Šéfredaktorka Euractivu: Bruselskí spravodajcovia sa nadrú najviac
Zuzana Gabrižová v úvode kurzu Krajiny EÚ predstavila slovenskú verziu spravodajského portálu Euractiv.sk, ktoré je súčasťou paneurópskej siete a informuje o činnosti európskych inštitúcií. Zdôraznila tiež, že napriek zameraniu nie je ich oficiálnym informačným orgánom. Portál spolupracuje na výmene obsahu s krajinami, v ktorých je tiež zriadený, a to v národnom jazyku daného štátu. V súčasnosti ide o 13 krajín, pričom hlavný informačný tok prúdi z belgického Bruselu. Cieľovou skupinou redaktorov portálu sú predovšetkým občania únie, ktorí do styku s európskymi témami prichádzajú pracovne. Preto na portáli často figurujú témy skúmané do hĺbky, a to aj z legislatívneho či ekonomického hľadiska
Mladých novinárov zaujímalo, čo stálo za naštartovaním hlbšej diskusie o Európskej únii. Podľa hosťky záujem o „modrožlté“ témy vzrástol v kontexte gréckej krízy, keď sa riešilo, či Slovensko Grékom požičia, alebo nie. Veľa obyvateľov našej republiky vtedy pochopilo význam členstva v medzinárodnom integračnom zoskupení. Samotná šéfredaktorka Euractivu priznala, že aj pre ňu bola počas štúdia medzinárodných vzťahov téma európskej integrácie nudná. Po rokoch však pochopila, že je to najviac premenlivá, a preto aj najfascinujúcejšia oblasť politickej scény. Zuzana Gabrižová sa domnieva, že spravodajcovia v Bruseli vykonávajú jednu z najťažších prác v žurnalistickej brandži. Vyslaní novinári musia pokrývať väčšie penzum tém ako domáci redaktori, musia disponovať komplexnejšími znalosťami a v neposlednom rade musia veľmi rýchlo rozoznať, čo je a čo nie je dôležité spracovať.
Šéfredaktorka Euractivu študentom priblížila aktuálne témy, ktoré sa prerokovávajú v Bruseli a sú z pohľadu Slovenska mimoriadne dôležité. Diskutovalo sa o smernici o vyslaných pracovníkoch, ktorá okrem iného hovorí o výške miezd zamestnancov pracujúcich mimo svojej rodnej krajiny, a teda aj Slovákov v zahraničí. Prebrala sa tiež téma dvojakej kvality potravín, či v poslednej dobe často ospevované jadro únie. Zvedaví žurnalisti nezaháľali, hosťke kládli priame otázky, ktoré prispeli ku konštruktívnemu priebehu kurzu. Padli tak tiež otázky o euroskepticizme, volebnej účasti, Rade EÚ, Vyšehradskej štvorke, azylovom procese, ale aj o brexite v slovenskom kontexte.