Fenomén

Fenomén je interdisciplinárna kolokviálna vedecká konferencia, ktorú každoročne uprostred februára organizuje katedra žurnalistiky.
Jej cieľom je prepojiť pohľady odborníkov z teórie a praxe na vybrané spoločenské fenomény. V roku 2019 sa diskusia sústredila na tému podoby súčasnej profesionálnej žurnalistiky a jej reflexie, v roku 2020 sme sa zamerali na fenomén komunity v mediálnom priestore. V rámci diskusií tak účastníci konferencie mohli na dané témy nazerať nielen zo žurnalistickej perspektívy, ale aj z pohľadov filozofických, antropologických, psychologických, komunikačných, lingvistických, právnických, sociologických, politologických, ekonomických, zahraničnopolitických, pedagogických, etických či estetických.
Diskusné podnety i závery kolokvia tvoria základ tematických monografií vydávaných pod názvom Fenomén. Autorský kolektív publikovaných štúdií je však širší než okruh účastníkov konferenčného kolokvia. Editori monografie navyše cielene vyhľadávajú tematicky zhodne zamerané seminárne alebo záverečné prace študentov katedry, aby tak umožnili aj nastupujúcej generácii mediálnych teoretikov i praktikov zapojiť sa do aktuálneho diskurzu daného fenoménu. 

 

V roku 2021 sa konala konferencia Fenomén s témou Pandémiu COVID-19 a médiá


FENOMÉN 2021? COVID-19!

Osemnásteho februára sa konal tretí ročník interdisciplinárnej vedeckej konferencie Fenomén. Tentokrát sa však konferencia nekonala ako obyčajne v priestoroch Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ale premiestnila sa spolu s účastníkmi do priestoru virtuálneho. Prostredníctvom aplikácie MS Teams sa stretli prednášajúci z rôznych vysokoškolských pracovísk zo Slovenska i Česka, aby spoločne diskutovali o téme, ktorou žije celý svet už jeden celý rok. COVID-19. Fenomén, ktorý zasiahol do života každého z nás, bez ohľadu na vek, pohlavie či štátnu príslušnosť. Fenomén, ktorý obrátil fungujúce štruktúry spoločnosti a preniesol časť našich životov do online priestoru. Ako veľmi sa svet pod vplyvom pandémie zmenil? Čo sa stalo najväčšou výzvou pre médiá a aká budúcnosť čaká spoločnosť, ktorá nečelí len pandémii koronovírusu, ale aj rozrastajúcej sa pandémii dezinformácií? Na tieto, ale aj ďalšie otázky sa snažili nájsť odpoveď rečníci vo svojich príspevkoch i v spoločných diskusiách. A vďaka tomu, že Fenomén je konferenciou, v ktorej sa kladie dôraz predovšetkým na diskusiu, si účastníci mohli medzi sebou počas celého dňa vymieňať osobné skúsenosti, názory a zaujímavé postrehy a rozšíriť si tak svoj vedecký i osobný obzor o nové podnety.

Online konferenciu otvoril vedúci katedry žurnalistiky Ján Hacek. Po privítaní účastníkov odovzdal slovo  dekanovi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, profesorovi Mariánovi Zouharovi, ktorý taktiež privítal účastníkov a vyjadril potešenie, že aj napriek opatreniam a aktuálnej pandemickej situácii sa Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave opäť chopila organizácie a aj napriek sťaženým podmienkam sa rozhodla konferenciu zorganizovať. A hoci bola konferencia po prvýkrát v online priestore, kvalite príspevkov to vôbec neubralo. Práve naopak.

Už prvý príspevok naznačil, že témy konferencie budú mimoriadne aktuálne a riešenie predkladaných problémov čoraz nevyhnutnejšie. Ako prvý na konferencii vystúpil Adam Solga s príspevkom O slobode slova v čase pandémie. Diskusiou sa niesla otázka, či je odpoveďou na rozrastajúci sa vplyv dezinformácií obmedzenie slobody slova a čo na to médiá? Podľa autora by mali byť v prípade sprísňovania pravidiel užívania online platforiem na pozore predovšetkým novinári, keďže práve oni vždy boli hlavnými bojovníkmi za slobodu slova.

Od slobody slova sa v diskusii prešlo k téme migrácie. Pavlína Meľuchová a Peter Ivanič v príspevku Od „my“ k „oni“? Pendléri ako prípadová štúdia rozšírenia predstavivosti v téme migrácie zamerali svoju pozornosť v rámci komplexnej témy migrácie na čiastkovú, no v časoch pandémie v médiách výraznejšie spomínanú skupinu – tzv. pendlérov.  V príspevku autori analyzovali vyobrazene pendlérov v médiách a zamýšľali sa nad tým, či môže práve táto komunita rozšíriť predstavivosť publika v téme migrácie.

V ďalšom príspevku sa rečníci presunuli do Spojených štátov amerických. Jana Radošinská vo svojom príspevku opísala vplyv pandémie koronavírusu na americké televízne formáty. Vysielanie z príbytkov v domácom oblečení, no s rovnakým (a často aj väčším) pracovným nasadením. Aj o tom bol príspevok V karanténe, no s globálnym dosahom: Americké televízne talk show v reakcii na útok na Kapitol.

V príspevku s názvom Infodémia a infohygiena: zmeny v informačnej gramotnosti mladých ľudí vyvolané pandémiou v rokoch 2020 až 2021 predstavil Pavol Rankov výsledky svojho výskumu týkajúceho sa infodémie a jej dopadu na mladých ľudí. Práve infodémia sa stala pálčivou témou, ktorú so sebou priniesla pandémia COVID-u 19 a ktorej riešenie sa stalo súčasťou celospoločenského diskurzu. Tejto problematike sa venovala aj Alexandra Mathiasová vo svojom príspevku „Infodémia“ v onlinových médiách ako sprievodný jav pandémie COVID-19.  

Zažíva Slovensko okrem koronakrízy aj krízu novinárskej fotografie? Túto otázku si vo svojom príspevku Koronakríza: iba čerešnička na torte? Niekoľko poznámok ku kríze novinárskej fotografie v slovenských printových médiách kládli Peter Kubínyi a Ján Višňovský. Z vizuálnych prejavov sa v diskusii prešlo k tým auditívnym. Martin Strižinec do diskusie vstúpil s príspevkom Podcasting a koronavírus. Ako karanténa ovplyvnila počúvanie podcastov.

Je zrejmé, že fenomén COVID-19 zasiahol aj do každodennej práce novinárov. Podľa Simony Mikušovej a Zuzany Javorovej možno hovoriť o novej ére žurnalistiky. O tom, aké zmeny nastali v novinárskej profesii vo svete i na Slovensku hovorili autorky v príspevku Nová éra žurnalistiky: Analýza zmien vo výkone žurnalistickej profesie v období pandémie COVID-19 v roku 2020.

O vulgárnom a bulvárnom Bohu. To je názov príspevku, s ktorým do diskusie vstúpil Karol Lovaš z Karlovej univerzity v Prahe. Jeho príspevok bol autentickou reflexiou aktuálneho stavu médií, ktoré vyobrazil autorsky originálne a pritom mimoriadne výstižne. Pandémia COVID-19 ovplyvnila aj život cirkví. Terézia Rončáková v príspevku Zatvorené kostoly počas pandémie. Argumentácia v médiách predniesla analýzu argumentácií slovenských médií v súvislosti so zatvorenými kostolmi. Petra Polievková sa do diskusie o fenoméne COVID-19 zapojila príspevkom, v ktorom prostredníctvom diskurzívnej analýzy dotkla medializovanej témy prednostného očkovania. Príspevok niesol názov Kauza prednostného očkovania cez prizmu diskurzívnej analýzy.

COVID-19 je fenoménom, ktorý sa nezvykne spájať s humorom. Zuzana Popovičová Sedláčková však v pandémii objavila aj na prvý pohľad prehliadaný humorný prvok a konferenciu „okorenila“ príspevkom Priestorová deixa so zreteľom na protipandemické opatrenia a jej potenciálny humorný efekt. Barbora Hurtuková sa zase pozrela na to, akým spôsobom slovenské médiá vyobrazujú ľudí s koronavírusom. V príspevku Spôsoby zobrazovania ľudí pozitívnych na koronavírus v médiách  popísala aktuálny jazykový štandard v médiách a v diskusii sa pokúsila nájsť odpoveď na otázku, aké označenie je z jazykového hľadiska najkorektnejšie.

Môžu aj nenovinárske subjekty pomôcť v boji proti dezinformáciám v online priestore? Marcela Rebrová vo svojom príspevku Hľadanie pravdy v časoch pandémie – boj nenovinárov proti dezinformáciám upriamila pozornosť na niekoľko účtov na sociálnych sieťach, ktoré sa aj napriek svojmu nemediálnemu pôsobeniu rozhodli v ťažkých časoch bojovať proti ľahkovážnym klamstvám. Tomáš Škarba v príspevku s názvom Prístupy v boji proti dezinformáciám a hoaxom plynulo nadviazal na tému dezinformácií a do diskusie vstúpil so svojím výskumom, v ktorom predstavil stav riešenia tejto problematiky v zahraničí a použitím príkladov zo Slovenska popísal vybraných profilov štátnej správy na sociálnej sieti Facebook počas pandémie. Do rôznorodosti príspevkov konferencie prispel aj Miroslav Macák, ktorý vystúpil ako posledný rečník s témou Nová generácia digitálnych hier (nie) je medzi nami. Dopad COVID-u 19 na vydanie deviatej konzolovej generácie.

Na Fenoméne 2021 sa diskutovalo o rôznorodých témach a z rozličných uhlov – čo však všetky príspevky spájalo bol významný a celosvetový fenomén. COVID-19. Fenomén nielen roka 2021, ale zrejme aj celého 21. storočia.

Marcela Rebrová