Študenti prvého ročníka sa zúčastnili prednášky s viedenským profesorom Wolfgangom Duchkowitschom
„K vzdelaniu patrí aj obohacovanie srdca“
BRATISLAVA, 13. apríl 2021
V utorok 13. apríla sa uskutočnila online prednáška profesora Wolfganga Duchkowitscha, pôsobiaceho na viedenskom Inštitúte pre žurnalistiku a komunikačné vedy, ktorý prijal pozvanie profesorky Danuše Serafínovej.
Viedenský inštitút slúži na vedecké vzdelávanie. Venuje sa výskumu v oblasti žurnalistiky, mnoho z tamojších pracovníkov spolupracuje so zahraničím. Výskumu sa venujú tak vedci inštitútu, ako aj jeho študenti. „Študenti tvoria intelektuálny kmeň univerzitného inštitútu,“ hovorí profesor W. Duchkowitsch.
V úvode prednášky viedenský profesor objasnil dôležitý rozdiel medzi výskumami v minulosti a tými v súčasnosti. Konštatoval, že kým predošlé dekády poznali výskumy opisné, dnes sa viac využíva interpretačno – objasňujúci spôsob. Ďalej predstavil niekoľko konkrétnych výskumov vykonaných viedenským inštitútom. Prvou z nich bola štúdia na tému chápania žurnalistiky v Rakúsku, ktorá vychádzala z rôznych otázok položených žurnalistom o ich profesii. Zaujímavým zistením bolo, že pokiaľ ide o kariérny postup, väčšina písomne odpovedala, že ten nie je ich cieľom. Odpoveď však bola iná, keď im bola tá istá otázka položená ústne: vtedy už priznali istý záujem o kariérny rast. Podobný fenomén sa vyskytol aj v štúdii „Kariéra v médiách v čase zmeny“. Respondenti najprv tvrdili, že sa nepovažujú byť ovplyvňovaní žiadnymi politickými a záujmovými skupinami, no v nasledujúcich nepriamych otázkach priznali, že sú istí inzerenti, ktorých netreba kritizovať.
Zaujímavou a vysoko aktuálnou bola štúdia o sociálnych médiách. V nej sa inštitút pokúsil zodpovedať problematickú otázku: možno blogerov pokladať za novinárov? V rakúskej legislatíve je uvedené, že za novinára sa môže považovať každý, pre koho je táto činnosť dostatočne zárobkovou, aby z nej, ľudovo povedaná, „vyžil“. Výskum však ukázal, že v tomto prípade ide len o laickú publicistiku a blogeri sa nemôžu klasifikovať ako profesionálni žurnalisti. Tí totiž využívajú isté privilégia, zúčastňujú sa na konferenciách a okrem toho, že sú ich výkony pre spoločnosť dôležité, nesú za svoje prejavy aj etickú zodpovednosť. Jednou z najzaujímavejších pasáží bolo predstavenie výskumu o anonymite, ktorý potvrdil rozšírenú teóriu - ľudia nezverejňujú rovnaké obsahy v prípade, ak je ich meno uvedené a vtedy, keď zostávajú v anonymite. V otázke anonymity však nie sú preskúmané viaceré faktory, vrátane veku, pohlavia a vzdelania. „Čo sa týka vzdelania, som trochu skeptický,“ poznamenal profesor W. Duchkowitsch, „k vzdelávaniu patrí aj obohacovanie srdca.“
Tatiana Turisová
Foto: autorka
