Koncepcia antickej gramatiky v gramatografickej tradícii 17.–18. storočia na území dnešného Slovenska a v širšom európskom kontexte

Hlavná riešiteľka: 

doc. Mgr. Ľudmila Buzássyová, PhD. 

Zástupkyňa hlavnej riešiteľky: 

Mgr. Barbora Machajdíková, PhD. 

Členovia riešiteľského kolektívu: 

Mgr. Marcela Andoková, PhD.

Mgr. Ivan Lábaj, PhD.

doc. Mgr. Jana Grusková, PhD.

 

Projekt je založený na prepojení klasickej filológie (a v jej rámci neolatinistiky) a slovakistiky, ktoré sa má v projekte realizovať skúmaním väzby antickej, prednostne latinskej gramatickej tradície s tradíciami vernakulárnych gramatík. Konkrétnu podobu má nadobudnúť spresnením odpovede na otázku, ako sa
koncepcia antickej gramatiky reflektuje v gramatografii územia dnešného Slovenska v 17.-18.storočí. Cieľ vychádza zo zistenej skutočnosti, že gramatiky takto vymedzeného priestoru sú pevne zakorenené v tradícii antickej gramatiky; povaha a hĺbka tejto väzby však detailne preskúmaná nebola. Výskum starších gramatík (biblickej) češtiny, slovakizovanej češtiny a slovenčiny sa v odborných kruhoch vedie štandardne z pozícií slovakistiky (príp. bohemistiky). Spôsob spracovania a adaptovania antických predlôh si však vyžaduje aj systematický výskum vedený z pozície klasickej filológie a tradícií antiky, ktorý má ambíciu realizovať práve predkladaný projekt. 

 

Pri riešení projektových úloh sa preukázalo tesné obsahové a štruktúrne prepojenie tradície antických gramatík s gramatickou produkciou z územia dnešného Slovenska. Významnou etapou v tejto tradícii bolo obdobie renesančného humanizmu – európskeho, zvlášť protestantského nemeckého a čiastočne francúzskeho, keď sa v koncepciách gramatík uskutočnili výraznejšie adaptácie (Melanchthon, Ramus), ktoré tradícia modifikovala ďalej (Rhenius, Cellarius). Tieto zmeny sa následne premietli aj do gramatografie s väzbou na teritórium dnešného Slovenska.

Predmetom detailnejšieho výskumu boli gramatické diela jednak nemeckej a francúzskej proveniencie, jednak domácej tradície (slovenskej, ale aj českej), ako boli gramatiky češtiny, slovakizovanej češtiny a slovenčiny od Vavrinca Benedikta Nedožerského, Daniela Krmana, Pavla Doležala, Antona Bernoláka, ale aj úpravy študijných pomôcok od barokového vzdelanca a učiteľa Mateja Bela. Výskumné ciele projektu formulovala Ľ. Eliášová Buzássyová v štúdii z roku 2018 Antická gramatická tradícia v gramatografii slovenskej proveniencie 17. a 18. storočia – metodologické východiská, ciele a predbežné zistenia výskumného zámeru.

Konkrétne podoby prepojenia boli dokázané v tejto fáze výskumu predovšetkým na rovine slovotvorby. Publikačné výstupy ukázali, ako sa v európskej latinskej i vernakulárnej gramatografii vysvetľovali rudimentárne gramatické kategórie týkajúce sa slovotvorby a ako tieto objasnenia nadväzovali na opisy v antike. Dôraz sa kládol na výklad toho, akým adaptačným filtrom prešli antické kategórie v období renesančného humanizmu a v neskorších obdobiach, a to v gramatikách Filipa Melanchthona, Petra Rama, Nikodema Frischlina, Johanna Rhenia, Krištofa Cellaria a ďalších, najmä nemeckých autorov a ako sa následne premietali aj v gramatografii s väzbou na naše územie. Problematiku mennej slovotvorby detailne spracovala Ľ. Eliášová Buzássyová (ADM From ancient species and figura accidents... 2019, AEC On Word formation in Late ancient Latin grammar 2020, BFA The concept of Artes grammaticae in the grammatography from the territory of present-day Slovakia of the 17th-18th centuries 2019 a v štúdii Word-Formation in Latin Grammar Books Published between the 18th and 19th Centuries in German Speaking Milieu pre aktuálne zostavovaný zborník Greek – Latin – Slavic. Aspects of Linguistics and Grammatography). Problematike slovesnej slovotvorby (kategórii vidu) sa venovali I. Lábaj a M. Andoková (BFA Teaching tense and aspect in the Slovak and Czech grammar textbooks of the 16th-18th centuries 2019) a ďalej ju spracoval I. Lábaj (Chápanie vidu v gramatikách češtiny a slovenčiny v 17. – 18. storočí napísaných po latinsky, ktorá je v recenznom konaní pre časopis Slovenská reč 2021).

Latinskému a italickému hláskosloviu a jeho výkladu z pera antického gramatika Varrona v komparácii s výkladom u ranostredovekého gramatika Paula Diacona sa venovala B. Machajdíková v spolupráci s V. Martzloffom (AED L’équivalence entre osque ueia et latin plaustrum chez Paul Diacre, les formes ueham, uellam (Varron) et uegeiia (mosaïque d’Althiburos).  

Detailnejšie boli analyzované elementárne učebnice latinčiny, tzv. donáty, používané v Uhorsku najmä v bilingválnej a multilingválnej podobe (Ľ. Eliášová Buzássyová – B. Machajdíková: Nie je donát ako donát 2020). Výsledky výskumov preukázali, ako boli tieto pomôcky späté s antickou tradíciou a neskôr nemeckým filtrom a ako boli uspôsobené domácemu (uhorskému) jazykovému prostrediu.

Objavili sa tiež presahy medzi gramatografiou a lexikografiou: v úpravách pôvodom nemeckých slovníkov a iných učebných pomôcok pre jazykové pomery v Uhorsku, ktoré zostavoval Matej Bel, sa odráža zostavovateľova znalosť dobových prístupov k problematike derivácie a kompozície, rovnako ako jeho poznanie optimálnych metód ich výkladu v školskej praxi (Ľ. Eliášová Buzássyová: AFF Matej Bel v kontexte dobovej gramatografie a jazykovedných teórií a AED O úvode Mateja Bela k Cellariovmu slovníku Latinitatis probatae et exercitae liber memorialis a k tomu náležiaci preklad Slovník na preverovanie a precvičovanie latinských jazykových zručností od Krištofa Cellaria). 

Štúdia J. Gruskovej Rozkvet gréckej filológie a gramatiky v Rímskej ríši v dobe Marka Aurelia prináša v diachrónnom priereze ucelený pohľad na grécku gramatografiu a objasňuje jej odkaz nielen pre tradíciu tzv. školských gramatík, ale v širších súvislostiach aj pre európsku kultúru. M. Andoková v štúdii Tempora mutantur et nos mutari nolimus? spracovala v historickom priereze od antiky po súčasnosť problematiku výučbu latinčiny ako živého jazyka a prístup autorov gramatík k optimálnym formám výkladu.

Pri riešení projektu sa prehĺbila spolupráca medzi vedcami, ktorých spája záujem o staršiu gramatickú produkciu, čo je okrem klasickej filológie a slovakistiky aj knihoveda a dejiny pedagogiky. 

Výsledky výskumu boli prezentované na medzinárodnom vedeckom fóre, XVII. International Congress of Neo-Latin studies IANLS r. 2018, na kolokviu Belovský výskum: Súčasnosť a potenciál do budúcnosti v Trnave 2019 a najmä v publikáciách: v zahraničných a domácich časopisoch a zborníkoch. Podstránku s výsledkami projektu vytvoril v rámci projektu I. Lábaj.

Plánovaná medzinárodná konferencia Greek – Latin – Slavic. Aspects of Linguistics and Grammatography (pozvánka) bola vzhľadom na pandémiu preložená a napokon celkom zrušená. Medzinárodná vedecká platforma, ktorá sa mala prostredníctvom konferencie sformovať, bola nahradená inou formou – zostavením zborníka prác medzinárodného kolektívu riešiteľov, ktorý vyjde v nemeckom vydavateľstve Narr Francke Attempto v Tübingene.

V roku 2021, v rámci edičného radu Sprachvergleich. V zborníku je 12 štúdií renomovaných vedcov, klasických filológova a lingvistov zo siedmich krajín. 

V nadväznosti na projekt pristupuje od leta 2021 Ľ. Eliášová Buzássyová do medzinárodného projektu Handbook of Early Modern Grammars. Projekt je zameraný na spracovanie gramatík uchovávaných v Gerzog August Bibliothek vo Wolfenbütteli. 

Na projekt Koncepcia antickej gramatiky... už voľne nadväzuje nový projekt Analýza procesov selekcie a systematizovania poznatkov v gréckej filológii počas jej rozkvetu v Ríme Marca Aurelia, ktorý spracúva grécke gramatické pramene a ktorý sa začína realizovať v roku 2021 (J. Grusková ako hlavná riešiteľka, B. Machajdíková ako zástupkyňa).

Na projekt Koncepcia antickej gramatiky... by v budúcnosti mal nadviazať projekt podobného charakteru, ktorý bude o. i. prehlbovať poznanie v oblasti bilingválnych a multilingválnych učebníc latinčiny.