Na margo konferencie: Vysokoškolská príprava žurnalistov v digitálnom veku


Šesťdesiat rokov vysokoškolského štúdia žurnalistiky na Slovensku, šesťdesiat rokov Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Dôvod, prečo sa 29. novembra 2012 uskutočnila konferencia s medzinárodnou účasťou nazvaná Šesťdesiat rokov vysokoškolského štúdia žurnalistiky na Slovensku, Vysokoškolská príprava žurnalistov v digitálnom veku.
Po slávnostnom otvorení konferencie, počas ktorého vedúca katedry žurnalistiky docentka Svetlana Hlavčáková privítala medzi hosťami rektora Univerzity Komenského profesora Karola Mičietu, dekana Filozofickej fakulty UK profesora Jaroslava Šušola a generálneho riaditeľa Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR Antona Škreka, patril priestor spomienkam na minulosť štúdia novinárstva na Slovensku. Ako odznelo, prví štyria absolventi novinárčiny u nás promovali v roku 1956. Dnes má katedra 250 študentov na všetkých troch stupňoch vysokoškolského štúdia – bakalárskom, magisterskom a doktorandskom, a medzičasom spomedzi takmer 2 300 absolventov vychovala stovky dobrých novinárov. V tejto súvislosti zaujal fakt, že v päťdesiatych rokoch minulého storočia z členov Slovenského zväzu novinárov malo vysokoškolské vzdelanie iba pätnásť percent novinárov. Napriek svojmu veku sa katedra žurnalistiky nechystá do dôchodku. Je plná elánu, plánov a chuti do práce.
„Šesťdesiat rokov je pomaly celý jeden ľudský život,“ prirovnala vek katedry profesorka Danuša Serafínová, ktorá podujatie moderovala. Ako prvý vystúpil Matthew Miller z veľvyslanectva USA na Slovensku a svojím príhovorom vyskúšal prítomných z anglického jazyka. Zdôraznil, aká nevyhnutná je pre prácu novinára etika, čím akoby nadviazal na slová Antona Škreka: „Novinár nie je remeselník, toto povolanie vyžaduje, aby ho robil slušný človek.“
Podrobne informoval o vysokoškolskom štúdiu žurnalistiky vo Francúzsku Fabrice Martin Plichta, pražský korešpondent francúzskeho denníka Le Monde. Poukázal na to, že v novinárskom povolaní nachádza uplatnenie čoraz viac žien – kým v roku 1998 tvorili iba 48,1 percenta žurnalistov, o desať rokov neskôr už prekročili pomyselnú hranicu a dosiahli 53,8 percenta. Uviedol tiež, že vo francúzskych médiách stúpa počet mladých ľudí do 25 rokov: od roku 1998 sa ich počet zvýšil z 20,7 na 32,2 percenta. Naopak, pomerne výrazne klesol v rovnakom období počet novinárov vo veku nad 30 rokov – z 37,6 na 29,8 percenta. Tento fakt komentoval slovami: „Asi ide o omladzovanie novinárov.“ O vzdelávaní novinárov a typoch žurnalistických škôl v Rakúsku hovoril profesor Wolfgang Duchkowitsch z Viedenskej univerzity.
Dekan Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe, PhDr. Jakub Končelík, PhD., priblížil prítomným vzdelávanie novinárov v susednej Českej republike. Aj keď sa žurnalistika v podobe vysokoškolského štúdia v ČR sformovala už za Protektorátu, ako univerzitný študijný odbor sa na Karlovej univerzite etablovala až v roku 1953, teda o rok neskôr ako v Bratislave. V súčasnosti na troch štátnych vysokých školách, v Prahe, Brne a v Olomouci študuje dovedna okolo 2500 budúcich novinárov. To znamená, že za posledné roky sa ich počet až zdvadsaťnásobil, avšak, ako povedal, do vzdelania žurnalistov sa to veľmi nepremietlo.
Profesor Samuel Brečka, dekan Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave sa zameral na ich domácu koncepciu – vychovávať multimediálneho novinára. Vysvetlil, že budúcnosť vidí vo všestrannosti novinára, teda so všetkými povolaniami, ktoré s komunikáciou súvisia.
Na záver prvej časti konferencie sa slova ujala profesorka Danuša Serafínová a argumentačne podporila názov svojej prednášky – Význam vysokoškolského štúdia žurnalistiky v digitálnom veku. Podľa jej slov, z viacerých štúdií vyplýva, že pre súčasné novinárstvo sú príznačné komercializácia, koncentrácia, globalizácia a konvergencia.
V druhej časti vystúpili najskôr pedagógovia bratislavskej katedry žurnalistiky. PhDr. Jaroslav Buček, PhD., sa zameral na televíziu a nové médiá v digitálnom veku. Vyjadril prekvapenie nad štúdiou, ktorá sa zaoberala predstavami študentov o práci moderátora. V rebríčku potrebných vlastností sa dôveryhodnosť a znalosť témy ocitli ďaleko za upravenosťou zovňajška... Mgr. Eva Bachletová, PhD., hovorila o rozhlase a „ľudskom hlase“, ktorý aj v 21. storočí nemožno ničím nahradiť. PhDr. Mária Follrichová, PhD., položila v súvislosti s printovými médiami otázku, či sa zaužívané slovné spojenie „tlač, rozhlas a televízia“ nezmenilo na obrátenú pyramídu – „ televízia, rozhlas, tlač“? Konštatovala však, že ak napríklad tiráže novín vo Francúzsku a Japonsku majú klesajúcu tendenciu, v Indii či v Egypte, naopak, stúpajúcu.
Za slovenčinárov vystúpil profesor Jozef Mlacek z Katedry žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorý upozornil na to, že „slovakistická príprava novinárov je nevyhnutnou súčasťou štúdia budúcich novinárov“. Veď jazyk je pracovným nástrojom žurnalistov. Po ňom sa slova ujal Mgr. Miloš Horváth, PhD., z Katedry žurnalistiky FiF UK, aby komentoval najčastejšie problémy novinárov s jazykom.
Profesor Marián Zouhar z Katedry logiky a metodológie vied FiF UK sa zaoberal v príspevku determináciou významu v mediálnom kontexte. Konštatoval, že médiá majú veľkú silu, lebo sú psychologicky veľmi pôsobivé, čo však znamená aj veľkú zodpovednosť. Položil tiež otázku, či to, čo je divácky atraktívne, je aj spoločensky relevantné?
PhDr. Imrich Gazda, PhD., vedúci ružomberskej katedry žurnalistiky sa zameral na sociálne siete, odkiaľ, podľa jeho názoru, mladí ľudia získavajú najviac informácií a podrobil tieto informácie kritike. Po ňom sa ujala slova PhDr. Zuzana Krútka, podpredsedníčka Slovenského syndikátu novinárov a predsedníčka Asociácie na ochranu novinárskej etiky, aby sa zamerala na etiku žurnalistov. Uviedla konkrétne príklady porušenia etiky novinára a dodala, že ak je fabulovanie príznačné pre literatúru, pre žurnalistiku je charakteristické hľadanie pravdy.
Na záver vystúpila docentka Elena Hradiská, bývalá pedagogička Katedry žurnalistiky FiF UK v Bratislave. Hovorila o mieste a funkcii psychológie v profesionálnej príprave žurnalistov.

Čaša vína
Pracovnú časť, ktorou si účastníci konferencie, hostia a pedagógovia katedry pripomenuli 60. výročie založenia univerzitného vzdelávania žurnalistov na Slovensku zavŕšil slávnostný prípitok na Čaši vína, ktorá sa konala v krásnej Moyzesovej sieni a na ktorú organizátori pozvali viaceré osobnosti mediálneho sveta na Slovensku, ako aj bývalých pedagógov katedry. I v digitálnom veku prítomným dobre padlo zaspomínať si na „staré zlaté časy“, keď učili alebo boli učení. Opýtať sa, kto kde pracuje a zhodnotiť, aká je tá dnešná žurnalistika. Pokiaľ ide o novinársku katedru, jej vedúca, docentka Svetlana Hlavčáková zaželala „dáme v najlepších rokoch“ veľa úspechov na poli vzdelávania, dobrých študentov a kvalitných pedagógov. Bodku za podujatím urobila profesorka Danuša Serafínová, garantka štúdia, ktorá rozkrojila obrovskú tortu symbolizujúcu kroniku katedry. Úspešnú aj napriek – šesťdesiatke!
Peter Kubínyi