Démoni súhlasu i nesúhlasu
Na úvod
V tejto „dvojknihe“ sa stretávajú dve výrazné osobnosti slovenského literárneho a kultúrneho života dvadsiateho storočia, ktoré sa síce vzpierajú čiernobielemu hodnoteniu, no ktoré po hodnotení priam volajú. Obaja totiž natoľko poznamenali slovenskú kultúru, že nevyrovnať sa s nimi znamenalo by ponechať bez osvojenia a reflexie jej neobíditeľnú časť.
To našťastie ani jednému z nich nehrozí – o Dominikovi Tatarkovi aj o Miroslavovi Válkovi sa písalo veľa za ich života i po smrti (pravda, o Tatarkovi sa aj priveľa mlčalo, a to práve v časoch, keď sa o Válkovi priveľa písalo), takže ich už máme, zdalo by sa, dostatočne „osvojených“. Obaja sú však autori mnohotvárni (áno, aj viacerých tvárí), protirečiví (áno, aj sebapopierajúci), takže celkom prirodzene spolu s tým, ako si niečo z nich privlastňujeme, čosi iné nám musí byť cudzie. V oboch spočíval okrem démona súhlasu i démon nesúhlasu (bolo by lákavé povedať, že vtedy, keď Válek súhlasil, Tatarka nesúhlasil a naopak, ale až také jednoduché to nie je) a pokiaľ ide o nás, ak s čímsi u oboch súhlasíme a obdivujeme to, musíme s čímsi iným aj nesúhlasiť.
O tom, ktoré sú tatarkovské a válkovské „za“ a ktoré „proti“, sa teda vedie už pomerne dlhá, i keď sporadická diskusia, súčasťou ktorej sa v ponovembrovom období stali aj niektoré z tu odtlačených textov. Ak sa v knižnom zhrnutí osmeľujem ponúknuť čitateľovi svoje – ako by povedali knihovedci – tatarkociká a válkociká, tak nie ako „bodku“ za debatou, ale ako výraz presvedčenia (a možno aj ako pripomenutie mladším generáciám), že ozrejmovanie si hodnotového profilu týchto dvoch osobností ešte stále pomerne úzko súvisí s tým, čo vnímame (a chceme vnímať) ako hodnoty či nehodnoty slovenskej kultúry vôbec.
Mojím zámerom nebolo vytvoriť akúsi porovnávaciu knihu o oboch, iba som podľahol nápadu (nevedno, či dobrému) umiestniť ich do jednej knihy, kde by sa nepriamo zrkadlili nielen jeden v druhom, ale v nich oboch aj jedno ukončené obdobie slovenskej kultúry, ktoré však neostáva bez vplyvu na dnešok.
V. M.
Ukážka
Ohlas
Valér Mikula: Démoni súhlasu i nesúhlasu (Dominik Tatarka, Miroslav Válek). F. R. & G., Ivanka pri Dunaji 2010, 160 s.
Recenzie:
Gabriela RAKÚSOVÁ: Kultúra srdca a fascinácia zlom. Vyšla kniha, ktorá porovnáva dve osobnosti – Dominika Tatarku a Miroslava Válka.SME 3. 3. 2011, s. 19.
Zora PRUŠKOVÁ: Šturm na démonov – ohýbačov kovu. Pravda 2. 4. 2011, s. 32.
Peter MICHALOVIČ: Valér Mikula, Démoni súhlasu i nesúhlasu (Dominik Tatarka, Miroslav Válek). Anthropos, 7, 2010, č. 2, s. 55.
Michal GÁFRIK: O démonoch v ľuďoch. Tvorba, 21, 2011, č. 1, s. 32–33.
Katarína ZITOVÁ: Rúcanie tabu. Knižná revue, 21, 2011, č. 14–15, s. XXIX.
Lenka SZENTESIOVÁ: Texty v kontexte. Slovenská literárna veda 2010. Knižná revue, 21, 2011, č. 14–15, s. XXVI–XXVII.
Ondřej SLÁDEK: Mikula, Valér: Démoni súhlasu i nesúhlasu (Dominik Tatarka, Miroslav Válek). Slovenská literatúra, 58, 2011, č. 5, s. 470–475.
Peter NAHÁLKA: Anna Kareninová a antipozitivistické vs. biografemické. RAK, 17, 2012, č. 3, 32-35.
Citácie:
Fedor MATEJOV: Básnický svet, text, pomenovanie. (Z problematiky slovenskej poézie šeťdesiatych rokov). Slovenská literatúra, 58, 2011, č. 2, s. 122.
Marcel FORGÁČ: Existencializmus a slovenská literatúra. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešov 2012, s. 76, 85.
Peter ZAJAC: Prítomnosť súčasnej slovenskej literatúry (Prolegomena). In: K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 2000. Ed. M. Součková. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, Prešov 2013, s. 12.
Joanna GOSZCZYŃSKA: Tatarkov Démon súhlasu. In: Texty Dominika Tatarku. Ed. R. Bílik, P. Zajac. Veda, Bratislava 2014, s. 121, 129.
Zora PRUŠKOVÁ: Tatarkov prozaický ornament. In: Texty Dominika Tatarku. Ed. R. Bílik, P. Zajac. Veda, Bratislava 2014, s. 139.