Slovenský jazyk a kultúra (prekladateľstvo a tlmočníctvo)

Absloventi prvého stupňa programu

získajú v jazykovej zložke sústavu znalostí o stavbe a zákonitostiach súčasnej slovenčiny, o spôsobe a podmienkach jej fungovania, o jej vzťahoch k slovanským aj neslovanským jazykom a prehľad o vonkajších a vnútorných dejinách slovenského jazyka. Osvoja si základnú lingvistickú, literárnovednú a translatologickú terminológiu.

V kultúrne orientovanej zložke získajú odborné vedomosti z teórie literatúry a z dejín slovenskej literatúry a prekladu od najstarších čias po súčasnosť, doplnené o poznatky z oblasti kontextových súvislostí slovenskej literatúry a kultúry so svetovou a českou literatúrou a kultúrou, ako aj o poznatky z interpretácie literárneho textu.

Teoretické vedomosti

Absolvent programu PT: slovenský jazyk a kultúra (1. stupeň) ovláda:

• teóriu slovenského jazyka na podklade terminologickej sústavy deskriptívnej a explanačnej lingvistiky; rozsah znalostí obopína súčasný spisovný jazyk – jeho zvukovú, morfologickú, lexikálnu a syntaktickú a štylistickú rovinu – a základné poznatky o mieste slovenčiny v rodine slovanských jazykov, o jej základných vývinových tendenciách ako aj o kultúrnych dejinách spisovnej slovenčiny;
• dejiny slovenskej literatúry a prekladu 9. –  20. storočia v širších kulturologických súvislostiach; disponuje poznatkami z teórie literatúry a z interpretácie literárneho textu

Praktické schopnosti a zručnosti

Absolvent programu PT: slovenský jazyk a kultúra (1. stupeň) je spôsobilý:

• aplikovať jazykovedné a literárnovedné poznatky, komunikačné, štylistické, prekladateľské a tlmočnícke zručnosti v prekladateľskej a tlmočníckej praxi a pri rozmanitých aktivitách vo sfére  umenia a kultúry;
• podieľať sa na spracúvaní slovníkov;
• flexibilne adaptovať svoje odborné znalosti na meniace sa podmienky praxe.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti

Absolvent programu PT: slovenský jazyk a kultúra (1.stupeň) získa schopnosť:

• pracovať efektívne ako jednotlivec i ako člen tímu;
• zapájať sa do práce v umelecko-kreatívnych odvetviach;
• zapájať odborné vedomosti do interdisciplinárnych znalostných súvislostí;
• uvedomovať si hodnotové a kultúrnospoločenské implikácie odborného a verejného diania.

Základy jazykovedy

1. Lingvistika ako vedná disciplína, delenie lingvistiky, lingvistika v systéme vied;

2. Definícia jazyka, základné pojmy langue, language, parole;

3. Systémový charakter jazyka, systém, systémovosť, inventár, štruktúra, štruktúrovanosť, dynamika a stabilita jazykového systému;

4. Funkcie jazyka, základný komunikačný model;

5. Vzťah jazyka a spoločnosti – stratifikácia národného jazyka, formy národného jazyka, norma, kodifikácia, úzus;

6. Jazyková klasifikácia a jazyková typológia.

Fonetika a fonológia slovenského jazyka

7. Fonetická úroveň abstrakcie (fonické jednotky abstrakcie I. stupňa);

8. Fonetická klasifikácia slovenských hlások;

9. Fonetická transkripcia;

10. Slabika ako základná jednotka súvislej reči. Jej podstata, zloženie, hranice a percepčná charakteristika;

11. Suprasegmentálny podsystém zvukovej reči;

12. Fonologická úroveň abstrakcie (fonické jednotky abstrakcie II. stupňa);

13. Fonologické protiklady v spisovnej slovenčine;

14. Neutralizácie a alternácie v spisovnej slovenčine.

Morfológia slovenského jazyka

15. Morfologická (tvarotvorná) štruktúra a morfematická segmentácia slovných tvarov – pojmy tvarotvorný základ, tvarotvorný formant, morféma, klasifikácia morfém, praktické určovanie morfém;

16. Morfologický typ slovenčiny – centrálne a periférne prvky, praktická ilustrácia alebo identifikácia typologických znakov na príkladoch;

17. Lexikálno-gramatické triedy slov (slovné druhy) – modely triedenia slovných druhov, klasifikácia, slovnodruhové prechody;

18. Systém menných a slovesných morfologických kategórií – vymedzenie pojmu gramatická kategória, klasifikácia, identifikácia na príkladoch;

19. Lexikálno-gramatické kategórie: stupňovanie, vid, intencia – morfologický a slovotvorný aspekt;

20. Deklinačný systém, paradigmatika mien– teoretické i praktické zvládnutie paradigmatickej morfológie, dynamika vnútroparadigmatických a medziparadigmatických zmien;

21. Konjugačný systém, paradigmatika slovies teoreticky i prakticky

22. Kategória modality v morfológii jazyka – vyjadrovanie modálnosti morfologickými prostriedkami.

Syntax slovenského jazyka

23. Hlavné a vedľajšie vetné členy; syntagmatika (typológia syntagiem a vzťahov v nich);

24. Veta a výpoveď (gramatická, sémantická a modálna charakteristika vety; praktické určovanie typov viet, komunikačná funkcia výpovede);

25. Expresívne syntaktické konštrukcie;

26. Polopredikatívne konštrukcie: typy (doplnok, prístavok, prívlastkové a príslovkové polopredikatívne konštrukcie) a ich funkcie v texte; praktické transformácie polopredikátov na súvetia a vice versa;

27. Pravá a nepravá parataxa (zlučovacie, odporovacie, vylučovacie a stupňovacie súvetia; dôsledkové, príčinné a prípustkové súvetia);

28. Pravá a nepravá hypotaxa (predmetové, podmetové, prísudkové vetnozákladové, doplnkové, prívlastkové a príslovkové vedľajšie vety; transformácia podraďovacieho súvetia na jednoduchú vetu);

29. Zložené súvetia (zložené súvetia s prvou, druhou a treťou štruktúrou; vzorce jednotlivých podraďovacích súvetí).

Lexikológia slovenského jazyka

30. Význam monosémickej lexikálnej jednotky (typy lexikálnych významov, nevyhnutné a typické komponenty významu, hodnotiace významy);

31. Významové vzťahy I.: semaziologická lexikálna paradigma (pravá a nepravá polysémia, delimitácia polysémie, hierarchizácia významov v polysémante, polysémia a homonymia);

32. Významové vzťahy II: onomaziologická lexikálna paradigma (synonymia, antonymia);

33. Slovotvorba I (spôsoby a postupy odvodzovania slov, rovnakokoreňové a rôznokoreňové útvary slovotvorných derivátov);

34. Slovotvorba II (pojem onomaziologická kategória – typy, slovotvorný, motivačný a lexikálny význam odvodeniny);

35. Obohacovanie lexikálnej zásoby pretváraním lexikálnych jednotiek (abreviáciou, univerbizáciou, multiverbizáciou), preberaním slov;

36. Rozvrstvenie lexikálnej zásoby (z hľadiska spisovnosti, zo štylistického hľadiska, z časového hľadiska, z hľadiska pôvodu).

Vývin slovenského jazyka a dialektológia

37. Charakteristika divergentných tendencií vo vývine slovanských jazykov (základné znaky hláskoslovia a tvaroslovia psl. makroareálov, členenie praslovančiny na východoslovanské, západoslovanské a južnoslovanské jazyky);

38. Praslovanská genéza slovenčiny (migračno-integračná teória, západoslovanské a nezápadoslovanské javy v praslovanskom základe slovenčiny);

39. Hlavné zmeny v 10. storočí (kontrakcia, zánik jerov, denaza­lizácia);

40. Základné vývinové tendencie slovenského vokalizmu (zmeny v krátkom a dlhom vokalizme) a konsonantizmu (depalatalizácia, asibilácia, vznik znelostnej neutralizácie, zdvojené konsonanty);

41. Základné vývinové tendencie slovenských menných gram. kategórií (vývin menných gramatických kategórií, vývin substantív – vnútroparadigmatická a medziparadigmatická analógia);

42. Základné vývinové tendencie slovenských slovesných gram. kategórií (vývin slovesných gramatických kategórií, atematické a tematické slovesá);

43. Vývin lexiky zdedenej z praslovančiny, zmeny významu slova a slová cudzieho pôvodu v lexike starej slovenčiny;

44. Nárečová mapa Slovenska - základné členenie slovenských nárečí (členenie západoslovenských, stredoslovenských a východoslovenských nárečí);

Dejiny spisovnej slovenčiny

45. Staroslovienčina na Veľkej Morave (staroslovienske pamiatky, písmo a redakcie) a kultúrny jazyk v ranofeudálnom Uhorsku;

46. Čeština ako kultúrny jazyk na území Slovenska v predspisovnom období vývinu slovenčiny;

47. Charakteristika kultúrnych útvarov predspisovnej slovenčiny (kultúrna západoslovenčina, kultúrna stredoslovenčina, kultúrna východoslovenčina, funkcie, pamiatky);

48. Prvá kodifikácia spisovnej slovenčiny – A. Bernolák a bernolákovská slovenčina, zásady kodifikácie, kodifikačné práce a jazykovedné dielo;

49. Ľ. Štúr a štúrovská slovenčina, zásady kodifikácie, kodifikačné práce a jazykovedné dielo;

50. Námietky proti štúrovskej kodifikácii, hodžovsko-hattalovská pravopisná reforma, zásady kodifikácie a jej uplatňovanie;

51. Vývin spisovnej slovenčiny v matičnom a martinskom období, normatívne príručky; jazykovedné dielo S. Czambela;

52. Spisovná slovenčina a jej vývin v medzivojnovom, povojnovom a súčasnom období (Pravidlá slovenského jazyka z r. 1931, 1939, 1940, 1953, 1968, 1991);

Štylistika slovenského jazyka

53. Predmet systémovej a interaktívnej štylistiky, pojmoslovie štylistiky;

54. Inšpirácie z dejín štylistiky;

55. Tradičná typológia „primárnych“ štýlov a ich dynamika po r. 1989;

56. Pragmatický aspekt súčasnej štylistiky;

57. Štylistika a textová lingvistika vo vzťahu k textu a jeho expanzii (kompozícii);

58. Sociolingvistický aspekt súčasnej štylistiky; sociálne determinované „podjazyky“ (variety národného jazyka) a podštýly komunikácie;

59. Intertextualita a jej prejavy na úrovni štýlov, žánrov, textov;

60. Neverbálna zložka v kontaktnej komunikácii.

Študijný plán bakalárskeho študijného programu Slovenský jazyk a kultúra v kombinácii s iným jazykom si stiahnete TU.

ABSOLVENTI DRUHÉHO STUPŇA PROGRAMU

majú široké teoretické vedomosti o jednotlivých prekladateľských a tlmočníckych disciplínach, ovládjú komparáciu jazykových, kultúrnych a spoločenských systémov. Dokážu adekvátne komunikovať v oblasti všetkých jazykových štýlov, t. j. umeleckých, odborných, novinárskych, reklamných, či už v písomnej alebo ústnej forme. Perfektne ovládajú všetky postupy, zručnosti, návyky a stratégie umeleckého a odborného prekladu, konzekutívneho ako aj simultánneho tlmočenia. Dosiahli vysoký stupeň jazykovej kompetencie v materinskom ako aj v jazyku druhej špecializácie, a vysoký stupeň prekladateľskej a tlmočníckej kompetencie. Osvojili si právne a hospodárske aspekty prekladu ako aj praxeológiu prekladu a tlmočenia. Absolventi 2. stupňa programu si rozšíria a prehĺbia v jazykovej zložke sústavu teoretických i praktických znalostí o spôsobe a podmienkach fungovania slovenského jazyka v komunikácii, o zákonitostiach súčasnej slovenčiny a o vzťahu národného jazyka a kultúry.

V kultúrne orientovanej  zložke si rozšíria odborné vedomosti z dejín slovenskej literatúry, prekladu a kultúry od začiatku 20. storočia po súčasnosť doplnené o poznatky z oblasti kontextových súvislostí slovenskej literatúry, prekladu a kultúry so svetovou  a českou literatúrou a kultúrou, ako aj poznatky z literárnej vedy a literárnej kritiky.

Teoretické vedomosti

Absolvent 2. stupňa (mgr.) špecializácie slovenský jazyk a kultúra:

• v oblasti umeleckého prekladu využíva vedomosti získané z dejín, kultúry, literatúry na interpretáciu a analýzu literárnych diel s cieľom ich lepšieho pochopenia v prekladateľskej práci,
• na základe vedomostí komparatívnych lingvistických disciplín ako aj všeobecnej jazykovedy analyzuje rozdiely medzi materinským a cudzím jazykom, ktoré chápe ako diskrepantné systémy,
• v konkrétnych prekladateľských a tlmočníckych postupoch a stratégiách rieši zistené diskrepancie v intenciách, ktoré diktuje norma cieľového jazyka,
•  ovláda a používa tak deskriptívne ako aj preskriptívne metódy,
• v oblasti tlmočenia využíva psycholingvistické poznatky z najnovšieho výskumu (retrospektívne a prospektívne metódy, najnovšie teórie o fungovaní typov pamäti pri tlmočení, o zvládnutí súčasného hovorenia a počúvania).
• teóriu slovenského jazyka na podklade terminologickej sústavy deskriptívnej a explanačnej lingvistiky; rozsah znalostí obsahuje základné poznatky z lingvistickej pragmatiky, sociolingvistiky, lingvokulturológie, sémantiky;
• teóriu literatúry a dejiny slovenskej literatúry a prekladu v širšom kontexte slovenskej kultúry v celom rozsahu; disponuje poznatkami z metodológie literárnej vedy a translatológie.

Praktické schopnosti a zručnosti

Absolvent 2. stupeň (mgr.) špecializácie slovenský jazyk a kultúra získa:

• schopnosť texty produkovať účelovo a podľa typu adresáta,
• vie pohotovo a cielene využívať notačnú techniku pri konzekutívnom tlmočení,
• má efektívne rozvinutý pamäťový potenciál umožňujúci kvalitné tlmočenie dlhých pasáží náročných textov,
• schopnosť súčasne počúvať a hovoriť, anticipovať text pri simultánnom tlmočení,
• lexikografické zručnosti,
• orientáciu v počítačovej podpore prekladu.
• aplikovať jazykovedné a literárnovedné poznatky, komunikačné, štylistické, prekladateľské a tlmočnícke zručnosti a schopnosť konfrontačne uvažovať o jazykových javoch v tlmočníckej a prekladateľskej praxi a pri rozmanitých aktivitách vo sfére umenia a kultúry;
• podieľať sa na spracúvaní slovníkov a encyklopédií;
• pracovať s odbornou literatúrou a prameňmi a formulovať vlastné závery;
• flexibilne adaptovať svoje odborné znalosti na meniace sa podmienky praxe.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti, zručnosti

Absolvent 2. stupň (mgr.) špecializácie slovenský a kultúra dokáže:

• rozširovať svoje znalosti z najaktuálnejších vedných odborov,
•  pracovať na kvalitných glosároch a terminologických databázach,
•  sústavne rozvíjať pamäťový potenciál,
•  skvalitňovať jazykovú kultúru,
•  rozvíjať flexibilitu a rýchlosť vyjadrovania.

TÉZY

Vykonanie štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Štátnu skúšku má študent právo absolvovať až po splnení študijných povinností stanovených študijným programom. 

Študent má primeraný čas na prípravu odpovedí na zadané otázky. (V prípade dištančných štátnych skúšok študent odpovedá bez prípravy.) Odpoveď má ústnu formu, koná sa pred skúšobnou komisiou zloženou najmenej zo 4 členov, učiteľov pôsobiacich vo funkciách profesorov, docentov a odborných asistentov (členov KSJ FiF UK a KSLLV FiF UK, prípadne odborníkov v danom študijnom odbore z iných slovakistických pracovísk).

Jednotlivé predmety štátnej skúšky sa hodnotia klasifikačnými stupňami A až FX. Študent úspešne absolvoval skúšku, ak je hodnotený známkami A až E. Ak sa študent nedostavil na štátnu skúšku, alebo ak na nej nevyhovel, je hodnotený klasifikačným stupňom „nedostatočne“ (FX) a môže skúšku vykonať v najbližšom náhradnom (opravnom) termíne. Študent opakuje len tú časť štátnej skúšky, z ktorej bol hodnotený známkou „nedostatočne“ (FX). Opakovať štátnu skúšku je možné najviac dvakrát (tzn. okrem riadneho termínu sú prípustné dva opravné termíny). 

Termín štátnej skúšky 

Ústna skúška zo slovenského jazyka a literatúry sa koná v súlade so študijným poriadkom FiF UK. KSJ a KSLLV zverejnia presný termín konania štátnej skúšky na svojich webových stránkach a katedrovej nástenke najneskôr šesť týždňov pred jej konaním. 

Prihlásenie sa na skúšku

Študenti sú povinní prihlásiť sa na štátnu skúšku písomne cez podateľňu najneskôr 3 týždne pred termínom skúšky (prihlášku adresujte na sekretariát KSJ a KSLLV).  Formulár prihlášky na štátnu skúšku nájdu študenti na webovej stránke KSJ alebo KSLLV. Na prihláške je potrebné zreteľne vyznačiť predmety, z ktorých chce študent vykonať štátnu skúšku. 

Odvolať prihlášku je možné len písomnou formou najneskôr 7 pracovných dní pred konaním štátnej skúšky. Ak sa študent z vážnych preukázateľných dôvodov na štátnej skúške nemohol zúčastniť, ospravedlní sa komisii písomne prostredníctvom študijného oddelenia do 3 pracovných dní po termíne konania štátnej skúšky. 

Žiadame všetkých  uchádzačov o štátnu skúšku, aby sa mailom prihlásili aj na sekretariáte KSJ a KSLLV u p. Honzovej.

Študijný plán magisterského študijného programu Slovenský jazyk a kultúra v kombinácii s iným jazykom si stiahnete TU.