetrenie vraždy reportéra Jána Kuciaka. Sme však presvedčení o tom, že rovnakú pozornosť a nespochybni-teľné vyšetrenie si zaslúžia aj jeho závažné a overené zistenia a odhalenia, ktoré nemožno prekryť žiadnymi vymyslenými konšpiračnými teóriami. Veríme, že tento zlomový moment prináša veľkú nádej na obnovenie dôvery vo fungovanie štátnych orgánov, ktorých prácu práve investigatívni novinári dlhodobo suplujú. Ako novinári veríme v ideály, ktoré reprezentuje žurnalistika a nikdy neprestaneme. Preto sa aj my postavíme za slušné Slovensko. </output>

Vyjadrenie študentov

CHCEME BYŤ NOVINÁRMI, NECHCEME SA BÁŤ

Smrť Jána Kuciaka a jeho priateľky je prvou vraž-dou novinára v histórii samostatného Sloven-ska. Nejde len o útok na dvojicu mladých ľudí, ale aj na slobodu slova a na všetkých novinárov, ktorí sa snažia hľadať pravdu a poukazovať na nespravodlivé dianie v spoločnosti. Tak ako to robil aj Ján Kuciak. Veríme, že polícia urobí všetko preto, aby jeho smrť objasnila a pácha-teľov potrestala. My, jeho kolegovia, sa zatiaľ budeme snažiť robiť si svoju prácu tak ako doteraz, bez strachu, najlepšie ako vieme.