Predstavujeme nové knihy odborníkov z našej fakulty IV

Vplyv Paríža na slovenských umelcov, ktorí tam v priebehu 20. storočia absolvovali tvorivý pobyt, mal priamy dosah nielen na ich umeleckú tvorbu a životný štýl, ale aj na uvažovanie o úlohách a postavení kultúry. Autor na základe výskumu zachovaných spomienok, korešpondencie a článkov spisovateľov a výtvarníkov (Schurmann, Alexy, Krčméry, Lukáč, Horváth, Benka, Šimerová-Martinčeková, Bazovský, Palugyay, Smrek, Majerník, Galanda, Fulla, Bednár, Florin, Tatarka, Weiner-Kráľ, Reisel, Marenčin, Kolesárová, Mináčová a ďalší) poukazuje na efekt zmeny, ďalšie umelecké smerovanie a vplyv na slovenský umelecký život. Kniha umožňuje nahliadnuť do zákulisia kultúrnych a životných skúseností slovenskej umeleckej skupiny, pochopiť ich význam a prínos pre modernú slovenskú kultúru.
Autor knihy doc. Martin Vašš pôsobí na Katedre slovenských dejín FiF UK.

V knihe sa autor zaoberá rôznymi aspektmi dejín diplomacie na prelome antiky a stredoveku. Vzťahy medzi vtedajšími veľmocami – Východorímskou ríšou a sásánovskou Perziou v 6. a na začiatku 7. storočia sú ukážkovým príkladom využitia diplomatických prostriedkov a metód, ktoré ponúkajú paralely aj so súčasným vývojom v oblasti medzinárodných vzťahov. Dejiny sásánovskej Perzie a Východorímskej ríše sa v záverečnej epoche ich spoločnej existencie nepremietali len do diplomatických vzťahov na najvyššej úrovni, ale aj do vzťahov týchto štátov k periférnym oblastiam ich veľmocenských záujmov. Súboj oboch titanov ovplyvnil aj procesy v iných častiach sveta vrátane stredoeurópskeho priestoru, kde v tomto období dominovali Avari a Slovania. Kniha je preto svojím spôsobom aj príspevkom k našim najstarším dejinám.
Historik doc. Martin Hurbanič pôsobí na Katedre všeobecných dejín FiF UK.

V knihe, ktorá vyšla v špičkovom vydavateľstve Palgrave Macmillan, sa dr. Matúš Mišík a dr. Veronika Oravcová z Katedry politológie FiF UK spolu s 27 prispievateľmi pozreli na súčasný stav energetickej tranzície v regióne strednej a východnej Európy. Poukázali na prepojenia s ekonomickou a politickou tranzíciou, ktorá trvá od 90. rokov dodnes. Jedným z hlavných záverov knihy je, že tridsať rokov ekonomickej a politickej tranzície (1990 – 2020) prinieslo zmiešané výsledky. Podľa autorov si v nasledujúcich tridsiatich rokoch (2021 – 2050) nemôžeme dovoliť, aby existujúce trendy plynule pokračovali, najmä nie v energetickej oblasti. Energetická tranzícia má totiž veľký vplyv na klimatické zmeny. Ak chceme zabrániť nezvratným zmenám našej klímy, ktoré by mali dramatické dopady, musíme výrazne znížiť množstvo produkovaných skleníkových plynov. V tomto procese hrá energetická tranzícia smerom k nízko a bezuhlíkovým zdrojom kľúčovú úlohu.

Publikácia poukazuje na zásadný význam začlenenia humanitných a spoločenských vied do súčasnej diskusie o energetike. Jednotlivé štúdie prinášajú argumenty, podľa ktorých tieto vedy dokážu pomôcť pri zvyšovaní povedomia o klimatických zmenách a energetickej tranzícii „prekladaním“ vedeckých poznatkov prírodných vied do podoby, ktorá je viac prístupná verejnosti. Takýmto spôsobom podporujú verejný diskurz o témach, ktoré sú spojené s klimatickými zmenami. Spolueditorom zborníka je dr. Matúš Mišík z Katedry politológie FiF UK.

Nová publikácia dr. Marcusa Zagorského z Katedry muzikológie FiF UK sa zaoberá vzťahom medzi Adornovou estetikou a povojnovou seriálnou hudbou. Ide o prvú súhrnnú knižnú prácu na túto tému. Theodor W. Adorno je autorom jednej z najpresvedčivejších a najpôsobivejších syntéz muzikológie a filozofie v 20. storočí. Jeho spisy a prednášky o serializme, znalosť tejto kompozičnej techniky a osobné kontakty s poprednými skladateľmi-serialistami významne formovali jeho filozofické dielo. Zagorski podrobne skúma dobovú kompozičnú teóriu a estetiku a jej historické, filozofické a kultúrne súvislosti. Publikácia je vďaka tomu nielen pozoruhodným sprievodcom seriálnou hudbou a estetikou, ale aj Adornovou estetickou teóriou.

„Zvláštne, ako je paranoja z času na čas v zhode s realitou.“ Citátom z knihy Temný obraz od Philipa K. Dicka uvádza svoju novú publikáciu dr. Michal Hajdúk z Katedry psychológie FiF UK. Kniha prostredníctvom historického exkurzu približuje vznik pojmu paranoja a klasifikáciu paranoidných stavov. Objasňuje zároveň súčasné výskumné kontexty týkajúce sa oblasti paranoidných presvedčení. Autor vychádza z klinicko-psychologických, psychiatrických a neurovedných publikácií a vo svojej práci sa opiera aj o výskumy založené na tzv. dimenziálnom modeli duševných porúch. Kniha Michala Hajdúka pomôže čitateľovi lepšie pochopiť mechanizmy, ktoré vedú od bežnej podozrievavosti jednotlivca k stavu, ktorý už narúša jeho každodenné fungovanie. Publikácia vychádza vo Vydavateľstve Univerzity Komenského v Bratislave.