Fenomén 2020
Trinásteho februára sa v Bratislave uskutočnil druhý ročník konferencie FENOMÉN
Fenomén! Jav daný v skúsenosti. Jav nazeraný zmyslami alebo intelektuálne. To sa dozviete na internete, keď si zadáte tento pojem. Ale môže to byť aj úkaz, jav, niečo nevšedné, neobyčajné. V prípade druhého ročníka konferencie organizovanej Katedrou žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave – FENOMÉN 2020 to bola Komunita v mediálnom priestore. Jav, ktorý sa dá ponímať v mnohých súvislostiach, neraz aj kontroverzných, a práve preto nebola konferencia iba o vystúpeniach jednotlivých prednášajúcich, ale, ako povedala moderátorka Anna Sámelová – „najmä o diskusii“. Tretina času venovaná príspevku, dve tretiny diskusii o ňom, o problematike, na ktorú sa zameral, aby si účastníci navzájom mohli vymieňať skúsenosti a názory.
Konferenciu otvorila profesorka Danuša Serafínová, ktorá na nej privítala zástupcov štyroch mediálnych škôl, okrem tej našej aj z Nitry, Ružomberku a Trnavy. Vedúci katedry žurnalistiky Ján Hacek sa zameral na obsah vystúpení a konštatoval, že už podľa kľúčových slov jednotlivých príspevkov vidno, aké rôzne komunity na Slovensku máme. Nemýlil sa.
Prvý vystúpil Pavol Rankov s príspevkom, ktorý pripravil spolu s Milanom Regecom a venoval sa v ňom Medziľudským vzťahom a digitálnej komunikácii: silným väzbám, slabým väzbám a online väzbám. Zrozumiteľnejšie – hovoril o komunitách na sociálnych sieťach a spomenul aj fenomén, že niektorí ľudia, ktorí vstupujú do takýchto komunikácii si neraz odnášajú pocit, že „tí druhí žijú lepšie než ja“. Online komunitám sa venovala aj Anna Sámelová, ktorá si ako tému zvolila Online komunity ako producenti mediálnych obsahov. Ako konštatovala, v súčasnosti už nepíšu len „vybrané elity“, napríklad žurnalisti či spisovatelia, ale - všetci. Všetci sme podľa jej slov novinári, scenáristi, k čomu sa Pavol Rankov vyjadril, že to vedie ku kríze autorít. „Svet sa zmenil, poskytuje nám globálnu komunikáciu,“ konštatoval Peter Ivanič v téme Globálny náhľad na komunitu v mediálnom priestore. Ako povedal, slovenské médiá dobre reflektujú globálne témy.
Romana Javorčeková si pre svoju tému zvolila názov: Urban Exploration – súkromný priestor pre všetkých? Vychádzala z označenia URBEX, ktoré sa vzťahuje na činnosť aj označenie komunity, ľudí, ktorí chodia do opustených budov a prezentujú to na internete. „Mnohí žurnalisti sa touto ich činnosťou a výstupmi inšpirujú,“ konštatovala. Adam Solga zase hovoril o Komunite, ktorá by nemala mlčať, zameral sa na konkrétne prípady kontroverzných novinárskych prejavov. Ľubomír Bajaník sa venoval Problémom komunity a rozvoja televízneho spravodajstva RTVS, ktorá vychádza aj z permanentných zmien pracovníkov v spravodajstve RTVS.
Témou Pavlíny Chalupkovej a Petra Ivaniča sa stali Migranti - homogénna komunita alebo rôznorodí ľudia s príbehmi? Venovali sa mediálnej analýze pokrývania migrácie na Slovensku a porovnávali ju s Českou republikou. Antisystémoví voliči na Slovensku a ich dôvera v médiá – téma Jána Haceka. Konštatoval, že frustrovaní občania médiám nedôverujú, o to viac potom začínajú dôverovať pochybným webovým stránkam. Peter Kubínyi upriamil pozornosť na novinársku etiku v súvislosti s obrazom komunity transrodových ľudí v slovenských printových médiách. Miroslava Čačková v spoluatorskom príspevku s Teréziou Rončákovou nazvanom Rehoľné komunity na Slovensku a ich mediálne aktivity hovorila o živote ľudí, ktorých spája viera v evanjelium.
Z iného uhla pohľadu sa na komunity pozrel Ján Višňovský - Niekoľko poznámok k podobám súčasnej politickej satiry na Slovensku. Konštatoval, že satira býva často v konflikte s ochranou slobody tlače, cti, súkromia, autorských práv, ale tiež s kultúrnosťou. Mária Stanková za zaoberala Literárnou kritikou v čase sociálnych sietí – Z „kritického“ Parnasu k influncerom. Komunikačná prax tvorcov podcastov a ich vplyv na recipientov – to bola téma príspevku Kristíny Piatkovej.
Mária Follrichová zamerala pozornosť na dve národnostné menšiny žijúce na Slovensku, na Rusínov a Ukrajincov, a na ich periodiká. Ako konštatovala, Rusíni mali tri periodiká, ktoré zanikli a v súčasnosti majú už len jeden intertnetový týždenník, ktorý vychádza po slovensky. Ukrajinci, napriek tomu, že štatisticky ide o menšiu komunitu, vydávajú tri periodiká v ukrajinskom jazyku. Magda Pospíšilová sa zamerala na Zahranično-politickú komunitu v mediálnom priestore. Sústredila sa na erudovanosť redaktorov a komentátorov, ktorí sa venujú zahraničnej politike v slovenských médiách.
Na konferencii sa hovorilo aj o Jackovi Rozparovačovi – v príspevku Eleny Petrovej nazvanom Správy na hrane. Na tomto príklade vysvetľovala princíp komunity a jej vnímanie skutočností. Záverečné vystúpenie patrilo Pavlovi Bielikovi, ktorý v spoluatorstve so Simonou Mičovou pripravil tému Rozvoj praktických zručností študentov masmediálnych štúdií. V tejto súvislosti sa zameral na skúsenosti študentov z ich stáží na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch.
Uviesť pár slovami celodenný maratón zaujímavých príspevkov a diskusií k nim je zložité. Rovnako, ako je zložitý fenomén „komunity“, ktoré si našu pozornosť určite zaslúžia.
Peter Kubínyi
Foto: Mária Stanková
