Pravda oslobodzuje

Nositeľka Pulitzerovej ceny Martha Mendoza prednášala na Univerzite Komenského o novodobom otroctve

„Je novinárkou, ktorá nikdy nezostáva na povrchu, vždy sa usiluje ísť do hĺbky príbehu. V časoch fake news, hoaxov a lží predstierajúcich, že sú pravdou, je jej práca mimoriadne dôležitá. Potrebujeme skutočné príbehy, potrebujeme držať sa faktov,“ týmito slovami uviedla americkú novinárku Marthu Mendozu, nositeľku prestížnej Pulitzerovej ceny, šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Martha Mendoza však v Aule Univerzity Komenského nerozprávala svoj príbeh. Zamerala sa na osudy tisícov otrokov, ktorí roky nevideli svoju rodinu a priateľov. Pracovali dvadsať hodín denne za mizerný plat, pričom museli znášať neľudské podmienky a týranie. Nemali mená. Niekedy celé roky neopustili továreň. Keď neposlúchali, zbili ich po chrbte chvostom ryby - raje. „Možno poznáte porekadlo: Pravda vás oslobodí. Dnes chcem hovoriť o pravde a slobode,“ začala svoju prednášku Martha Mendoza. „Často sa ma pýtajú, či je depresívne pracovať na prípadoch týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi. Povedala by som, že je to presne naopak. Je to veľmi povzbudzujúce, pretože sú to ľudia, ktorých stále možno zachrániť.“ V prednáške sa zamerala a obchodovanie s ľuďmi, na reportáže tlačovej agentúry The Associated Press, vďaka ktorým sa podarilo z otroctva vyslobodiť vyše dvetisíc ľudí. Hovorila o sérii článkov, na ktorých sa spolu s ďalšími troma kolegyňami podieľala.

Z rúk otroka na tanier
Aby podložila svoje slová, premietla video Mjanmarčana Myinta Nainga vracajúceho sa po dvadsiatich dvoch rokoch domov. Naing bol jedným z otrokov, ktorých sa podarilo zachrániť vďaka reportáži Plody od otrokov (Seafood from slaves). M. Mendoza bola súčasťou tímu agentúry AP a v Thajsku rok mapovali život otrokov, hybnú silu výnosného krevetového priemyslu a následne sledovali, ako sa ich úlovky dostali na pulty supermarketov v Spojených štátoch.
Na domácej pôde spôsobila ich práca nemalý rozruch. Senát prijal zákon znemožňujúci predaj tovaru vyrobeného otrokmi a Američania sa v reštauráciách začali pýtať, odkiaľ pochádza jedlo, ktoré majú na tanieri. V Thajsku otrokárom skonfiškovali majetok a ich rybárske lode zabavili. Martha Mendoza si vydýchla: utláčaní robotníci, ktorí jej vyrozprávali svoje príbehy, boli konečne voľní. „Takmer sme sa zošaleli od strachu. Báli sme sa, že sa im môže niečo stať, že ich môžu mučiť, alebo dokonca zabiť,“ priznala novinárka.

Rakvy na letisku
Martha Mendoza sa aj naďalej venuje novodobému otroctvu. Reportážami pomáha ďalším a ďalším obetiam nájsť lepší život. Pozornosť upriamuje najmä na južnú Áziu. „Bola som svedkom toho, ako na letisku v nepálskom Káthmandu každý deň postávajú mladí muži lúčiaci sa s rodinou. Odchádzajú za lepším zárobkom do Malajzie, Kataru, alebo Saudskej Arábie. Mnohí z nich pracujú na štadióne v Katare. Každý deň je na letisku tiež štyri až päť rakiev, v ktorých sa títo mladí muži vracajú domov,“ rozpráva svoje svedectvo, z ktorého behá bo chrbte mráz.
Táto téma sa však netýka len Ázie. V strednej Európe podľa M. Mendozy tiež prekvitá obchod s bielym mäsom. Tovarom pre sexuálne uspokojenie sú ženy, muži, ale aj deti, ktoré s plateným pohlavným stykom určite nesúhlasili. Na otázku, či sa dá vytvoriť svet bez otroctva, však Martha Mendoza odpovedá optimisticky: „Áno. Myslím si, že tam skutočne smerujeme.“

Veronika Rajničová