Joshua Friedman – nositeľ Pulitzerovej ceny na Slovensku
Radšej oželiem vládu, ako slobodnú tlač. (Thomas Jefferson)
Dňa 15. novembra 2011 sa o 15.00 hodine v aule Univerzity Komenského v Bratislave uskutočnila verejná prednáška amerického novinára Joshua Friedmana, nositeľa prestížnej Pulitzerovej ceny. Názov prednášky Kto píše o krízach v ére blogerov? i samotná osobnosť novinára prilákala množstvo hostí nielen z radov akademických funkcionárov a diplomatov, ale aj z médií a najmä spomedzi študentov, a tak aula takpovediac praskala vo švíkoch. Organizátori podujatia – Petit Academy, Nadácia Tatra banky, Univerzita Komenského a redakcia The Slovak Spectator mohli byť spokojní. Joshua Friedman, ktorý má dlhoročné skúsenosti aj s pedagogickým pôsobením na Columbia University v New Yorku (USA), začal tému svojej prednášky rozvíjať od zrodu slobodnej americkej tlače. Upozornil na jeho súvislosť s prijatím Ústavy Spojených štátov amerických dňa 17. septembra 1787, a najmä s jej prvým dodatkom, ktorý proklamuje slobodu vierovyznania, slobodu slova, slobodu tlače, slobodu zhromažďovania sa a slobodu adresovať štátnym orgánom petície so žiadosťou o nápravu krívd. Historický exkurz ukončil slovami: „Američania sú radi, že majú svoju Ústavu a americkí novinári sú aj po vyše 200 rokoch šťastní, že sú americkými novinármi. A to aj napriek tomu, že nemajú žiaden tzv. tlačový zákon, ktorý by ich ochraňoval. Lebo ten môže aj obmedzovať.“
Vo svojom historickom vstupe si spomenul aj na Josepha Pulitzera (10. apríla 1847 – 29. októbra 1911), amerického novinára a vydavateľa maďarského pôvodu, priekopníka bulvárnej žurnalistiky, ktorý bol jedným z prvých autorov myšlienky učiť novinárstvo založené na etických štandardoch a mnohopočetných informačných zdrojoch na území Spojených štátov.
V súlade s avizovanými tézami prednášky sa J. Friedman postupne venoval novodobej žurnalistike, a najmä tzv. kvalitnej žurnalistike, ktorej začiatky situoval do 70. rokov, kedy v USA zúrila aféra Watergate. Práve vďaka nej sa podľa neho navždy zmenil spôsob nazerania na žurnalistiku, na žurnalistov a na ich prácu. Pokúsil sa ďalej vymedziť, kto dnes kryje kľúčové svetové udalosti a ako sa mení žurnalistika, pričom poukázal na krízu americkej žurnalistiky v 90. rokoch, kedy takmer všetky médiá okrem CNN, New York Times a niekoľkých ďalších odvolali z finančných dôvodov svojich zahraničných korešpondentov z väčšiny štátov sveta. „Kvalitnej žurnalistike bol uštedrený zničujúci úder“, zhodnotil tento krok J. Friedman.
Nové technológie sa podľa neho podpísali pod klesajúcu tendenciu pozornosti, ktorú publikum odjakživa venovalo tradičným médiám. Dnes toto auditórium údajne tvorí 60-ročný beloch. Navyše, moderné cesty prenosu informácií spôsobili, že žurnalistiku dnes môže robiť každý, bez ohľadu na jeho vzdelanie, schopnosti či talent. Stačí, ak vlastní potrebnú techniku. A na otázku, aký dopad na spravodajstvo má tendencia zamestnávať v redakciách neskúsených ale lacných novinárov je odpoveď jasná. Reflektoval aj slovenskú realitu, kde mnohí novinári odchádzajú pracovať do sféry Public Relations alebo do reklamných agentúr, pretože sú tam lepšie zaplatení. „Nemohol by som byť PR pracovníkom a hovoriť to, o čo ma ktosi požiada. Potrebujem vyjadrovať svoj názor, hovoriť za seba,“ komentoval tento trend J. Friedman.
Na záver prednášky sa rozpútala diskusia, počas ktorej slávny americký reportér odpovedal na otázky predovšetkým študentov. Hovoril a taktike a stratégii, ako sa vyhnúť politickému vplyvu na oficiálne spravodajstvo (využívať viacero informačných zdrojov), o meniacich sa nárokoch publika na kvalitu žurnalistiky, o zrode iniciatívy na ochranu novinárov v 80. rokoch 20. storočia pod názvom The Committee to Protect Journalists/CPJ (angl., Výbor na ochranu žurnalistov) a v súvislosti s rastúcim nebezpečenstvom pri výkone novinárskej profesie za posledné dekády poukázal na význam fungovania tejto nezávislej, neziskovej organizácie. Posledná otázka smerovala ku kvalitám dobrého novinára. Medzi ne J. Friedman zaradil posadnutosť hľadaním pravdy, zvedavosť, podozrievavosť, vernosť faktom, schopnosť logicky myslieť, nachádzať súvislosti v kontexte diania, ale aj egocentrickosť a lásku k slobodnému životu.
Doc. PhDr. Svetlana Hlavčáková, PhD.,
vedúca Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
STRETNUTIE JOSHA FRIEDMANA S PEDAGÓGM
Deň pred oficiálnou prednáškou v aule UK sa Joshua Friedman stretol na pôde hotela Doubletree by Hilton s pedagógmi z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, z Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Joshua Friedman počas neformálneho stretnutia oboznámil svojich slovenských kolegov so systémom výučby žurnalistiky na Columbia University v New Yorku. „Nevenujeme sa teoretickým predmetom, neučíme PR kurzy, nesústreďujeme svoju pozornosť na masovú komunikáciu či na semiotiku. Denne posielame našich študentov do terénu a potom s nimi pracujeme.“
Štúdium žurnalistiky na prestížnej Kolumbijskej univerzite v trvaní dvoch semestrov (jeden ročník) je podľa J. Friedmana finančne značne náročné. Vzdeláva medzinárodnú komunitu žurnalistov – študentov z rôznych štátov sveta a orientuje sa na prehĺbenie ich zručností v tvorbe spravodajstva. Koncentruje sa predovšetkým na žurnalistickú etiku, ktorú univerzita považuje za základný kameň vo vzdelávaní novinárov, na právo, akademickú náročnosť, novinársku investigatívnosť a profesionalitu. Študentov vedú renomovaní žurnalisti z praxe a pracujú s nimi individuálne, čo počet 5 – 7 študentov v skupinách umožňuje.
Striktné zameranie štúdia na prax sa odlišuje od nášho univerzitného vzdelávania budúcich novinárov v trvaní 3 až 5 rokov (bakalársky a magisterský stupeň), v ktorom kladieme dôraz aj na teoretickú prípravu. Nepredpokladáme totiž, tak ako naši kolegovia v New Yorku, že uchádzači o naše štúdium už majú za sebou nejakú formu štúdia na iných vysokých školách. Navyše, je tiež otázne, do akej miery je takýto model výučby aplikovateľný na naše (európske) vysokoškolské podmienky vzhľadom na to, že tradícia i filozofia nášho univerzitného vzdelávania komplexného typu je diametrálne odlišná. Napokon aj v Spojených štátoch pôsobia školy s podobným vzdelávacím systémom, ako je ten náš. Dôraznejšie sa však budeme v budúcnosti obracať na mediálne domy, ktoré by nám mohli byť v praktickej výučbe výrazne nápomocné.
Dvojhodinové stretnutie uzavrela podnetná diskusia spojená s výmenou skúseností z výučby žurnalistických a masmediálnych odborov v USA a na Slovensku.
Doc. PhDr. Svetlana Hlavčáková, PhD.,
vedúca Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
WORKSHOP JOSHA FRIEDMANA SO ŠTUDENTMI ŽURNALISTIKY UK
Svoj bratislavský pobyt ukončil Joshua Friedman v stredu stretnutím so študentmi Katedry žurnalistiky FiF UK v Bratislave. Prítomné boli predovšetkým budúce novinárky a novinári, ktorí sa už zúčastnili spoločného projektu s redakciou The Slovak Spectator. Jeho výsledkom bolo vydanie publikácie Spectacular Slovakia. Ale nositeľa Pulitzerovej ceny privítali aj ďalší záujemcovia z radov študentov.
Vo svojom príhovore J. Friedman pútavo porozprával o svojich novinárskych začiatkoch a o svojej 32-ročnej práci v printových médiách. Pôsobil ako zástupca šéfredaktora Community News Service v New Yorku, šéf oddelenia vnútornej politiky v New York Post, reportér Philadelphia Inquirer, šéfredaktor a reportér Soho Weekly News, šéf oddelenia OSN a osobitný korešpondent Newsday. Pozornosť zaujal jedinečným spracovaním hladomoru v Afrike (Etiópia) v podobe série článkov opublikovaných v denníku Newsday. V roku 1985 získal spolu so svojím tímom Pulitzerovu cenu za medzinárodné spravodajstvo. Avšak v súvislosti s jeho zahraničnými misiami netreba zabudnúť ani na jeho pôsobenie v Bulharsku či v Kosove.
Početné otázky študentov zodpovedal s pre neho charakteristickým zmyslom pre humor. Zvážnel len vtedy, keď ich varoval pred plagiátorstvom, za čo im na Kolumbijskej univerzite hrozí automatické vylúčenie, ale aj pred výmyslom a klamstvom v ich novinárskej práci.
Doc. PhDr. Svetlana Hlavčáková, PhD.,
vedúca Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave