Slovenský jazyk a literatúra (jednoodborové štúdium)
BAKALÁRSKE ŠTÚDIUM
Profil absolventa bakalárskeho stupňa štúdia
Absolventi 1. stupňa programu
získajú v jazykovej zložke sústavu znalostí o vonkajších a vnútorných dejinách slovenského jazyka, zákonitostiach súčasnej slovenčiny, jej stavbe a vlastnostiach jej štruktúry, spôsobe a podmienkach jej fungovania, jej vzťahoch k slovanským aj neslovanským jazykom. Poznajú princípy jazyka a jazykovedného výskumu a tvorby jazykových učebníc a príručiek.
V literárnej zložke získajú odborné vedomosti z teórie literatúry a z dejín slovenskej literatúry 19. a 20. storočia, doplnené o poznatky z oblasti kontextových súvislostí slovenskej literatúry so svetovou a českou literatúrou, ako aj o poznatky z historickej poetiky a interpretácie literárneho textu.
Teoretické vedomosti
Absolvent programu slovenský jazyk a literatúra ovláda:
- teóriu slovenského jazyka na podklade terminologickej sústavy deskriptívnej a explanačnej lingvistiky; rozsah znalostí obopína dejiny predspisovnej a spisovnej slovenčiny, dialektológiu, súčasný spisovný jazyk, všeobecnú jazykovedu a súčasné trendy v jazykovede;
- teóriu literatúry a dejiny slovenskej literatúry 19. a 20. storočia; disponuje poznatkami z teórie literatúry, historickej poetiky a z interpretácie literárneho textu.
Praktické schopnosti a zručnosti
Absolvent programu slovenský jazyk a literatúra je spôsobilý:
- aplikovať jazykovedné a literárnovedné poznatky v školskej praxi a pri rozmanitých aktivitách vo sfére umenia a kultúry;
- flexibilne adaptovať svoje odborné znalosti na meniace sa podmienky praxe.
Doplňujúce vedomosti, schopnosti, zručnosti
Absolvent programu slovenský jazyk a literatúra získa schopnosť:
- pracovať efektívne ako jednotlivec, ako člen i ako vedúci tímu;
- zapájať sa do práce v umelecko-kreatívnych odvetviach;
- zapájať odborné vedomosti do interdisciplinárnych znalostných súvislostí
- uvedomovať si hodnotové a kultúrnospoločenské implikácie odborného a verejného diania;
- podieľať sa na spracúvaní slovníkov a encyklopédií;
- verejne kriticky reagovať na jazykové a literárne podnety
Okruhy na záverečné bakalárske skúšky zo slovenského jazyka
Základy jazykovedy
1. Lingvistika ako vedná disciplína, delenie lingvistiky, lingvistika v systéme vied;
2. Definícia jazyka, základné pojmy langue, language, parole;
3. Systémový charakter jazyka, systém, systémovosť, inventár, štruktúra, štruktúrovanosť, dynamika a stabilita jazykového systému;
4. Funkcie jazyka, základný komunikačný model;
5. Vzťah jazyka a spoločnosti – stratifikácia národného jazyka, formy národného jazyka, norma, kodifikácia, úzus;
6. Jazyková klasifikácia a jazyková typológia.
Fonetika a fonológia slovenského jazyka
7. Fonetická úroveň abstrakcie (fonické jednotky abstrakcie I. stupňa);
8. Fonetická klasifikácia slovenských hlások;
9. Fonetická transkripcia;
10. Slabika ako základná jednotka súvislej reči. Jej podstata, zloženie, hranice a percepčná charakteristika;
11. Suprasegmentálny podsystém zvukovej reči;
12. Fonologická úroveň abstrakcie (fonické jednotky abstrakcie II. stupňa);
13. Fonologické protiklady v spisovnej slovenčine;
14. Neutralizácie a alternácie v spisovnej slovenčine.
Morfológia slovenského jazyka
15. Morfologická (tvarotvorná) štruktúra a morfematická segmentácia slovných tvarov – pojmy tvarotvorný základ, tvarotvorný formant, morféma, klasifikácia morfém, praktické určovanie morfém;
16. Morfologický typ slovenčiny – centrálne a periférne prvky, praktická ilustrácia alebo identifikácia typologických znakov na príkladoch;
17. Lexikálno-gramatické triedy slov (slovné druhy) – modely triedenia slovných druhov, klasifikácia, slovnodruhové prechody;
18. Systém menných a slovesných morfologických kategórií – vymedzenie pojmu gramatická kategória, klasifikácia, identifikácia na príkladoch;
19. Lexikálno-gramatické kategórie: stupňovanie, vid, intencia – morfologický a slovotvorný aspekt;
20. Deklinačný systém, paradigmatika mien– teoretické i praktické zvládnutie paradigmatickej morfológie, dynamika vnútroparadigmatických a medziparadigmatických zmien;
21. Konjugačný systém, paradigmatika slovies teoreticky i prakticky
22. Kategória modality v morfológii jazyka – vyjadrovanie modálnosti morfologickými prostriedkami.
Syntax slovenského jazyka
23. Hlavné a vedľajšie vetné členy; syntagmatika (typológia slovných skladov a vzťahov v nich);
24. Jednoduchá veta (gramatická, sémantická a modálna charakteristika; praktické určovanie typov viet, slovosled);
25. Expresívne a defektné syntaktické konštrukcie;
26. Polopredikatívne konštrukcie: typy (doplnok, prístavok, prívlastkové polopredikatívne konštrukcie) a ich funkcie v texte; praktické transformácie polopredikátov na súvetia a vice versa;
27. Pravá a nepravá parataxa (zlučovacie, odporovacie, vylučovacie a stupňovacie súvetia; dôsledkové, príčinné a prípustkové súvetia);
28. Pravá a nepravá hypotaxa (predmetové, podmetové, prísudkové vetnozákladové, doplnkové, prívlastkové a príslovkové vedľajšie vety; transformácia podraďovacieho súvetia na jednoduchú vetu);
29. Zložené súvetia (zložené súvetia s prvou, druhou a treťou štruktúrou; vzorce jednotlivých podraďovacích súvetí).
Lexikológia slovenského jazyka
30. Význam monosémickej lexikálnej jednotky (typy lexikálnych významov, nevyhnutné a typické komponenty významu, hodnotiace významy, lexikálna presupozícia);
31. Významové vzťahy I.: semaziologická lexikálna paradigma (pravá a nepravá polysémia, delimitácia polysémie, hierarchizácia významov v polysémante, polysémia a homonymia);
32. Významové vzťahy II: onomaziologická lexikálna paradigma (synonymia, antonymia);
33. Slovotvorba I (spôsoby a postupy odvodzovania slov, rovnakokoreňové a rôznokoreňové útvary slovotvorných derivátov);
34. Slovotvorba II (pojem onomaziologická kategória – typy, slovotvorný, motivačný a lexikálny význam odvodeniny);
35. Obohacovanie lexikálnej zásoby pretváraním lexikálnych jednotiek (abreviáciou, univerbizáciou, multiverbizáciou), preberaním slov;
36. Rozvrstvenie lexikálnej zásoby (z hľadiska spisovnosti, zo štylistického hľadiska, z časového hľadiska, z hľadiska pôvodu).
Vývin slovenského jazyka a dialektológia
37. Charakteristika divergentných tendencií vo vývine slovanských jazykov (základné znaky hláskoslovia a tvaroslovia psl. makroareálov, členenie praslovančiny na východoslovanské, západoslovanské a južnoslovanské jazyky);
38. Praslovanská genéza slovenčiny (teórie o pôvode slovenčiny, migračno-integračná teória, západoslovanské a nezápadoslovanské prvky v praslovanskom základe slovenčiny);
39. Hlavné zmeny v 10. storočí (kontrakcia, zánik jerov, denazalizácia, prehodnocovanie psl. prozodických vlastností slovenčiny - intonácia, prízvuk, kvantita);
40. Základné vývinové tendencie slovenského vokalizmu (zmeny v krátkom a dlhom vokalizme);
41. Základné vývinové tendencie slovenského konsonantizmu (vývin konsonantických korelácií, zmeny na hranici morfém);
42. Základné vývinové tendencie slovenských menných gram. kategórií (vývin gramatických kategórií, vývin vzorov substantív, menné a zložené skloňovanie adjektív, zámenné skloňovanie);
43. Základné vývinové tendencie slovenských slovesných gram. kategórií (vývin slovesných gramatických kategórií, atematické a tematické slovesá, tvorenie prítomníka, tvarov minulého času, pôvodné vyjadrovanie budúceho času, rozkazovací a podmieňovací spôsob, neslovesná flexia slovies);
44. Vývin lexiky zdedenej z praslovančiny, zmien významu slova a slová cudzieho pôvodu v lexike starej slovenčiny;
45. Nárečová mapa Slovenska - základné členenie slovenských nárečí (aplikácia, migračno-integračnej teórie, charakteristika nárečových makroareálov, ich vnútorné členenie);
46. Dialektológia a historická jazykoveda – osobitosti výskumu a metodológie.
Dejiny spisovnej slovenčiny
47. Staroslovienčina na Veľkej Morave (staroslovienske pamiatky, písmo a redakcie, kultúrne veľkomoravizmy a stopy byzantskej tradície) a kultúrny jazyk v ranofeudálnom Uhorsku;
48. Čeština ako kultúrny jazyk na území Slovenska v predspisovnom období vývinu slovenčiny;
49. Podiel a vplyv iných jazykov na vývin slovenčiny v predspisovnom a v spisovnom období;
50. Charakteristika kultúrnych útvarov predspisovnej slovenčiny (kultúrna západoslovenčina, kultúrna stredoslovenčina, kultúrna východoslovenčina, funkcie, pamiatky);
51. Prvá kodifikácia spisovnej slovenčiny – A. Bernolák a bernolákovská slovenčina, zásady kodifikácie, kodifikačné práce a jazykovedné dielo;
52. Ľ. Štúr a štúrovská slovenčina, zásady kodifikácie, kodifikačné práce a jazykovedné dielo;
53. Námietky proti štúrovskej kodifikácii, hodžovsko-hattalovská pravopisná reforma, zásady kodifikácie a jej uplatňovanie;
54. Vývin spisovnej slovenčiny v matičnom a martinskom období, jazyková situácia, rozkolísanosť normy, pravopisné úpravy a normatívne príručky;
55. Spisovná slovenčina a jej vývin v medzivojnovom a povojnovom (Pravidlá slovenského jazyka z r. 1931, 1939, 1940, 1953, 1968);
56. Súčasné obdobie vývinu spisovnej slovenčiny, najnovšie Pravidlá slovenského pravopisu – zmeny, úpravy. Jazykovedné inštitúcie, časopisy, zborníky, jazyková kultúra, preskriptívna a deskriptívna jazykoveda.
Štylistika slovenského jazyka
57. Predmet systémovej a interaktívnej štylistiky, pojmoslovie štylistiky;
58. Inšpirácie z dejín štylistiky;
59. Tradičná typológia „primárnych“ štýlov a ich dynamika po r. 1989;
60. Pragmatický aspekt súčasnej štylistiky;
61. Štylistika a textová lingvistika vo vzťahu k textu a jeho expanzii (kompozícii);
62. Sociolingvistický aspekt súčasnej štylistiky; sociálne determinované „podjazyky“ (variety národného jazyka) a podštýly komunikácie;
63. Intertextualita a jej prejavy na úrovni štýlov, žánrov, textov;
64. Neverbálna zložka v kontaktnej komunikácii.
Všeobecná jazykoveda (lingvistická metodológia)
65. Synchrónna lingvistika: diferencovanosť predmetu synchrónnej lingvistiky; prehľad o lingvistickom štrukturalizme; zmena paradigmy; scientizmus vz. sociálnovedný prístup; objektivizmus vz. subjektivizmus.
66. Systémová lingvistika: systém ako abstraktná podstata; autoreferenčný systém; jazyk ako fenomén tretieho druhu; lingvistické vz. používateľské; inferencia a jazykotvorná činnosť; systemizácia jazykových javov; prototypová perspektíva a prizma F; generatívna gramatika – gramatické znalosti; univerzálna gramatika.
67. Jazykový znak: Peirceova klasifikácia znakov; model ORGANON; bilaterálne vz. unilaterálne chápanie jazykového znaku; arbitrárnosť a motivácia
68. Dynamika jazyka: dynamika jazykových variet a používania jazyka; dynamika jazykových prostriedkov – jej prejavy; objektivistický prístup k jazykovým zmenám; vývojové tendencie a zákonitosti; subjektivistický prístup k jazykovým zmenám.
69. Náuka o jazykovej interakcii: vlastnosti sociálnej interakcie; kolektívny a jedinečný interaktant; konverzačná analýza s etnometodologickým pozadím; diskurzný obrat.
70. Používanie jazyka: vedieť používať jazyk; umenie používať jazyk; pragmatizácia lingvistiky; sémantika a pragmatika; kontext – oporný bod pragmatiky.
71. Jazyk a svet: odrazová teória; konštruktivistická teória; hypotéza jazykovej relativity; reakcie na hypotézu jazykovej relativity; neohumboldtizmus – jazyk ako medzisvet.
72. Jazyk a jednotlivec: jednotlivci formovaní jazykom; jazyk stvárňovaný jednotlivcami; socializácia so zreteľom na jazyk – byť ovládaný jazykom : ovládať jazyk; jazyková inteligencia; jazykové sebavedomie.
73. Jazykové kontakty: poznávací potenciál jazykových kontaktov; preberanie výrazov ako problém; delimitácia spisovnej slovenčiny vo vzťahu k češtine; medzijazyková analógia; vzťah medzi jazykovým povedomím a jazykovým vedomím.
Študijný plán bakalárskeho študijného programu Slovenský jazyk a literatúra
MAGISTERSKÉ ŠTÚDIUM
Profil absolventa magisterského stupňa štúdia
Absolventi 2. stupňa programu
si v jazykovej zložke prehĺbia sústavu znalostí z jednoodborového programu bakalárskeho štúdia a overia si ich v špeciálne zameraných lingvistických a interdisciplinárnych predmetoch. Naučia sa aplikovať poznatky zo systémovolingvistického, sociolingvistického a pragmatickolingvistického výskumu slovenského jazyka. Ovládajú súčasné lingvistické teórie a ich aplikačné možnosti, interdisciplinárne súvislosti jazykovedy a slovakistiky, ako aj dejiny jazykovedného myslenia. Poznajú princípy jazyka a jazykovedného výskumu, tvorby vedeckých prác a organizácie vedeckého výskumu.
V literárnej zložke si prehĺbia vedomosti z teórie literatúry a z dejín slovenskej literatúry od raného stredoveku po súčasnosť o poznatky z oblasti kontextových súvislostí slovenskej literatúry so svetovou a českou literatúrou, ako aj o poznatky z historickej poetiky, literárnej vedy a literárnej kritiky. Súčasťou študijného programu je aj metodológia vedeckého výskumu slovenského jazyka a literatúry.
Teoretické vedomosti
Absolvent programu slovenský jazyk a literatúra ovláda:
- teóriu slovenského jazyka na podklade terminologickej sústavy deskriptívnej a explanačnej lingvistiky; rozsah znalostí obopína vývin jazyka, súčasný jazyk, dejiny jazykovedy, všeobecnú jazykovedu, súčasné trendy v jazykovede a metodológiu jazykovedného výskumu;
- dejiny slovenskej literatúry; disponuje základnými poznatkami z literárnej vedy, ako aj vybraných kapitol českej a svetovej literatúry.
Praktické schopnosti a zručnosti
Absolvent programu slovenský jazyk a literatúra je spôsobilý:
- aplikovať jazykovedné a literárnovedné poznatky vo vedeckovýskumnej praxi, pri rozmanitých aktivitách vo sfére umenia a kultúry.
- flexibilne adaptovať svoje odborné znalosti na meniace sa podmienky praxe.
- zapojiť sa do tvorby výskumných projektov a popularizačných diel.
- popularizovať výsledky výskumov
Doplňujúce vedomosti, schopnosti, zručnosti
Absolvent programu slovenský jazyk a literatúra získa schopnosť:
- pracovať efektívne ako jednotlivec, ako člen i ako vedúci tímu;
- zapájať sa do práce v umelecko-kreatívnych odvetviach;
- zapájať odborné vedomosti do interdisciplinárnych znalostných súvislostí
- uvedomovať si hodnotové a kultúrnospoločenské implikácie odborného a verejného diania;
- podieľať sa na spracúvaní slovníkov a encyklopédií;
- verejne kriticky reagovať na jazykové a literárne podnety.
Magisterská štátna skúška zo slovenského jazyka a literatúry (stará a nová akreditácia)
Vykonanie štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Štátnu skúšku má študent právo absolvovať až po splnení študijných povinností stanovených študijným programom.
Študent má primeraný čas na prípravu odpovedí na zadané otázky. (V prípade dištančných štátnych skúšok študent odpovedá bez prípravy.) Odpoveď má ústnu formu, koná sa pred skúšobnou komisiou zloženou najmenej zo 4 členov, učiteľov pôsobiacich vo funkciách profesorov, docentov a odborných asistentov (členov KSJ FiF UK a KSLLV FiF UK, prípadne odborníkov v danom študijnom odbore z iných slovakistických pracovísk).
Jednotlivé predmety štátnej skúšky sa hodnotia klasifikačnými stupňami A až FX. Študent úspešne absolvoval skúšku, ak je hodnotený známkami A až E. Ak sa študent nedostavil na štátnu skúšku, alebo ak na nej nevyhovel, je hodnotený klasifikačným stupňom „nedostatočne“ (FX) a môže skúšku vykonať v najbližšom náhradnom (opravnom) termíne. Študent opakuje len tú časť štátnej skúšky, z ktorej bol hodnotený známkou „nedostatočne“ (FX). Opakovať štátnu skúšku je možné najviac dvakrát (tzn. okrem riadneho termínu sú prípustné dva opravné termíny).
Termín štátnej skúšky
Ústna skúška zo slovenského jazyka a literatúry sa koná v súlade so študijným poriadkom FiF UK. KSJ a KSLLV zverejnia presný termín konania štátnej skúšky na svojich webových stránkach a katedrovej nástenke najneskôr šesť týždňov pred jej konaním.
Prihlásenie sa na skúšku
Študenti sú povinní prihlásiť sa na štátnu skúšku písomne cez podateľňu najneskôr 3 týždne pred termínom skúšky (prihlášku adresujte na sekretariát KSJ a KSLLV). Formulár prihlášky na štátnu skúšku nájdu študenti na webovej stránke KSJ alebo KSLLV. Na prihláške je potrebné zreteľne vyznačiť predmety, z ktorých chce študent vykonať štátnu skúšku.
Odvolať prihlášku je možné len písomnou formou najneskôr 7 pracovných dní pred konaním štátnej skúšky. Ak sa študent z vážnych preukázateľných dôvodov na štátnej skúške nemohol zúčastniť, ospravedlní sa komisii písomne prostredníctvom študijného oddelenia do 3 pracovných dní po termíne konania štátnej skúšky.
Žiadame všetkých uchádzačov o štátnu skúšku, aby sa mailom prihlásili aj na sekretariáte KSJ a KSLLV u p. Honzovej.