Držiteľka Pulitzerovej ceny medzi našimi študentmi


"Investigatívneho žurnalistu môžeme charakterizovať ako človeka, ktorý sa nevzdá," konštatovala Deborah Nelsonová.
Ak chce ľudstvo zastaviť klimatické zmeny vo svete, je najvyšší čas, aby začalo hľadať vhodné riešenia. Myslí si to držiteľka Pulitzerovej ceny Deborah Nelsonová, ktorá sa v utorok, 26. októbra 2016, na pôde Univerzity Komenského prihovorila študentom i slovenskej verejnosti.
Deborah Nelsonová má za sebou bohatú kariéru na poli investigatívnej žurnalistiky. So svojím tímom sa v minulosti venovala vyšetrovaniu vojnových zločinov v armáde Spojených štátov či rozsiahlemu korupčnému škandálu zameranému na zabezpečenie bývania pôvodným obyvateľom Ameriky, za čo dostala v roku 1997 Pulitzerovu cenu. Pred vyše dvomi rokmi sa začala venovať aj problematike klimatických zmien a so spolupracovníkmi dospela k hrozivým záverom. "Globálne otepľovanie dosiahlo najvyšších rozmerov za uplynulých 115.000 rokov. Máme extrémne suché letá, tuhé zimy, počasie sa rapídne mení. Je to zásadný problém súčasnej spoločnosti, akási pohroma, ktorá prichádza pomaly. Práve preto si ju možno nikto príliš nevšíma," uviedla docentka investigatívnej žurnalistiky na Marylandskej univerzite.
Deborah Nelsonová začala skúmať problém klimatických zmien zo žurnalistického hľadiska na svojej podmočenej záhrade. Vyššie riziko záplav v priľahlých oceánskych či morských oblastiach je následkom zvýšenia vodnej hladiny, za čím sú roztopené morské ľadovce v Antarktíde či Grónsku. V rámci investigatívneho projektu navštívila D. Nelsonová viacero zaplavených oblastí v USA a získala fakty, ktoré ju primäli k ráznemu riešeniu.
"Zistili sme, že hladina vody stúpla v rokoch 1914 - 1940 o osem palcov (20,32 centimetrov), na niektorých miestach dokonca o celú stopu (30,48 centimetrov). Počet dní, keď sa v inkriminovaných oblastiach vyskytli záplavy, stúpol trojnásobne, niekde dokonca až sedemnásobne. Keď sme mali k dispozícii fakty, poradili sme sa s vedcami. Otravovali sme odborníkov, až kým sme neprišli k záveru, že situácia sa stala hrozivou," konštatovala D. Nelsonová. Ak sa svet chce zbaviť ťarchy súčasných globálnych problémov, musí konať. "Teraz nastal ten správny čas na to, aby sme túto pomalú pohromu zastavili. Novinári musia o probléme písať ako o faktickej hrozbe."
Skúsená žurnalistka vystriedala v kariére viacero renomovaných redakcií. Od začiatkov v chicagskom rodinnom podniku periodika Daily Herald sa presadila vo Washington Post, Los Angeles Times, Chicago Sun-Times či britskej agentúre Reuters. V spomínaných denníkoch pracovala ako investigatívna novinárka. "Investigatívneho žurnalistu môžeme charakterizovať ako človeka, ktorý sa nevzdá. Keď sa mu postaví do cesty prekážka, hľadá spôsoby, ako by ju obišiel - sprava, zľava, zdola, zhora. Ak nenájde, jednoducho ju prerazí. Investigatívny novinár sa nemôže zastaviť. Ak mám niekedy pocit skľúčenosti a nedokážem ísť ďalej, spomeniem si na svoj ženský vzor. Je ním Ida B. Wellsová, ktorá pred približne sto rokmi písala o ľudských právach, rasovej neznášanlivosti a tvrdo proti nej bojovala," prezradila.
Deborah Nelsonová mala v rámci návštevy Slovenska na programe dve prednášky - okrem tej bratislavskej na Univerzite Komenského aj na pôde Historickej auly Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Voľný čas na Slovensku vyplnila sledovaním historickej udalosti obľúbeného bejzbalového tímu Chicago Cubs v prestížnej americkej súťaži MLB. "Keď som pred rokom súhlasila, že prídem prednášať na Slovensko, netušila som, že môj tím postúpi prvýkrát od roku 1945 do finále Svetovej série. Je to obrovská udalosť a ja ju nemôžem sledovať naživo,“ dodala s humorom.
Nájdite si, čo vás baví, nikto to za vás neurobí!
Ako si má investigatívny novinár hľadať tému? Ako má začať zbierať údaje, hovoriť s ľuďmi, overovať fakty? Čo je na celom tomto procese najťažšie? A dá sa vôbec novinárčina skĺbiť s osobným životom a rodinou?
Aj na tieto otázky odpovedala držiteľka Pulitzerovej ceny Deborah Nelsonová nasledujúci deň po jej vystúpení v aule univerzity na workshope so študentmi Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Deborah Nelsonová sa v diskusii so študentmi rozhodla ilustrovať proces výroby investigatívnych textov jedným konkrétnym prípadom. Hovorila o sérii článkov o zneužívaní peňazí z amerického vládneho programu, za ktorú ako spoluautorka v roku 1997 získala Pulitzerovu cenu. Krok za krokom študentom priblížila celú svoju prácu - od momentu, keď dostala tip, až po chvíľu, keď začali texty vychádzať. Na konkrétnych situáciách tak študentov upozornila, čo je pri skúmaní témy nevyhnutné, aká je vhodná postupnosť krokov, ale aj na chyby, ktorých by sa mali pri práci vyvarovať.
Za najťažšie časti procesu Nelson považuje tri veci. Po prvé, presvedčiť ľudí, ktorí majú informácie, aby rozprávali. Ďalej, nevystaviť svoje zdroje nebezpečenstvu, no a nakoniec všetko, čo novinár zistí, napísať v presnom, jasnom a informačne nasýtenom texte. Tvrdí však, že schopnosti dobrého investigatívneho novinára môžu byť skryté prakticky v každom.
„Je toho toľko, čo o sebe neviete, kým študujete,“ povedala. „Nájdite, čo vás zaujíma. Neurobí to za vás ani váš šéf, ani vaša firma,“ poradila študentom na záver.
Tomáš Kyselica, Karolína Klinková
Foto: Kristína Antalová