Z dejín katedry

Všeobecné dejiny ako vedecký a pedagogický odbor tvoria integrálnu súčasť Filozofickej fakulty Univerzity Komenského od jej vzniku. Jeho zakladajúci člen, profesor Jan Heidler, bol profesorom všeobecných novovekých dejín a svoju prednášku vypísal na tému Európa od veľkej francúzskej revolúcie. Od toho času už uplynulo vyše 90 rokov a všeobecné dejiny sa na filozofickej fakulte UK vyučujú nepretržite. Do roku 1950, teda do vytvorenia katedier na FiF UK, reprezentovali odbor jednotlivé semináre, vedené riadnymi či mimoriadnymi profesormi. Od roku 1921 pôsobili na FiF UK ako profesori všeobecných dejín dr. Milan Hodža, profesor novovekých slovanských dejín a dr. Jan Heidler, profesor novovekých všeobecných dejín. Profesor Jan Heider patril medzi osem profesorov, ktorí tvorili prvý profesorský zbor Univerzity Komenského.

Spočiatku bol pedagogický systém zabezpečený na úrovni seminárov jednotlivých profesorov univerzity, od r. 1952 bol na Komenského univerzite vytvorený systém jednotlivých katedier. Katedra všeobecných dejín vznikla ako samostatné pracovisko v roku 1964. Pôvodne existovala spoločná katedra dejín pre slovenské a všeobecné dejiny s odborom pomocných vied historických a archívnictva a s odborom archeológie. Tieto odbory sa postupne oddelili a vytvorili si vlastné katedry: Katedra archeológie vznikla v r. 1993, Katedra archívnictva a pomocných vied historických vznikla 1. 1. 2000.

Od vzniku Katedry sa na poste vedúceho katedry vystriedali viacerí profesori: prof. PhDr. Ján Dubnický, CSc., prof. PhDr. Emilián Stavrovský, CSc., prof. PhDr. Branislav Varsik, DrSc., prof. PhDr. Samuel Cambel, DrSc., doc. PhDr. Marián Skladaný, CSc., PhDr. Bohuslav Hlava, CSc., prof. PhDr. Tatiana Štefanovicová, CSc., doc. PhDr. František Višváder, doc. PhDr. Pavol Valachovič, CSc., doc. PhDr. Miroslav Daniš, CSc.. V súčasnosti vedie katedru doc. PhDr. Vincent Múcska, PhD.

Všeobecné dejiny vyučovali a budovali ako vedecko-výskumný odbor na FiF UK od jej počiatkov podľa jednotlivých disciplín nasledovní pedagógovia a vedeckí pracovníci:

Staroveké dejiny prednášali profesori Vladimír Groh, Vojtech Ondrouch, PhDr. Tatiana Pišútová a docent Pavol Valachovič. Od roku 2018 prednáša dejiny staroveku Dr. Daniela Rošková.

Kontinuitu výučby východoeurópskych dejín so zreteľom a dôrazom na slovanské dejiny a vedeckú profiláciu tejto špecializácie zabezpečovali postupne profesori Milan Hodža, Eugen Perfeckij, Josef Macúrek (profesor brnenskej univerzity), Emilián Stavrovský, Bohuslav Hlava a v súčasnosti profesor Miroslav Daniš.

Stredoveké dejiny európskeho Západu prednášali na FiF UK postupne docent Rudolf Holinka, profesori František Graus a Branislav Varsik. Donedávna to boli docent Marián Skladaný a docentka Zuzana Ševčíková, ktorá sa špecializovala predovšetkým na dejiny umenia. V súčasnosti sú to docent Vincent Múcska, dr. Daniela Hrnčiarová a dr. Dušan Zupka.

Výučbe a výskumu všeobecných dejín novoveku sa venovali už spomínaný profesor Jan Heidler, v medzivojnovom období profesor Josef Borovička, po druhej svetovej vojne profesor Branislav Varsik, v 60-tých rokoch profesor Ákoš Paulíny, neskôr docent Mikuláš Písch a v súčasnosti je to docentka Jarmila Boboková.

Všeobecné dejiny 20. storočia sa začali na FiF UK prednášať až po II. svetovej vojne. Prednášali ich profesori Josef Borovička a Miloš Gosiorovský, PhDr. Ivan Doležal, ďalej Samuel Cambel, docent Štefan Zelenák a docentka Herta Tkadlečková. V 90. rokoch 20. storočia tento odbor zastupovali docent František Višváder, a PhDr. Peter Sáraz. V súčasnosti dejiny 20. storočia prednášajú profesor Eduard Nižňanský, dr. Eva Škorvánková a dr. Matej Ivančík.

Od roku 1996 pôsobil na katedre PhDr. Alexander Avenarius. S jeho nástupom vznikla na katedre nová študijná špecializácia „Byzantológia“, ktorá má zastúpenie až dodnes. Ako historik – byzantológ v súčasnosti pôsobí na katedre Avenáriov žiak, docent Martin Hurbanič.

Okrem spomínaných pedagógov v súčasnosti na katedre pôsobia aj docent Viliam Kratochvíl, odborník na didaktiku dejepisu a problematiku tvorby učebníc dejepisu a doktor Lukáš Rybár, ktorý sa zameriava na dejiny kaukazských krajín, Iránu a islamu.