Analýza procesov selekcie a systematizovania poznatkov v gréckej filológii počas jej rozkvetu v Ríme Marca Aurelia

Hlavná riešiteľka: 

doc. Mgr. Jana Grusková, PhD. 

Zástupkyňa hlavnej riešiteľky: 

Mgr. Barbora Machajdíková, PhD. 

Členovia riešiteľského kolektívu: 

Mgr. Marek Šibal, PhD. (LF UK)

Mgr. Renáta Mokošová

 

Projekt je zameraný na analýzu procesov selekcie a systematizovania poznatkov v gréckej filológii počas jej rozkvetu v Ríme Marca Aurelia (161-180). V tomto období siahala Rímska ríša až po územie dnešného južného Slovenska. Cisár bol obdivovateľom a podporovateľom gréckej kultúry a filológie. Inicioval (zrejme) vznik rozsiahlych diel, napríklad Περὶ καθολικῆς πορσῳδίας Ailia Héródiana z Alexandrie, syna významného gramatika Apollónia Dyskola. Výsledky bádania oboch učencov sa stali kľúčovými pre nasledujúce storočia a čerpá z nich aj moderná literatúra. Projekt sa usiluje uviesť do slovenského jazykového a kultúrneho prostredia problematiku špecializovaného výskumu zacieleného na dôkladnejšie spoznanie gréckej filológie uvedeného - pre danú disciplínu kľúčového - obdobia. Cieľom prác antických gramatikov-filológov bolo predovšetkým, aby sa správne čítali, tradovali interpretovali diela významného literárneho dedičstva predchádzajúcich období, ako poézie tak aj prózy. Výskum sa preto okrem iného zameriava na analýzu príkladov a citátov z literárnych diel, ktoré gramatici používali na ilustráciu javov. Druhou oblasťou výskumu je problematika diatézy v gréčtine. Práve grécki gramatici totiž zaviedli pojmy ako aktívum (energeia), pasívum (pathos) a médium (mesotes). Tretia oblasť výskumu je zameraná na dielo Galéna, významného lekára 2. storočia po Kr., blízkeho priateľa cisára Marca Aurelia, a to z hľadiska jeho filologických akcentov.