Americká novinárka Shirley Smith: „Jedna z najťažších vecí je vedieť oddeliť novinára od zvyšku vašej bytosti“

 

Byť novinárkou v súčasnom svete je veľkou výzvou. Ešte väčšou výzvou však muselo byť stať sa ňou dávno pred tým, ako bola populárna téma rodovej rovnosti. O tom, aké bolo pracovať v sedemdesiatych rokoch minulého storočia ako žena vo svete, kde dominovali muži, o  amerických prezidentských voľbách aj o nejasnej budúcnosti Spojených štátov v otázke súčasnej pandémie koronavírusu, sa študenti žurnalistiky rozprávali s novinárkou, Shirley Smith.

Vo svete žurnalistiky pôsobí dlhé desaťročia. Prevažnú časť kariéry strávila v prestížnych agentúrach United Press International (UPI) a neskôr Associated Press (AP), v jednej z najstarších a najvýznamnejších tlačových agentúr na svete so sídlom vo Washingtone D.C., kde pôsobila v rozhlasovej sekcii ako reportérka, moderátorka a editorka. V AP odviedla rodáčka z Kentucky, za tridsať rokov, ktoré tam strávila, kus dobrej roboty.

V mladosti ukončila vysokoškolské štúdium na University of Louisville v odboroch žurnalistika, angličtina a Radio-TV. Aj preto sa jej kariérne začiatky spájajú predovšetkým s rozhlasom, ktorý jej prirástol k srdcu najviac. Za svoj žurnalistický prínos získala prestížne novinárske ocenenie Edwarda R. Murrowa, keď ľuďom z celého sveta priniesla reporty o tragickom 11. septembri 2001, dni, ktorý navždy zmenil tvár Ameriky.

Sama Shirley Smith sa vyjadrila, že to bol nesmierne výnimočný príbeh, ktorý mal aj na ňu veľmi osobný dosah. „V ten deň som nepracovala. Môj manžel bol doma a pripravoval sa do práce, tak som mu vravela, aby ma nechal spať. On však prišiel a potriasol mnou, aby som vstala, pretože to musím vidieť,“ povedala. Šokovaná sedela pred televíziou v pyžame s otvorenými ústami.

„Nevedela som, čo povedať. Bolo to ako pozerať katastrofický film. Nemohli sme tomu uveriť. Rozhodla som sa, že predsa len pôjdem do práce.“ Vedela, že jej nik nezavolá, pretože všetci boli udalosťou príliš zaneprázdnení. Vtedy sa zachovala ako pravá novinárka, ochotná obetovať všetko, aby mohla ľuďom prinášať informácie a svojou troškou pomôcť. Zamyslená nám opisovala, aký vládol chaos, čierny dym sa valil odvšadiaľ  a my sme bez dychu počúvali. Na každého z nás doľahli jej živé spomienky zo dňa, na ktorý si my dobre nepamätáme, lebo sme boli príliš mladí, aby sme vážnosť situácie dokázali spracovať.

„Všetci sme písali tak rýchlo, akoto len bolo možné, aby správy mohli čím skôr dávať von. Môj kolega, ktorý mal zhodou okolností v ten deň tiež voľno a ktorý býval v blízkosti ministerstva obrany – Pentagonu, nám potom rozprával, ako stál v okne len v šortkách a na vlastné oči videl lietadlo, ktoré mu preletelo nízko nad strechou a narazilo do budovy.“

Shirley pokračuje rozprávaním o tom, ako dokáže byť podobná udalosť na jednej strane zlatou baňou pre novinára. Pretože bezprostredne po tom, nasleduje reakcia. A nie je nič silnejšie ako ľudské príbehy. Nie je nič silnejšie ako keď vás vo výťahu objíme úplne cudzí človek, len aby vás utešil. Ďalej nás sama povzbudila slovami, že pre novinára je vrcholom, keď môže pokrývať veľké udalosti, ktoré si svet bude pamätať. A tak sme sa plynule v uvoľnenom rozhovore preniesli k ďalšej významnej udalosti, ktorá nás všetkých nechávala v očakávaní.

Videokonferenciu pre študentov predmetu zahraničnopolitická žurnalistika sprostredkovala doktorka Simona Mikušová, ktorá sa zo Shirley pozná osobne z čias, keď bývala a pracovala v USA. Kvôli časovému posunu sa uskutočnila neskoro, v predvečer najdôležitejších amerických prezidentských volieb.

Dnes už výsledok volieb pozná celý svet, no 2. novembra sme všetci ešte boli v napätí, plní očakávania. Sama Shirley s obavami v hlase priznala, že po skúsenosti z predchádzajúcich volieb sa stať môže naozaj čokoľvek. Nechcela slepo veriť a spoliehať sa na predpovede médií a prieskumov, ktoré už v minulosti dokázali, ako veľmi sa môžu mýliť. S humorom priznala, že v týchto dňoch je naozaj veľmi ťažké byť novinárom v Spojených štátoch amerických. „Jedna z najťažších vecí je vedieť oddeliť novinára od zvyšku vašej bytosti,“ povedala.

Otázky od študentov pribúdali. Všetci sme chceli vedieť, čo by nám Shirley mohla ako skúsená novinárka poradiť. Ona sama to mala ako žena, v tomto odvetví ovládanom mužmi, začiatkom sedemdesiatych rokov veľmi ťažké. „Niekedy som vzala dve, aj tri práce naraz. A postupne som sa po rebríku šplhala nahor. Aby som získala čo najviac skúseností, pracovala som neskoro do noci a po pár hodinách spánku som pracovala ďalej a ešte viac,“ povedala. Mnohokrát ju nebrali vážne a musela si rešpekt vydrieť. Ranilo ju, že jej niekto povedal, že nemôže byť spravodajská redaktorka, pretože je žena.

Sexizmus na pracovisku je aj v súčasnosti veľkým problémom, no niet pochýb o tom, že podmienky teraz sú oveľa lepšie a za ten čas sa spoločnosť posunula dopredu. To však nebola jediná polarizujúca téma, ktorej sme sa dotkli. Bolo nesmierne zaujímavé počúvať jej názory na nefunkčný zdravotný systém, problémy s rasizmom, policajnou brutalitou a samozrejme sme nemohli opomenúť otázku pandémie koronavírusu, ktorá na seba už takmer rok strháva pozornosť celého sveta.

Shirley bola veľmi milo prekvapená z výsledkov prvého kola celoplošného testovania na Slovensku, ktoré dopadlo nad očakávania všetkých. Zároveň však vyjadrila pochybnosť nad tým či by bolo vôbec možné podobnú akciu zorganizovať aj za veľkou mlákou. Americká spoločnosť je podľa nej priveľmi polarizovaná, rozdelená na dva tábory. Veľmi dôležitú rolu vo vzťahu k verejnosti zastávajú médiá a ich prístup ku každodenným témam, no najmä k tým, ktoré hýbu svetom.

Tak veľa otázok a tak málo času. Debatu sme ukončili na pozitívnej nôte, slovami podpory pre nás, budúcich novinárov. Pretože ak chceme meniť svet, musíme začať od seba a prinášať ľuďom okolo nás pravdu. „Pýtajte sa sami seba kým chcete byť. Aká by mala byť vaša duša. No predovšetkým sa pýtajte, čo chcete, aby vaše slová vyjadrovali? Ak chcete, aby vyjadrovali pravdu, musíte ju povedať nahlas a musíte ľudí presvedčiť o tom, že vám môžu dôverovať, že hovoríte pravdu,“ rozlúčila sa s nami novinárka Shirley Smith.

Barbora Hermannová