Najdôležitejšia je spätná väzba, tvrdí Ian Johnson

Celoživotný novinár a spisovateľ Ian Johnson rozprával v utorok 4. decembra študentom Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty UK o svojich novinárskych začiatkoch aj o živote v Číne, ktorý mu nakoniec priniesol Pulitzerovu cenu.

Pre štúdium žurnalistiky sa ako mladý rozhodol z pragmatických dôvodov – Floridská univerzita ho zaujala svojím časopisom, ktorý prekračoval hranice študentských rozmerov. Ako si spomína, písať o vtedy ešte ilegálnych potratoch z pohľadu názoru opozície, to bola naozaj skúška ohňom.

Keď si mal na univerzite vybrať niektorý z voliteľných predmetov, rozhodol sa - pre čínštinu. A to predznamenalo jeho odchod do tejto krajiny v roku 1984, ktorá ho, ako uviedol, naučila veľmi veľa. Písal pre Baltimore Sun, Wall Street Journal, venoval sa výskumu a charite… Aby nezostalo iba pri slovách, študentom premietol aj prezentáciu s vlastnými fotografiami a autentickou videonahrávkou. Ale i tak je to práve pozadie kultúrnych stereotypov v čínskej spoločnosti, čo sa stalo  základom jeho publikácií a tvorby.

Ian Johnson študentom dokázal, že má aj zmysel pre humor. "Ak nebudete mať žiadne otázky,  jednoducho budem pokračovať ďalej."  Otázky však boli. Fake news, informačné bubliny, zakázané udalosti prezentované cez meradlo čínskej vlády, monitorovanie prostredníctvom sociálnych sietí… A tiež otázka, či Číňanom neprekáža svet v izolácii? „Tak to nevnímajú. Sú materiálne zabezpečení, tak sú spokojní," konštatoval a dodal, že Číňania sú  veľmi pohostinní, a svet im nie je ľahostajný.

Vyjadril sa tiež k súčasnej žurnalistike, ktorá, podľa jeho názoru, naráža na mnoho problémov nielen v Číne. „Newsroomy sa zmenšujú, počet externých novinárov sa zvyšuje...“ povedal. A jeho odporúčanie mladým, nádejným novinárom? "Nie je podstatné, aby toho novinár napísal  veľa. Veď aj veľmi veľa sa dá napísať - zle," povedal a prízvukoval, že najdôležitejšia je spätná väzba. Teda to, aký bude ohlas čitateľov na článok.

 

Tereza Halásová

Foto: Takácsová Alžbeta