Tretiaci pred kamerou – v teréne aj v štúdiu Markízy

Už samotný fakt, že doktor Buček prevezme výučbu mediálneho ateliéru, dávala predpoklad, že tretiaci preniknú opäť trochu viac do praktickej časti výučby na katedre. Na výpomoc si zavolal svoju ,,golden girl“ z Markízy Janku Pazderovú, s ktorou spolupracoval v minulosti, keď ešte v spomínanej televízií pôsobil. Už od prvého stretnutia bolo tretiakom jasné, že tento semester ich čaká niečo výnimočné.

Katedra žurnalistiky oslavuje svoje 60 výročie, a práve tejto témy sa študenti chytili pri tvorbe otázok pre ľudí na ulici. Okrem ankety si mali tretiaci pripraviť otázky pre hostí, Milana Markoviča a Zlaticu Puškárovú. Totiž pán doktor Buček využil svoje nadštandardné vzťahy s dramaturgičkou Telerána Evou Pavlíkovou a vybavil pre svojich študentov účasť v tejto sledovanej relácii. Najprv však museli spolupracovať so štábom zo Záhorskej Bystrice. Účastníci kurzu sa vrhli do ulíc, nahrávať zaujímavú anketu. Kamenné námestie tak zažilo nájazd horlivých nádejných novinárov. Bola to vynikajúca skúsenosť, pretože správne položenie otázky pre respondenta nie je vždy jednoduché. Okrem položenia otázky si študenti vyskúšali aj rolu pred kamerou, keď odpovedali na otázku, kde sa vidia o 10 rokov. Mnohé odpovede boli pútavé a vtipné, preto nie je prekvapením, že sa nakoniec objavili aj v samotnom vysielaní rannej relácie Teleráno. Na záver výroby sa tretiaci s divákmi rozlúčili záverečnými odhláseniami s ich menom. Na radosť všetkých bola pani dramaturgička Eva Pavlíková spokojná a budúci bakalári boli teda pozvaní do ranného Telerána.

Dlho očakávaná návšteva pripadla na posledný, pre väčšinu vysokoškolákov už prázdninový, októbrový deň. Mladí študenti z televízneho ateliéru, študujúci v treťom bakalárskom ročníku, mali dve možnosti, ako k jedinečnej príležitosti pristúpiť. Pozrieť sa na ňu nenovinárskym okom a všimnúť si iba skoré vstávanie, zbytočne strávený deň v Bratislave či hanblivý výstup v rannom magazíne najsledovanejšej televízie Markíza. Správni žurnalisti však neváhali a možnosť účinkovania v Teleráne prijali všetkými desiatimi. Prečo? Pozreli sa na ňu novinárskym okom a videli vzácnu skúsenosť, ukážku práce starších kolegov (redaktorov i moderátorov, režisérov i dramaturgov), prehliadku televízneho prostredia či možnosť vyskúšať si prácu s mikrofónom.

Živým dôkazom toho, že novinárske oko sa nemýlilo, bol vyše dvojhodinový vysielací so začiatkom o šiestej hodine, v ktorom ako hostia nechýbali budúci, ambiciózni novinári. Predstavy i očakávania sa naplnili do bodky. Hneď z úvodu moderátori neváhali a hŕstku nádejných kolegov predstavili divákom a prebudili krátkym rozhovorom. A potom to už išlo jedna radosť. Zapojili sa do celorannej témy o zvládaní stresu, keď si na vlastnej koži odmerali jeho hladinu v tele. Počas celého trvania relácie dokazovali, a to nie len dievčatá, svoju fantáziu v kuchyni. Z množstva pripraveného ovocia kreovali chutné i na oko úchvatné občerstvenie pre celý ranný tím, ostatným hostí a ako sa neskôr ukázalo i pre seba. Čas letel tak rýchlo, ako zvykne vždy, keď sa v štúdiu zapne červená, a preto realizátori programu neváhali a mladých elévov začali zapájať do vysielania. Dvojica sa ocitla v roli rosničky, aby zahlásila aktuálne počasie, no ako sa neskôr ukázalo, chyba bola poveriť touto úlohou začínajúce „šporťáka“ Domina. Východniari mali vďaka nemu namiesto Celziových stupňov v stredu ráno až 3 plusové „body“. Nakoniec všetko dobre dopadlo, divák dostal tie správne informácie a s úsmevom to zobrali nie len študenti ale i moderátori. Ďalšia kolegyňa z televízneho ateliéru zas uviedla profesionála z meteorológie, doktora Jozefa Iľka, ktorý sa v tom ráno ocitol prvý raz pri interaktívnej tabuli. Nuž a vyskúšať si interaktivitu s divákom mala zas možnosť ďalšia dvojica, a to pri vyhlasovaní výhercov celorannej úlohy. Čas letel neúprosne, čo si všimli i mladí novinári. Keď sa však opýtali moderátorov, či sa na to pozerajú rovnako, odpovedali im: „Neviete si predstaviť, ako čas letí, keď sa zapne červená. Ešte rýchlejšie ako z pohľadu diváka či hosťa v štúdiu. Máte pár sekúnd na to, aby ste divákovi povedali to, čo ho zaujíma, upútali ho, zabavili i naučili niečo nové. Celá relácia vám potom pripadá veľmi krátka a ani sa nenazdáte, už sa s divákom lúčite.“ Možnosť naučiť sa veľa nového, najmä z práce moderátorov, mali v to ráno študenti možnosť od Adriany Polákovej a Dara Richtera.

S neúprosným časom sa blížila aj záverečná časť Telerána. Tá patrila už výlučne tomu, prečo budúci žurnalisti do televízie prišli. Ich „Alma mater“ Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského oslavuje v tomto roku 60. výročie svojho založenia, a preto hostia, ktorými boli Milan Markovič a Jaro Buček, neboli vybraní náhodou. Obaja bývalí absolventi našej katedry, známi moderátori a predstavitelia televíznej tvorby. Doktor Jaroslav Buček pôsobiaci ako odborný asistent na katedre vedie práve spomínaný televízny ateliér s tretiakmi bakalármi. Záverečné minúty preto patrili najmä humoru, odovzdávaniu si skúseností, rád do budúceho novinárskeho života i spomínania na študentské časy. Študenti si s bývalými absolventmi novinárčiny, Markovičom i svojim pedagógom Bučekom, kontrovali, až dospeli k záveru, že tým najdôležitejším do života novinára je nie len potrebný teoretický základ, ale aj nevyhnutnosť praxe či potreba mať počas formovania vlastnej televíznej osobnosti svoje vzory. Ako povedal Milan Markovič: „Sám som mal a stále mám niekoľko vzorov, pretože nemať vzory, od ktorých sa dá všeličo naučiť, znamená nemať ambíciu zlepšovať sa a zdokonaľovať“.

Po skončení relácie čakala na študentov ešte prehliadka štúdií i redakcií televízie Markíza a rozlúčka s tvorcami. S úsmevom na tvári odchádzal nielen Jaro Buček, ktorý túto príležitosť svojim študentov sprostredkoval, ale aj tvorcovia Telerána, s ktorými na tvorbe študenti spolupracovali. O deviatej ráno opustili Záhorskú Bystricu i samotní vysokoškoláci. Bohatší o novú skúsenosť, o prvé kroky po televízii i prvé slová v živom vysielaní. Niet sa čo diviť, že skúsenosť ako je táto, mnohí z nich označili za doteraz najužitočnejšiu z pohľadu študenta žurnalistiky.