Výber z najvýznamnejších domácich grantov

Výber z najvýznamnejších domácich projektov, ktorých riešiteľmi sú zamestnanci fakulty:

2024 - 2027: EXCARBITY: Externá uhlíková bezpečnosť v dekarbonizovanej Európskej únii: Vytváranie spoločného hlasu EÚ (doc. Mgr. Matúš Mišík, PhD. a kol., Katedra politológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-23-0032

Ruská invázia na Ukrajinu poukázala na závislosť Európskej únie (EÚ) od dodávok vysoko-uhlíkových zdrojov energie (ako je napr. zemný plyn) z Ruskej federácie. Invázia, v spojení s predchádzajúcim obdobím vysokých cien energií (začínajúcim od jesene 2021), viedli k zmene zamerania EÚ z dekarbonizácie a zavádzania nízko - uhlíkových (obnoviteľných) zdrojov energie na vonkajšiu uhlíkovú bezpečnosť – bezpečnosť dodávok vysoko- uhlíkových fosílnych zdrojov energie (obzvlášť zemného plynu) z tretích krajín. Zemný plyn zohráva kľúčovú úlohu v energetických systémoch mnohých členských štátov EU a ráta sa s ním ako s podporou pri postupnej dekarbonizácií ich ekonomík. EÚ však chýba spoločná politika v oblasti vonkajšej uhlíkovej bezpečnosti, čo jej zabránilo v rýchlej reakcii na krízy v energetickom sektore či zaujatiu silnej, spoločnej energetickej pozície. Tento výskum skúma dopad prebiehajúcej energetickej krízy na vývoj vonkajšej uhlíkovej bezpečnostnej politiky v EU. Študuje zmeny v návrhoch Európskej komisie a členských štátov EU pri vytváraní spoločného prístupu k dodávkam zemného plynu z tretích krajín (t.j. vonkajšej uhlíkovej bezpečnosti) a navrhuje novú teóriu európskej integrácie, ktorá objasňuje uvedené zmeny vyvolané prebiehajúcou krízou. Projekt má dôležité politické implikácie, keďže súčasné dianie ukazuje ako sú energetické výzvy prepojené so širšími bezpečnostnými problémami. Tento projekt môže poskytnúť novú perspektívu na postavenie vysoko-uhlíkových zdrojov (ako je zemný plyn) v dekarbonizačnom procese.

2024 - 2028: INSCRIPTIO: Stredoveké a ranonovoveké NÁPISY zo Slovenska - dokumentácia, analýza a GIS-sprístupnenie s využitím AI (prof. PhDr. Juraj Šedivý, PhD. a kol., Katedra archívnictva a muzeológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-23-0398

Historické knihy sú dobre chránené v knižniciach, úradné písomnosti v archívoch – no NÁPISY in situ sú často vystavené nielen počasiu ale aj vandalom či zlodejom. Cieľom projektu je preto identifikovať, dokumentovať, vedecky analyzovať a edične sprístupniť nápisy (epigrafické text y) z 9. až polovice 17. stor. z vybraných oblastí dnešného Slovenska (najmä niekdajších stolíc Bratislava, Hont, Tekov, Gemer, Spiš, Liptov, Turiec). Výstupy budú v klasickej printovej forme (tradičné monografické KORPUSY nápisov podľa regiónov + tematické MONOGRAFIE o nápisoch na stredovekých zvonoch a o nápisoch v kánonických vizitáciách + vedecké ŠTÚDIE doma aj v zahraničí) ale aj v digitálnom prostredí (verejný online PORTÁL s databázou nápisov s využitím GIS – geoinformačný systém). Pri detekovaní nápisových textov prepísaných do tisícok strán kánonických vizitácií tím plánuje v spolupráci s KInIT vyvinúť a natrénovať jednoduchú APLIKÁCIU založenú na umelej inteligencii (AI). Edície sa budú využívať v rámci regionálnych dejín, dejín umenia, dejín písom nej kultúry atď. Analytické štúdie poskytnú dáta o písomnej kultúre na našom území (vývoj spísomňovania a písma, prenikanie ľudových jazykov, donátori, medziregionálne a medzinárodné kultúrne kontakty a pod.). Malý tím je zložený zo zakladateľa postantickej epigrafie na Slovensku (J. Šedivý, len k epigrafii 3 knihy a 21 štúdií v 6 štátoch), jeho postdoktorandov v strednom veku, s ktorými 2012-15 začal Corpus Inscriptionum Slovaciae ohodnotený ako excelentný APVV - projekt (6 monografií a vyše 50 štúdií v 7 š tátoch). Najmladšími členmi tímu sú súčasní doktorandi, ktorí finalizujú práce – podklady pre budúce korpusové zväzky. Riešitelia z dvoch pracovísk sa spoliehajú na podporný tím externých spolupracovníkov (historik umenia zo SNG, 2 kampanológovia, heraldik , teoložka). Riešitelia majú dobrú spoluprácu najmä v susedných krajinách (CZ, BRD, AT, HU, PL), kde by chceli výsledky výskumu prezentovať mimo SR.

2024 - 2027: HOVPAPS: Hodnotové orientácie vo vzťahu k práci a pracovné skúsenosti v komparatívnej perspektíve (doc. Daniel Gerbery, PhD. a kol., Katedra sociológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-23-0492

Projekt chce prispieť k pochopeniu súčasného sveta práce preskúmaním hodnôt vo vzťahu k práci, postojov k práci a reflexií pracovných skúseností, a to na základe čerstvých komparatívnych dát. Významy, ktoré ľudia pripisujú práci, centralita práce v ľudských životoch, preferované charakteristiky práce a pracovného miesto, ako aj postoje k práci – ktoré predstavujú jeden z kľúčových kultúrnych pilierov trhu práce – sú kľúčové pre pochopenie spôsobov, akými sa ľudia vzťahujú k práci, ako sa vyrovnávajú s prácou a pracovným životom a ako volia stratégie v rámci sveta práce. Tento typ poznania sa v súčasnosti stáva čoraz viac dôležitejším, keď že spoločnosti čelia akcelerovaným procesom technologických zmien. Cieľom projektu je preskúmať hodnoty vo vzťahu k práci, orientácie vo vzťahu k práci, ako aj pracovné skúsenosti v komparatívnej perspektíve, na základe realizácie špeciálneho modulu medzinárodného programu International Social Surve Programme „Work Orientations“. Popri medzinárodnej komparácii sa projekt zameriava aj na komparáciu v čase. Daný modul ISSP san a Slovensku už raz uskutočnil v roku 2015. Porovnanie rokov 2015 a 2025 umožní anal yzovať sociologicky relevantné obdobie, počas ktorého naša spoločnosť čelila viacerým výzvam, vrátane zotavovania sa z finančnej a ekonomickej krízy 2008-2011, krízy spojenej s pandémiou COVID-19, či vrátane inflačnej a energetickej krízy, ktoré viedli k nárastu nerovností a chudoby. Projekt sa nezameriava len na realizáciu modulu ISSP “Work Orientations”, ktorý sa aplikuje v štandardnej podobe vo všetkých zúčastnených krajinách. Jeho cieľom je aj vytvoriť dodatočný národne špecifický dotazník, založená na teoretickej a empirickej konceptualizácii súčasných výziev vo svete práce na Slovensku. Popri kvantitatívnom výskume sa pozronosť bude venovať aj sérii focusových skupín, s cieľom lepšie pochopiť vybrané zistenia z kvantitatívneho výskumu prostredníctvom identifikácie podrobnejšej argumentácie verejnosti.

2024 - 2027: APAT: Porozumenie heterogenite apatie v bežnej a klinickej populácii (Mgr. Alexandra Straková, PhD. a kol., Katedra psychológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-23-0493

Projekt APAT sa zameriava na skúmanie apatie pomocou inovatívneho multidimenzionálneho rámca a výskumných metód. Cieľom projektu je komplexne preskúmať heterogenitu apatie vo všeobecnej a klinickej populácii. Na splnenie tohto cieľa je projekt rozdelený do dvoch pracovných balíkov. Vo WP1 využijeme longitudinálny dizajn na odhad stability dimenzií apatie v priebehu času a na analýzu prierezových a longitudinálnych vzťahov medzi apatiou, psychopatológiou a fungovaním. WP2 sa zameria na identifikáciu špecifických a zdieľaných kognitívnych a psychopatologických faktorov súvisiacich s apatiou naprieč poruchami (schizofrénia a depresia) a na skúmanie vplyvu apatie na funkčnosť. Výsledky projektu prispejú k novým poznatkom o mechanizmoch, ktoré sú základom výskytu apatie naprieč kontinuom norma -patológia, a poskytnú užitočné informácie k lepšiemu porozumeniu rôznych profilov apatie u pacientov pre vytvorenie špecifických intervenčných stratégií.

2024 - 2028: MAYAMURAL: Najstaršia mayská nástenná maľba. Dokumentácia, konzervácia a interpretácia prelomového objavu (prof. Mgr. Milan Kováč, PhD. a kol., Katedra porovnávacej religionistiky)

Donor/Grantová schéma: APVV-23-0528

V roku 2015 zodpovedný riešiteľ tohto projektu skúmal v provincii Peten v novoobjavenom meste Petnal vnútro najvyššej pyramídy A-1, kde našiel v najvyššej časti dve zasypané miestnosti – podľa kontextu identifikované ako sídlo kráľa. Po vyčistení severnej miestnosti sa ukázalo, že má zachovanú maľbu na štuke a veľmi archaickú formu. Ukázala sa tam aj rytina postavy kráľa a mnoho ťažko identifikovateľných ikonografických prvkov. Nepodarilo sa spresniť datovanie okrem toho, že sa jedná o predklasické obdobie. Tunel bol hermeticky zapečatený. Výskum pod vedením zodpovedného riešiteľa tohto projektu sa do tohto mayského mesta vrátil na krátko v roku 2023. Po opätovnom preniknutí do miestnosti sa podarilo na základe keramiky určiť, že pochádza z prechodu medzi stredným predklasickým a neskorým predk lasickým obdobím, teda z obdobia okolo roku 400 p.n.l. Okrem toho sa pomocou špeciálneho osvetlenia podarilo zistiť, že celá stena je pokrytá nástennou maľbou, ktorá pochádza z identického obdobia. Podľa charakteristík sa jedná o najstaršiu nástennú maľbu mayskej kultúry aká bola doteraz objavená. Vzhľadom k veľkému významu tohto objavu, sme vo výskume nepokračovali bez náležitej prípravy. Cieľom tohto projektu je čerstvo nájdenú nástennú maľbu zachrániť, objasniť a zviditeľniť pre svet. Na to budú potrebné vykopávky, ktoré preukážu presné tvary, chronologické vzťahy a celý kultúrny a rituálny kontext. Okrem toho bude potrebné maľbu profesionálne zakonzervovať a zdokumentovať. Súčasťou procesu bude digitálna 3D dokumentácia. Nasledovať bude digitálna rekonšt rukcia a interpretácia maľby. Ide o nález svetového významu a tomu sú prispôsobené aj najaktuálnejšie techniky a metódy.

2024 - 2028: PPTnB: Príprava prekladateľov a tlmočníkov na budúcnosť: Zriadenie znalostnej platformy pre poskytovateľov jazykových služieb na Slovensku (doc. Mgr. Pavol Šveda, PhD. a kol., Katedra anglistiky a amerikanistiky)

Donor/Grantová schéma: APVV-23-0539

Jadrom tohto projektu je naliehavá potreba pripraviť nielen súčasných študentov, ale aj skúsených prekladateľov a tlmočníkov na dramatické zmeny na trhu s prekladateľskými a tlmočníckymi službami, ktoré vyplývajú z rýchleho technologického vývoja. Turbulencie, ktoré tieto zmeny prinášajú, si vyžadujú komplex ný prístup zahŕňajúci technické aj netechnické kompetencie. Toto dvojaké zameranie zohľadňuje, že požiadavky na profesionálov v oblasti jazykových služieb presahujú oblasť akademického vzdelávania a rozširujú sa na neustálu adaptáciu tých, ktorí už v tejto oblasti pracujú. Projektový tím, zostavený z výskumníkov, ktorí sú zároveň školiteľmi a odborníkmi z praxe, je odhodlaný vypracovať a pilotne overiť inovatívny vzdelávací program. Tento učebný plán je navrhnutý tak, aby vštepoval solídny súbor kompetencií a zabezpečil, aby boli začínajúci aj etablovaní odborníci vybavení na orientáciu v dynamickom prostredí jazykových služieb. Keďže si uvedomujeme, že výzvy, ktorým čelia skúsení odborníci, sú rovnako dynamické ako výzvy, s ktorými sa stretávajú študenti, program zahŕňa celé spektrum zručností od technických, ktoré zahŕňajú najnovšie pokroky, až po netechnické zručnosti, ktoré rozvíjajú efektívnu komunikáciu, tímovú prácu a schopnosť rozhodovať. Zároveň náš projekt predpokladá transformačnú paradigmu vytvorením znalostnej platformy pre prekladateľov a tlmočníkov. Toto online centrum, inšpirované Znalostným centrom pre tlmočenie, ktoré prevádzkuje DG SCIC Európskej komisie, si kladie za cieľ prekonať rozdiely medzi vekom a skúsenosťami a poskytnúť priestor skú seným aj začínajúcim prekladateľom. Podporovaním spolupráce medzi akademickou obcou, odborníkmi z praxe a zamestnávateľmi sa znalostná platforma snaží preklenúť generačné rozdiely a uľahčiť dynamickú výmenu osvedčených postupov, skúseností a poznatkov. Ide o prelomovú iniciatívu, ktorá nielen pripravuje budúcu pracovnú silu, ale aj umožňuje súčasným odborníkom rozvíjať sa v neustále sa meniacom prostredí.

2024 - 2028: MEZKAL: Posvätné počítanie času - Vznik a vývoj panmezoamerických kalendárnych prvkov a ich vplyvu na formovanie vnímania času a fungovania predkolumbovskej spoločnosti (Mgr. Jakub Špoták, PhD. a kol., Katedra porovnávacej religionistiky)

Donor/Grantová schéma: APVV-23-0622

Mezoamerické kalendáre boli predmetom skúmania už od počiatkov mezoamerických štúdií. Dnes však vieme, že mnohé prvky, ktoré sú spoločné pre všetky mezoamerické kultúry, sa v rôznych oblastiach vyvíjali špecifickým spôsobom. Mnohé z nich naberali silnú pozíciu pri fungovaní politických zriadení, alebo bežnej spoločnosti. Dôležité súčasti mayského hieroglyfického písma, ako je napríklad Úvodný glyf ini ciačnej série (ISIG) ostáva dodnes veľkou neznámou, pretože obsahuje glyfy špecifických božstiev, ktoré vládnu nad istým časovým úsekom. Tento glyf prešiel vývojom z predklasického obdobia z olméckej, resp. zapotéckej oblasti, kde zrejme spĺňal inú úlohu. Podobne aj novoročné oslavy, ktoré sú spojené s tzv. Nosičmi rokov sú dnes dobre známe, avšak v klasickom období je ich pozícia nie veľmi jasná, hlavne vzhľadom na možnú prítomnosť osláv 52 -ročného cyklu, ktorý je používaný hlavne Aztékmi a pred nimi pravdepodobne až Teotihuacáncami. Projekt sa bude snažiť dosiahnuť vytýčené ciele interdisciplinárnym prístupom, pri použití epigrafických a ikonografických metód, matematických prístupov, technických prístupov, ako je využitie GIS systémov pri priestorových a časových analýzach, alebo v neposlednom rade využitie astronómie, keďže predpokladáme, že mnohé panmezoamerické prvky kalendárov majú svoj základ v astronomických pozorovaniach Slnka, Mesiaca a hviezd.

2023 – 2027: ŠKS: Šľachtické knižnice 18. a 19. storočia na západnom a strednom Slovensku (doc. Lucia Lichnerová a kol., Katedra knižničnej a informačnej vedy)

Donor/Grantová schéma: APVV-22-0130

Predkladaný výskumný projekt nadväzuje na výskumné iniciatívy knihovedy, ktoré kladú dôraz na sociálnu dimenziu dejín knižnej kultúry a spoločenský dosah dejín knižníc v slovenských kultúrnych, literárnych a národných dejinách. Projekt má ambíciu priniesť ucelené spracovanie šľachtických knižníc na Slovensku 18. a 19. storočia, ktoré dosiaľ neboli objavené a/alebo preskúmané, s dôrazom na územie stredného a západného Slovenska. Prínosom projektu je, že sa zameria na obdobie, do ktorého spadá aj významná etapa slovenských dejín – slovenské národné obrodenie a na geografickú oblasť, ktorá doteraz nebola pokrytá systematickým výskumom. Unikátnosť projektu tkvie v interdisciplinárnom a komplexnom výskume v spolupráci pracovníkov akademických/výskumných a pamäťových inštitúcií z rôznych vedných disciplín. Výskum sa zameria na knižničné dokumenty a fondy šľachtických knižníc, ktoré sa uchovali buď ako celky alebo boli rozptýlené v správcovských pamäťových inštitúciách. Sústredí sa na komplex výskumných otázok týkajúcich sa budovania, charakteru a zloženia, využitia, funkcií, sociálnych vplyvov a pôsobenia šľachtických knižníc v kontexte kultúrnych, literárnych a spoločenských dejín Slovenska a Slovákov. Prostredníctvom výskumu šľachtických knižničných zbierok a recepcie literatúry sa výskum zameria na postavenie šľachty v prenose spoločenských a kultúrnych zmien v dôležitých etapách spoločenského a kultúrneho vývoja na našom území v 18.-19. storočí.

2023 – 2027: INKLUŠ: Inkluzívna štylistika (prof. Juraj Dolník a kol., Katedra slovenského jazyka a teórie komunikácie)

Donor/Grantová schéma: APVV-22-0275

Výskumný projekt je zameraný na spracovanie empiricky podloženej teórie inkluzívnej štylistiky, chápanej ako komponent teórie interakčnej štylistiky, ktorý sústavou zodpovedajúcich konceptov zobrazuje štylistickú stránku jazykovej interakcie z hľadiska otázky, aké štylistické správanie a konanie interaktantov sú konformné s inkluzívnou komunikáciou. Riešitelia bezprostredne nadväzujú na výsledky vlastných výskumov v rámci projektu Sociálna inklúzia kultiváciou používania jazyka i na monografiu Interakčná štylistika a sústredia sa na tieto aktivity: špecifikácia konceptov inkluzívna komunikácia a inkluzívna zrozumiteľnosť z hľadiska interakčnej štylistiky, objasnenie štylistického potenciálu mediatizácie vzhľadom na inkluzívnu zrozumiteľnosť, opis a vysvetlenie antiinkluzívnych faktorov so zreteľom na štylistický aspekt, vypracovanie konceptu inkluzívna štylistická kompetencia. Výskum smeruje k systemizácii konceptov na vypracovanie teórie inkluzívnej štylistiky a k vyvodzovaniu záverov pre možné aplikácie tejto teórie vo formálnej aj neformálnej edukačnej praxi s vysvetlením významu interakčnej štylistiky pre komunikačné kultivovanie príslušníkov spoločnosti, ktorá sa riadi ideológiou sociálnej inklúzie. Projekt je reakciou na spoločenskú objednávku v oblasti kultivácie sociálnych vzťahov, riadenej predstavou inkluzívnej spoločnosti a realizovanej presadzovaním tejto ideológie v sociálnom živote. Inkluzívna štylistika je chápaná ako jeden z nástrojov na podporu „inkluzívneho hnutia“ v našej spoločnosti.

2023 – 2027: UMSLOVNACROPA: Dejiny umenia v Slovenskom štáte a v nacistickej Európe. Inštitúcie a recepcia medzi centrom a perifériou (dr. Miloslav Szabó a kol., Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky)

Donor/Grantová schéma: APVV-22-0301

Predkladaný projekt skúma dejiny umenia v období Slovenského štátu v kontexte kultúrnej politiky nacistického Nemecka. Na rozdiel od starších štúdií, ktoré skúmali daný predmet v úzkom rámci vlastnej vednej disciplíny, sa projekt vyznačuje medziodborovým prístupom a ponúka po prvý raz syntetický pohľad na danú oblasť, pričom sa inšpiruje najnovším výskumom inštitucionalizovania európskej kultúrnej politiky pod nadvládou nacistického Nemecka. Pridŕžajúc sa metodológie a teórií centra a periférie projekt skúma kultúrne interakcie medzi nacistickým Nemeckom a jeho „vzorovým“ slovenským satelitom, resp. nemeckou menšinou na Slovensku. Vychádza pritom z hypotézy, že tieto vzťahy a interakcie neboli lineárne v zmysle propagandistickej indoktrinácie periférie centrom, ale išlo skôr o obdobu „semiosféry“ (Juri Lotman), keď centrum zároveň prijíma podnety z periférie a kanonizuje ich. Periféria v tomto chápaní nie je homogénna oblasť, naopak, môže tu dochádzať k procesom konkurovania o priazeň centra. Z tejto perspektívy projekt skúma kultúrne interakcie na poli literatúry, intelektuálnych dejín, filmu a výtvarného umenia, resp. ich inštitucionalizovanie v oblastiach štátneho usmerňovania umenia, tvorby kultúrno-politických sietí, školstva a univerzitného vzdelávania, v neposlednom rade prostredníctvom sprostredkovateľských funkcií semisféry Protektorátu Čechy a Morava. Popri interakciách medzi centrom a perifériou projekt kladie dôraz na moment recepcie kultúry a umenia, tzv. horizont očakávaní, ktoré boli do veľkej miery fragmentované a vďaka tomu vrhajú nové svetlo na rozdielne reakcie jednotlivých aktérov, siahajúce od aktívnej kolaborácie či aspoň afirmácie po kritiku alebo až subverziu. Hlavným výstupom projektu bude kolektívna monografia v angličtine, ktorá problematiku zasadí do celoeurópskych súvislostí a v ktorej poznatky riešiteľského kolektívu doplnia externí odborníci a odborníčky.

2023 – 2027: NATKON: Naturalizmus a konštruktivizmus ako konkurenčné alebo komplementárne programy (prof. Michal Chabada a kol., Katedra filozofie a dejín filozofie)

Donor/Grantová schéma: APVV-22-0397

Naturalizmus a konštruktivizmus tvoria v súčasnej filozofii najdiskutovanejšie myšlienkové prúdy. V ostatných dekádach sa stali dominantnými prístupmi k filozofii, ako aj v rámci väčšiny filozofických disciplín. Osvojenie si naturalistického a konštruktivistického prístupu vo filozofii prináša viaceré závažné dôsledky, na ktoré má projekt ambíciu reagovať. Výskum bude zameraný na vymedzenie jadra naturalizmu a konštruktivizmu, presné a systematické rozlíšenie ich hlavných typov, na identifikovanie a zhodnotenie ich hraníc a prienikov v širokej škále filozofických tém. Súčasťou projektu bude zohľadnenie relevantných výsledkov špeciálnovedného výskumu, ako aj poskytnutie novej dejinnofilozofickej perspektívy na naturalizmus a konštruktivizmus pomocou analýz ich historických zdrojov a najvýznamnejších kritík. Hlavný význam projektu bude spočívať v určení možností a limitov naturalizmu a konštruktivizmu ako metafilozofických programov, a najmä v preskúmaní ich možnej kompatibility v rámci širšej teoretickej perspektívy.

2022 – 2026: PRIVMILIEU: Súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti a dynamika zmien v bezpečnostnej politike Európskej únie (prof. Jozef Bátora a kol., Katedra politológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-21-0404

Projekt analyzuje úlohu súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností (PMSCs) v Európskej únii (EŮ). Snaží sa nájsť odpovede na nasledujúcu výskumnú otázku: "Aká je úloha PMSCs v bezpečnostnej politike EÚ?". Projekt prináša viacero originálnych prínosov a vedeckých inovácií. Po prvé, mapuje charakter, úlohy a funkcie PMSCs v EÚ. Takéto empirické mapovanie dosiaľ v literatúre nie je k dispozícii. Po druhé, projekt konceptualizuje PMSCs ako organizačný fenomén - na základe teoretického prístupu ukotveného v teórii organizácií - teda prístupu, ktorý napriek svojmu analytickému potenciálu zatiaľ v tejto oblasti nebol príliš aplikovaný (ale pozri Kinsey 2005, Baum a McGahanová 2013). V navrhovanom projekte výskumný tím využije organizačnú teóriu a metodologické nástroje spojené s týmto teoretickým prístupom a rozvinie inovatívny analytický prístup, ktorý konceptualizuje PMSCs ako medzipriestorové organizácie (interstitial organizations) - organizácie, ktoré využívajú zdroje, pravidlá, normy a praktiky z viacerých inštitucionálnych domén a kombinujú ich do inovatívnych vzorcov (Bátora 2013, 2021, Korff et al 2015). Týmto prístupom výskumný tím ponúka výraznú pridanú hodnotu v porovnaní s tým, čo je v súčasnosti k dispozícii v akademickej literatúre vrátane inovatívnych prístupov k analýze charakteru PMSCs v bezpečnostnej a obrannej politike EÚ a charakteru a dynamikám zmien v súvislosti so vznikom medzipriestorových organizačných foriem. Po tretie, projektový tím preskúma úlohy a funkcie PMSCs v bezpečnostnej a obrannej politike EÚ a jej členských štátov. Predkladaný projekt sa sústredí na regulačné výzvy súvisiace s medzipriestorovým charakterom PMSCs ako aj na koordinačné výzvy súvisiace s rozdielmi medzi regulačnými rámcami v členských štátoch Únie. Takáto analýza v súčasnosti v literatúre v odbore politológie a medzinárodných vzťahov chýba. Celkovo teda má projekt šancu poskytnúť výrazný prínos k pochopeniu úlohy PMSCs v bezpečnostnej politike EÚ.

2022 – 2026: CONDITIO: Sémantika kondicionálov (prof. Frantšiek Gahér a kol., Katedra logiky a metodológie vied)

Donor/Grantová schéma: APVV-21-0405

Projekt sleduje dva kľúčové výskumné ciele: 1. Testovať hlavné teórie indikatívnych a kontrafaktuálnych kondicionálov na rozšírenej a diverzifikovanej databáze príkladov kondicionálov a úsudkov z odlišných oblastí vedy a filozofie s cieľom získať komplexnejšie hodnotenie predmetných teórií; a 2. Navrhnúť adekvátnu a konzistentnú sémantickú teóriu kondicionálnych imperatívov, ktorá bude rešpektovať rozdiel medzi propozičným charakterom ich antecedentu a konatívnym charakterom ich konzekventu a ktorá umožní ich používanie v praktickom usudzovaní. Navrhovaný výskum má priniesť robustnú evidenciu z oblastí ako právo, etika, veda, filozofia vedy, filozofia a estetika, ktorá by umožnila komplexnejšie posúdenie teórií kondicionálov na základe ich prediktívnej (hypoteticko-deduktívny model) a explanačnej (abduktívny model) sily. Jeho výsledkom je aj návrh hybridnej teórie kondicionálnych imperatívov, ktorá sa opiera o expresívnu logicko-sémantickú teóriu Transparentnej intenzionálnej logiky. Hlavnou hypotézou projektu je tvrdenie, že testovanie vybraných teórií kondicionálov na základe dvanástich typov dát pochádzajúcich z rôznych oblastí poskytne komplexnejšie a ucelenejšie hodnotenie daných teórií než to umožňujú štandardné protipríklady alebo tradičné argumenty v ich prospech. Projekt tak prispieva k aktuálnej problematike sémantiky indiktatívnych, kontrafaktuálnych a normatívnych kondicionálov.

2022 – 2026: REDEMP: Odolnosť voči oslabovaniu demokracie: pripravenosť Slovenska na obranu voči útokom na demokraciu (dr. Samuel Spáč a kol., Katedra politológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-21-0484

Demokracie po celom svete čelia v posledných rokoch značnému množstvu problémov a výziev. Nejakú formu oslabovania demokracie je možné pozorovať ako v tradičných, tak aj v nových demokraciách, rovnako v EÚ ako aj inde vo svete. V priestore EÚ sa oslabovanie demokracie najznačnejšie prejavilo v Maďarsku a Poľsku, v krajinách, ktoré susedia so Slovenskom a zdieľajú so Slovenskom značnú časť svojej historickej trajektórie. Hoci Slovensko nie je vzorným študentom demokracie a demokratickej konsolidácie, literatúra zaoberajúca sa oslabovaním demokracie v regióne ho spravidla opomína. Táto skutočnosť je bez pochýb prekvapujúca. V tomto momente vieme pomerne veľa o oslabovaní demokracie, ktorí aktéri tento proces poháňajú, ktoré faktory sú v tomto procese nápomocné, či dokonca o tom aká je zvyčajná sekvencia krokov pri oslabovaní demokracie a čo sú ich dôsledky pre kvalitu demokracie. Vieme však veľmi málo o tom ako môžu byť demokracie voči týmto procesom odolné a za akých okolností môžu aktéri vertikálnej (verejnosť), diagonálnej (politické strany, médiá, občianska spoločnosť) a horizontálnej (súdnictvo a byrokratické inštitúcie) zúčtovateľnosti prejaviť svoj odpor voči snahám exekutív oslabovať demokraciu a od čoho je ich úspech závislý. Hlavnými cieľmi projektu REDEMP sú: a) zhodnotiť pripravenosť Slovenska čeliť systematickým snahám o oslabovanie demokracie, b) na základe prípadovej štúdie Slovenska lepšie pochopiť rolu kontextu a historických skúseností s autoritárskymi a semi-autoritárskymi režimami, a c) prispieť k teórii venujúcej sa odolnosti demokracií a ich schopnosti odporovať voči snahám o ich oslabovanie. Tento cieľ bude v projekte REDEMP adresovaný pomocou navrhnutého nového modelu, ktorý nazerá na stabilitu demokracie ako dôsledok interakcie medzi schopnosťou a ochotou zvolených politikov ohrozovať demokraciu a schopnosťou aktérov horizontálnej, diagonálnej a vertikálnej zúčtovateľnosti zostať odolný a odporovať takýmto pokusom.

2021 – 2024: GREENREC: Zelená obnova EÚ v období po Covid-19 (doc. Matúš Mišík a kol., Katedra politológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-20-0012

Začiatok roka 2020 bol poznačený vypuknutím pandémie Covid-19, nového vírusu s vtedy neznámymi vlastnosťami, úmrtnosťou a dlhodobými zdravotnými dôsledkami. Opatrenia, ktoré boli prijaté na spomalenie šírenia vírusu, majú síce pozitívny vplyv na boj proti pandémii, ale tým, že významne ovplyvnili ekonomické aktivity, majú i hospodárske a spoločenské dôsledky. Pandémia Covid-19 tak má negatívny vplyv nielen na zdravie obyvateľstva, ale prakticky na všetky oblasti spoločnosti a hospodárstva. Sektor energetiky bol zasiahnutý taktiež. Po prvé, energetika bola ovplyvnená, podobne ako aj iné odvetvia hospodárstva, spomalením ekonomických činností, čím vznikol nižší dopyt po mnohých výrobkoch vrátane zdrojov energie (a palivách). Po druhé, pandém ia ovplyvnila dlhodobý proces tranzície energetiky, ktorá v čase jej vypuknutia prebiehala vo viacerých krajinách celého sveta, vrátane Európskej únie. EÚ s cieľom splniť svoj záväzok dosiahnuť uhlíkovo neutrálne hospodárstvo do roku 2050, zaviedla súbor nástrojov na boj proti hospodárskym a sociálnym dôsledkom pandémie (fond Next Generation EU a upravený viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027). Únia s cieľom podporiť svoje zelené priority pridelila 30 % fondov určených na hospodársku obnovu na programy, ktoré prispejú k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Hlavným cieľom navrhovaného výskumu je preskúmať výzvy spojené so zelenou obnovou po pandémii na viacerých úrovniach (európskej, regionálnej, národnej) a v niekoľkých oblastiach (politické, spoločenské a hospodárske vplyvy pandémie v energetickom sektore vrátane postupného vyraďovania uhlia, úlohy jadrových a obnoviteľných zdrojov energie, atď.). Tieto ciele sú opísané v jednotlivých pracovných balíkoch. Projektový tím zložený zo 17 členov z piatich výskumných inštitúcií bude skúmať tieto otázky prostredníctvom interdisciplinárneho objektívu, čím prispeje k pochopeniu obnovy po pandémii a poskytne tiež politické odporúčanie pre rozhodovateľov.

2021 – 2024: SPAS: Sociálne procesy pri autizme a schizofrénii (doc. Michal Hajdúk a kol., Katedra psychológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-20-0185

Výskumný projekt SPAS sa zameriava na skúmanie sociálnych procesov (afiliácia, komunikácia a sociálna kognícia) a ich dysfunkcie pri autizme a schizofrénii. Projekt je založený na princípe Research Domain Criteria (RDoC) a má výrazný interdisciplinárny charakter, prepája a využíva výskumné nástroje klinickej psychológie, psychiatrie, molekulárnej biológie a neurofyziológie. Cieľom je sériou výskumných štúdií a experimentov identifikovať psychologické a biologické mechanizmy zodpovedné za poruchy sociability pri autizme a schizofrénii. Vo výskume budeme zbierať dáta pomocou sebaposudzovacích metód, hodnotenia správania v sociálnych situáciách, eye - tracking, dlhodobého experience sampling, ale aj fyziologických ukazovateľov aktivity sympatika (pulz a vodivosť kože) a pomocou analýzy salivárnych hormónov (testosterón, oxytocín, kortizol, estradiol). Inovatívnosť projektu spočíva v kombinácii momentálnych a časozberných sledovaní, ako aj v paralelnom zbere dát u ľudí a laboratórnych zvierat. Plánované animálne modely sú analogické k analýzam z humánnych štúdií a umožnia vyhodnotiť kauzálne súvislosti pri neuroendokrinnej regulácii sociálneho správania. Projekt prinesie originálne výsledky odhaľujúce inovatívnymi prístupmi spoločné a jedinečné mechanizmy sociálnej dysfunkcie u porúch s odlišným fenotypom, ale zrejme zdieľanou etiopatogenézou. Projekt tak môže prispieť aj k identifikácii prípadných nových terapeutických cieľov.

2021 – 2025: Vzdelávacie dráhy mladých ľudí – faktory a mechanizmy ich voľby (prof. Ján Sopóci a kol., Katedra sociológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-20-0449

Projekt je venovaný skúmaniu faktorov a mechanizmov voľby vzdelávacích dráh a vytvárania nerovných šancí na získanie vzdelania pre žiakov základných a študentov stredných škôl v Slovenskej republike. Na základe teoretických východísk, ktorými sú sociálno-psychologický model nerovností v oblasti vzdelávania, teória sociálneho a kultúrneho kapitálu a teória relatívnej averzie k riziku, riešitelia predpokladajú, že týmito faktormi sú: sociálno-ekonomický status a sociálno-kultúrne zdroje rodiny, kognitívne schopnosti detí a mladých ľudí, štýl výchovy v rodine, posudzovanie nákladov a výnosov vyplývajúcich z voľby vzdelávacej dráhy, pôsobenie učiteľov, širšieho okruhu príbuzných a známych a tiež rovesníckych a priateľských skupín detí a mladých ľudí. Aplikácia modelu si vyžaduje zohľadniť i vplyv nášho vzdelávacieho systému a zmien vo vnímaní hodnoty a funkcií vzdelania. Potvrdiť pôsobenie uvedených faktorov voľby vzdelávacích dráh a odhaliť mechanizmy ich pôsobenia chce riešiteľský kolektív na základe uskutočnenia dvoch reprezentatívnych empirických výskumov. Objektom jedného budú žiaci základných škôl a ich rodičia v čase výberu strednej školy, objektom druhého budú študenti stredných škôl a ich rodičia v čase výberu vysokej školy. Tieto výskumy budú doplnené o následné kvalitatívne výskumy, zamerané na hlbšie objasnenie špecifických otázok skúmanej problematiky.

2021 – 2025: USURS: Úloha slovenčiny v Uhorsku v ranom novoveku (prof. Martin Homza a kol., Katedra slovenských dejín)

Projekt základného historického výskumu, zameraný na sociálne a kultúrne kontexty, v akých sa v ranom novoveku používali predspisovné variety slovenského jazyka. Výskumný zámer zohľadňuje špecifiká jednotlivých regiónov a sociálnych prostredí v záujme ich porovnania. Zároveň však vníma aj širší, nadregionálny kontext, aby bolo možné formulovať všeobecnejšie závery o trendoch používania kulútrneho slovenského jazyka v uhorskej spoločnosti. Bádanie sa sústredí na pramenné materiály umiestnené tak v štátnych a cirkevných archívoch na dnešnom slovenskom území, ako aj v archívnych inštitúciách v blízkom zahraničí (Maďarsko, Rakúsko, Česká republika, Rumunsko), rešpektujúc tak dobový kontext a vzťahy 16. - 18. storočia v Uhorsku, respektíve Habsburskej monarchii. Ide o široko chápaný výskum, ktorý má primárne historický, zároveň však viacžánrový charakter (testamenty, prísahy, kázne, príležitostná literatúra, právne a administratívne texty, korešpondencia). Súčasťou výstupov bádania je využitie aktuálnych technologických trendov, sprístupňovaním skúmaného pramenného materiálu v pôvodnej podobe aj v podobe digitálnych edícií záujemcom na internete.

2020 – 2023: INLOGOB: Inovácie v rozpočtovaní miestnych samospráv na Slovensku (doc. Daniel Klimovský a kol., Katedra politológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-19-0108

Rozpočtovanie samospráv je oblasťou, ktorej je v poslednom čase venovaná zvýšená pozornosť. Táto súvisí nielen s rozsiahlymi decentralizačnými trendmi (napr. so zavádzaním nástrojov fiškálnej decentralizácie), ale tiež s nedávnou skúsenosťou s globálnou finančnou krízou, ktorá bola veľkou výzvou tak pre centrálne vlády, ako aj pre samosprávy pôsobiace na lokálnej i regionálnej úrovni. Ale miestne rozpočty nemôžu byť vnímané iba ako ekonomické nástroje. Naopak, ide o programy, ktoré vypovedajú o hodnotách a prioritách príslušných samospráv. V tomto kontexte neprekvapuje, že v tejto oblasti sa objavujú rôzne inovácie ekonomického ako aj širšieho spoločensko-politického charakteru. Náš výskumný zámer je spojený s troma výraznými inováciami, ktoré zasiahli rozpočtovanie samospráv vo všetkých hospodársky vyspelých krajinách. Konkrétne ide o programové rozpočtovanie, rodovo citlivé rozpočtovanie a participatívne rozpočtovanie. Aj keď ich dôvody zavádzania i ekonomicko-politická povaha sú odlišné, každý z nich má za cieľ nielen skvalitniť rozpočtovací proces, ale tiež priniesť pozitívne efekty do oblasti poskytovaných verejných služieb. V slovenských pomeroch zatiaľ nedošlo ku komplexnej analýze týchto inovácií a ich účinkov. Naším hlavným výskumným cieľom je teda vyplniť túto výskumnú medzeru a identifikovať nielen mieru ich využívania, ale tiež analyzovať ich rôzne modely, podporné prvky i bariéry ich zavádzania a očakávané i neočakávané efekty. Za týmto účelom interdisciplinárny výskumný tím pozostávajúci z výskumníkov zo štyroch slovenských univerzít (okrem Univerzity Komenského sú do projektu zapojení aj výskumníci z Ekonomickej univerzity, Univerzity Mateja Bela a Univerzity sv. Cyrila a Metoda) využije nástroje teoretického výskumu, ako aj terénneho výskumu. Výskumný tím očakáva, že prinesie nielen nové výskumné poznanie týkajúce sa využívania týchto rozpočtových inovácií v praxi slovenských samospráv, ale má tiež ambíciu významne prispieť k aktuálnej medzinárodnej vedeckej diskusii v tejto oblasti.

2020 – 2024: ERRKORP19: Jazykové chyby v slovenčine ako cudzom jazyku na báze akvizičného korpusu (doc. Jana Pekarovičová, Studia Academica Slovaca)

Donor/Grantová schéma: APVV-19-0155

Výučba slovenčiny ako cudzieho jazyka (ďalej SakoCJ) a jej výskum patria medzi prioritné oblasti domácej i zahraničnej slovakistiky. Ich aktuálnosť v súčasných spoločensko-ekonomických podmienkach potvrdzuje aj integrácia cudzincov na Slovensku. Metodické postupy vo výučbe SakoCJ musia byť v súlade s najnovšími vedeckými prístupmi, medzi ktoré patrí aj využívanie korpusovej a počítačovej lingvistiky, zefektívňujúce v posledných desaťročiach výskum v rôznych lingvistických disciplínach. Cieľom projektu je na základe korpusu písaných textov nerodených používateľov slovenčiny opísať chyby vznikajúce v procese učenia sa SakoCJ a preskúmať vzájomné vzťahy medzi druhmi jazykových chýb a rôznymi faktormi vplývajúcimi na učenie sa SakoCJ. Teoretickým pozadím nášho chápania jazykových chýb je teória medzijazyka, podľa ktorej predstavujú jazykové chyby prirodzenú súčasť učenia sa SakoCJ. Práve výskum jazykových chýb a medzijazyka študentov umožní komplexnejší pohľad na proces učenia sa a na metodiku výučby SakoCJ, čím sa skvalitní príprava lektorov SakoCJ. Akvizičný korpus v súčasnosti vytvára Studia Academica Slovaca – centrum pre slovenčinu ako cudzí jazyk pri FiF UK a Oddelenie Slovenského národného korpusu JÚĽŠ SAV v Bratislave. Do zberu písaných textov sú okrem centra SAS od roku 2017 zapojené lektoráty slovenského jazyka v zahraničí, ktoré pôsobia pod záštitou MŠVVaŠ SR. Na výskume sa okrem centra SAS budú podieľať odborníci zo špičkových slovakistických pracovísk: z Inštitútu slovakistiky a mediálnych štúdií FF PU v Prešove a z Katedry slovenského jazyka a komunikácie FF UMB v Banskej Bystrici.

2019 – 2023: ČLOVEK: Paradigmatické zmeny v nazeraní na vesmír a človeka z filozofickej, teologickej a fyzikálnej perspektívy (prof. Zlatica Plašienková a kol., Katedra filozofie a dejín filozofie)

Donor/Grantová schéma: APVV-18-0103

Chápanie vesmíru a človeka, s akým sa stretávame v súčasnej vede, charakterizuje vysoký stupeň detailnosti, odvetvovej parciálnosti a fragmentárnosti, ktoré vyplývajú z úzkej špecializácie prírodných a humanitných disciplín. Predkladaný projekt si kladie za cieľ poskytnúť ucelený pohľad na problematiku evolúcie vesmíru a miesta človeka v ňom na pozadí interdisciplinárneho prieniku filozofickej, teologickej a fyzikálnej perspektívy.Riešenie výskumného cieľa bude vychádzať z vymedzenia základných paradigmatických zmien, ktoré možno v evolučnom procese vesmíru a bytia človeka v ňom identifikovať v nasledovnej štruktúre: „od... k/ku...“: od kozmogónie ku kozmológii; od bodu k časopriestoru; od biologického ku kultúrnemu; od humánneho k transhumánnemu; od offline bytia k bytiu online; od Boha stvoriteľa k „hre na boha“. Skúmanie uvedených paradigmatických zmien vyústi do syntézy poznatkov, ktoré preukážu, či každá predchádzajúca úroveň evolúcie fundovala nasledujúcu, pričom ju nedeterminovala absolútne, pretože každá nová evolučná vrstva disponuje istou mierou autonómnosti a tvorivosti.

2019 – 2023: SILU: Sociálna inklúzia kultiváciou používania jazyka (prof. Juraj Dolník a kol., Katedra slovenského jazyka)

Donor/Grantová schéma: APVV-18-0176

Projekt bezprostredne nadväzuje na dokument Vlády Slovenskej republiky „Poznatkom k prosperite – Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky“ z roku 2013, ktorý vzišiel z medzinárodných dokumentov venovaných sociálnemu rozvoju. Projekt je koncipovaný tak, aby inovatívne prispel k realizácii tejto stratégie. Jeho cieľom je vypracovanie empiricky podloženého a teoreticky zdôvodneného modelu komunikačnej kultivácie spoločnosti, v ktorej sa presadzuje stratégia sociálnej inklúzie, integrácie a posilňovania kohézie. Model sa vytvorí na základe analýzy slovenskej sociokultúrnej a jazykovej reality, ale predpokladá sa možnosť jeho aplikácie aj v iných sociokultúrnych prostrediach. Predstava modelu sa zrodila z presvedčenia, že komunikačná kultivácia spoločnosti je významným prostriedkom sociálnej inklúzie a vytvárania inkluzívnej spoločnosti. Základným oporným bodom konštruovania modelu je idea, že bázou komunikačnej kultúry je optimálne transparentný jazyk, ktorým sa jednotlivci adaptujú na premenlivosť ich sociálneho života. Miera transparentnosti tohto jazyka závisí od rozvinutosti interpretačnej kompetencie aktérov komunikácie, takže podpora rozvíjania tejto kompetencie je fundamentálnym predpokladom kultivácie spoločnosti. Model má byť znalostnou oporou a vodidlom pri spracúvaní vzdelávacích programov, metodík a učebných materiálov zameraných na podporu inkluzívnej jazykovej praxe, ale aj zdrojom poznatkov a podnetov pre edukačnú elitu pri podpore optimalizácie inkluzívnej spoločnosti, ako aj vkladom do odborného diskurzu o kultivácii používania jazyka ako prostriedku inklúzie.

2019 – 2023: NAUFIP: Naturalizmus ako univerzálny filozofický program (prof. Michal Chabada a kol., Katedra filozofie a dejín filozofie)

Donor/Grantová schéma: APVV-18-0178

Naturalizmus tvorí v súčasnej filozofii jeden z najdiskutovanejších myšlienkových prúdov. V ostatných dekádach sa stal dominantným prístupom k filozofii, ako aj v rámci väčšiny filozofických disciplín (epistemológia, etika, filozofická antropológia, filozofia mysle, sociálna filozofia a filozofia vedy). Osvojenie si naturalistického prístupu vo filozofii prináša viaceré závažné dôsledky, na ktoré má projekt ambíciu reagovať. Výskum bude zameraný na všeobecné vymedzenie jadra naturalizmu, presné a systematické rozlíšenie jeho hlavných typov, na identifikovanie a zhodnotenie prínosov a hraníc naturalizácie širokej škály filozofických tém. Súčasťou projektu bude zohľadnenie relevantných výsledkov špeciálnovedného výskumu, ako aj poskytnutie novej dejinnofilozofickej perspektívy na naturalizmus pomocou analýz jeho historických zdrojov a najvýznamnejších kritík.

2019 – 2023: DHTSE: Databáza historickej terminológie k dejinám Strednej Európy (doc. Martin Hurbanič a kol., Katedra všeobecných dejín)

Donor/Grantová schéma: APVV-18-0333

Predložený projekt má dva hlavné ciele, ktorých riešenie sa vzájomne podmieňuje a dopĺňa. Prvý spočíva vo vytvorení a open access sprístupnení základného korpusu hesiel „Databázy historickej terminológie k stredoeurópskym dejinám“, ktorá bude na základe multidisciplinárnych prístupov vysvetľovať najvýznamnejšie fenomény vývoja Strednej Európy, vrátane Slovenska, od neskorej antiky až do konca 20. storočia. Voľne prístupná on-line databáza bude mať ambíciu poskytnúť širokému okruhu užívateľov od akademickej sféry cez učiteľov až po pracovníkov verejného sektora a masmédií komfortný prístup k fundovaným informáciám o zásadných charakteristikách historického vývoja nášho regiónu. Realizáciou projektu sa zároveň budeme usilovať aspoň čiastočne vyplniť medzeru v produkcii slovenskej historiografie, v ktorej chýba väčšina základných odborových lexikografických diel. Existencia kvalitných špecializovaných lexikónov vlastnej produkcie je pritom v humanitných a spoločenských vedách indikátorom ich zrelosti a kompetentnosti. Pri tvorbe základného súboru hesiel databázy budeme osobitnú pozornosť venovať tým fenoménom historického vývoja nášho regiónu, ktoré sa javia ako kľúčové aj z perspektívy súčasnosti. K nim nepochybne patrí otázka individuálnej a kolektívnej identity. Tá sa totiž formovala a menila pod vplyvom migrácie, zmien foriem vlády a štruktúr moci, sociálnych i náboženských zmien, na ktoré sú dejiny Strednej Európy obzvlášť bohaté. Doteraz zanedbávaný interdisciplinárny výskum tohto mimoriadne komplexného fenoménu, zasahujúceho v podstate všetky oblasti sociálnych dejín i dejín ideí, tvorí druhý hlavný cieľ nášho projektu. Očakávané bádateľské výsledky, ktoré plánujeme dosiahnuť pri aktívnom zapojení politológov, sociológov, etnológov a lingvistov z našej fakulty, budú natoľko nové a závažné, že ich nepremietneme iba do hesiel databázy či plánovanej knižnej príručky, ale aj do radu štúdií a obsiahlej vedeckej monografie o transformácii identít v Strednej Európe.

2018 – 2022: ARENA: Analýza, rekonštrukcia a hodnotenie argumentov (prof. František Gahér a kol., Katedra logiky a metodológie vied)

Donor/Grantová schéma: APVV-17-0057

Projekt sa zameriava na analýzu, rekonštrukciu a hodnotenie argumentov deduktívneho i nededuktívneho charakteru, ktorých hodnotenie (ako platných, presvedčivých, vyvrátiteľne akceptovateľných, pravdepodobnostne prijateľných a pod.) nie je jednoznačné a) v danom komunikačnom kontexte; alebo b) vzhľadom na odlišné teoretické rámce rekonštrukcie a hodnotenia argumentov. Projekt vychádza zo špecifickej definície argumentov ako určitých druhov inferenčných relácií medzi premisami a záverom, ktoré je možné použiť na určitý metodologický cieľ. Predmetom rekonštrukcie a hodnotenia budú tie argumenty, ktoré i) patria do určitej expertnej oblasti (oblasti aplikácie práva, etiky, sociológie, ekonómie, politológie a ekológie); a buď ii) ich hodnotenie v danej oblasti nie je jednoznačné; alebo iii) ich rekonštrukcia v odlišných teoretických rámcoch (deduktívnej i induktívnej logiky, teórie argumentácie, resp. formálnej epistemológie) vedie k ich odlišným hodnoteniam. Naša rámcová hypotéza znie: „Existuje taký (minimálny) klasifikačný systém identifikácie, rekonštrukcie a hodnotenia argumentov, ktorý poskytuje množinu parametrov, ktorých špecifikácia postačuje na jednoznačný výber jedného z dvojice (n-tice) konkurenčných (rekonštrukcií) argumentov. A v prípadoch, v ktorých nie je takáto selekcia možná, klasifikačný systém poskytuje testovateľné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré nie je možné definitívne preferovať ani jeden argument.“ Projekt nadväzuje na vysoko aktuálnu problematiku konkurenčných (rekonštrukcií) argumentov a ich skúmanie z pohľadu logiky, teórie argumentácie i formálnej epistemológie.

2018 – 2022: JAKOPROS: Jazykové a komunikačné problémy na Slovensku a ich manažment (prof. István Lanstyák a kol., Katedra maďarského jazyka a literatúry)

Donor/Grantová schéma: APVV-17-0254

Projekt je zameraný na odkrývanie rôznych typov jazykových a iných – s nimi súvisiacich komunikačných – problémov, ktorým čelia individuálni hovoriaci i celé rečové komunity na Slovensku, so špeciálnym zreteľom na slovenskú ako väčšinovú komunitu, ďalej na maďarskú a rómsku ako menšinové, ale početnejšie komunity, napokon na karpatskonemeckú komunitu ako malú komunitu. V rámci slovenskej komunity sa plánujú skúmať najmä problémy používania spisovnej slovenčiny a nárečí, ďalej jazykové problémy týkajúce sa výučby slovenského jazyka, a to ako vo väčšinovej, tak aj v menšinových komunitách. V prípade menšinových komunít je zámerom skúmať rozličné druhy jazykových a komunikačných problémov a navrhovať spôsoby ich riešenia. Súčasťou predkladaného projektu sú aj teoretické a metodologické otázky skúmania a riešenia jazykových problémov v ich ideologickej podmienenosti, vychádzajúce najmä z teórie jazykového manažmentu a z ďalších teórií problémového manažmentu.

2018 – 2022: PSYSOMSTRESS: Identifikácia psychických a somatických markerov v súvislosti s vulnerabilitou na stres a analýza efektivity psychologických intervencií (doc. Igor Brezina a kol., Katedra psychológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-17-0451

Projekt sa zameriava na vytvorenie čo najkomplexnejšieho modelu vulnerability na stres, na základe širokej analýzy všetkých relevantných psychických a somatických ukazovateľov stresu- Plánuje identifikáciu maladaptívnej stresovej reaktivity, ktorá sa manifestuje alostatickým preťažením, v podobe hyper-reaktivity alebo hypo-reaktivy na stresové podnety. Jedným z cieľov je nájdenie optimálneho spôsobu hodnotenia kumulatívne skóre rizika alostatického preťaženia, prostredníctvom vyhodnotenia biomarkerov (kardiovaskulárne, neuroendokrinné, metabolické, zápalové) a psychologických parametrov (emocionálne, osobnostné, kognitívne). Výskum sa orientuje na ľudí s rizikom zvýšenej vulnerability na stres ako v zdravej populácii, tak aj pri rizikových somatických stavoch, s perspektívou hlbokého porozumenia jednotlivým procesom v kontexte zmenenej stresovej reakcie. Výrazným zameraním projektu je komplexita a integrácia poznatkov pre vytvorenie modelu vulnerability na stres. Originálnym prínosom projektu je vytvorenie precízneho skupinového stresového protokolu, skúmanie kvality spánku cez monitoring EKG, či rozvoj nových metodík analýzy hormónov vo vlasoch a slinách pre detekciu chronického stresu. Devízou projektu je okrem interdisciplinárneho prístupu k problematike aj dlhodobá skúsenosť výskumu stresu v rôznych výskumných podmienkach, ako v podobe kvalitných experimentálnych dizajnov, tak i v prirodzených podmienkach bežného života probandov. Ďalším z cieľov je aj analýza účinnosti rôznych typov psychologických intervencií, zameraných na redukciu stresu a jeho efektívnejšie zvládanie (HRV biofeedback, autogénny tréning) a zhodnotenie možností ich uplatnenia, vzhľadom na poznanie jednotlivých vzťahov v rámci modelu vulnerability na stres.

2018 – 2022: IMCODED: Zlepšovanie komunikácie v oblasti demokracie a deficitov EÚ (dr. Pavol Baboš a kol., Katedra politológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-17-464

Súčasnú výzvu pre stabilitu Slovenska predstavuje spochybnenie geopolitickej orientácie a hodnotového ukotvenia politického systému, t.j. demokratických princípov. Tento jav je typickým aj pre okolité štáty, ktoré čelia nárastu populizmu a kritike EÚ. Vychádzajúc z teoretického konceptu euroskepticizmu je ambíciou projektu vytvoriť cielenú komunikačnú kampaň s využitím inovatívnych prístupov šitých na mieru jednotlivým skupinám spoločnosti. Tento prístup je založený na tvorbe tzv. evidence-based policy, keď dôjde najprv k identifikácii zdrojov a mechanizmov tvorby negatívnych postojov voči demokratickému politickému systému (tzv. antisystémové postoje) a Európskej únii , ktorá predstavuje inherentnú súčasť systému vládnutia na Slovensku. Projekt uplatní metódu zberu údajov, ktorá je jedinečná v tejto oblasti skúmania, a to aj v širšom stredoeurópskom priestore: longitudálny reprezentatívny výskum verejnej mienky, s doplnením o fokusové skupiny a experimentálne metódy. Pomocou tejto kombinácie projekt IMCODED naplní tieto čiastkové ciele: 1) analyzuje zdroje anti-demokratických a anti-Európskych postojov, 2) identifikuje faktory, ktoré prispievajú k zmene týchto postojov v čase v oboch smeroch (teda pozitívnom aj negatívnom), a 3) určí komunikačné kanály a formy, prostredníctvom ktorých sa najefektívnejšie komunikujú hodnoty demokracie a Európskej únie. Panelový prieskum zároveň umožní sledovať vývoj a posun tvorby politických postojov v čase, čo prispeje k špecifickejším dátam s pridanou výpovednou hodnotou. Konečným výstupom bude nová metodika komunikácie európskych tém, ktorá vyústi do inovatívnej komunikačnej kampane so zameraním na špecifické cieľové skupiny ako aj následná efektívnosť už využívaných či plánovaných komunikačných stratégií. Výstupy projektu umožnia adresnejšie cieliť komunikáciu v oblasti demokratického vládnutia a zahraničnej politiky, ale tiež ale v boji proti prejavom extrémizmu.

2018 – 2022: AGROMAYA: V ríši kukuričného boha. Prelomový výskum v oblasti predkolumbovského mayského poľnohospodárstva (prof. Milan Kováč a kol., Katedra porovnávacej religionistiky)

Donor/Grantová schéma: APVV-17-0648

Riešiteľský kolektív, ktorého jadro pôsobí pri Centre mezoamerických štúdií (CMS) Filozofickej fakulty UK sa rozhodol spojiť svoje sily pri riešení jedného z najväčších otáznikov súčasnej mayológie, ktorý sa týka charakteru a enironmentálnej udržateľnosti predkolumbobského mayského poľnohospodárstva. Súčasný stav bádania je alarmujúco nízky, vzhľadom ku kultúrnym a historickým konotáciám, ktoré táto téma generuje. CMS disponuje dátami z rozsiahleho laserového scanovania (LiDAR) pralesa, ktorých výsledky sú zásadné a úplne nové. Vyžadujú si však rozsiahle spracovanie, nasadenie síl v teréne, či už prostredníctvom vykopávok, alebo antropologických a religionistických výskumov, prírodovedné analýzy a fundovanú vedeckú interpretáciu. Tá by mala spojiť hypotézy stanovené LiDAROM s overeniami terénnymi vykopávkami. Terénny vykopávky spätne potvrdia a skorigujú predpovede a štatistiky, ktoré prostredníctvom geografických informačných systémov (GIS) povedú k finálnym dátam. Tie sa prepoja s terénnymi antropologicko-religionistickými dátami a výsledné tézy sa porovnajú s historickým kontextom, ktorý ponúka epigrafia a ikonografia. Výsledkom bude kvalifikovaná interpretácia primárnych LiDARových dát. Tzv. „tvrdé dáta“ sa systematicky spoja s „mäkkými dátami“ a vznikne kvalitatívne nová úroveň informácií, ktoré vzhľadom k povahe a rozsahu dát povedú nevyhnutne k prehodnoteniu a novým definíciám jednej z najvyspelejších starovekých civilizácii, a to presne v bode, kde v celosvetovom kontexte bádania existuje veľká medzera.

2017 – 2021: PamMap: Komplexný pamäťový portál a historický atlas miest Slovenska (Bratislava a Košice) (doc. Juraj Šedivý a kol., Katedra archívnictva a pomocných vied historických)

Donor/Grantová schéma: APVV-16-0383

Cieľom interdisciplinárneho tímu historikov, archeológov, pamiatkarov a historických geografov je vytvorenie novej platformy pre dejiny miest - online prístupného viacrečového KOMPLEXNÉHO PAMÄŤOVÉHO PORTÁLU pre dejiny miest (v prvej fáze Bratislavy a Košíc). Ide o aplikovaný digitálny výstup, ktorý inovatívne spája tri prístupy: 1) kartografický, 2) encyklopedický, 3) databázový. Testovaciu verziu takéhoto portálu už hlavný riešiteľ vytvoril (www.PamMap.sk), no bez podpory APVV ju nie je možné technicky dopracovať, ani naplniť nadkritickým množstvom materiálu (za 4 roky garantujeme GIS-lokalizované digitalizáty s metadátami k 100.000 pamäťovým jednotkám!). Paralelne s portálom dva vedecké sub-tímy vytvoria aj klasické historické atlasy Bratislavy a Košíc v digitálnej podobe. Takéto atlasy patria medzi hlavné výstupy európskej urbánnej historiografie (napr. v Nemecku takmer 300 atlasov, v Rakúsku takmer 100, existujú vo všetkých okolitých krajinách Slovenska). Naša historiografia sa napriek jej tradíciám stala osamelým ostrovom, ktorý ako by nereflektoval moderné trendy. Zameškanie dobehneme len vďaka využitiu digitalizácie a unikátnemu a inovatívnemu riešeniu – zapracujeme výsledky historickej topografie nielen do podoby klasických atlasov (v modernej digitálnej online podobe v slovenčine a angličtine/nemčine), ale zároveň vytvoríme a významne naplníme komplexný pamäťový portál (KPP). Na spoločnom cieli budú pracovať 2 vedecké tímy - bratislavský a košický - z ktorých každý vytvorí podklady pre online prístupný historický atlas svojho mesta, no mapy a 3D-vizualizácie vypracuje spoločný technický tím pre aplikáciu PamMap. Okrem KOMPLEXNÉHO PAMÄŤOVÉHO PORTÁLU s inkorporovanými historickými ATLASMI bude výstupom projektu aj metodická príručka, viaceré monografie (historické topografie), vedecké štúdie doma aj v zahraničí. Portál bude samozrejme v budúcnosti otvorený aj pre tímy z iných miest.

2017 – 2021: SUHKPHU: Slovaciká z bývalého Uhorského kráľovstva na príklade Horného Uhorska (1500 - 1780) (prof. Martin Homza a kol., Katedra slovenských dejín)

Donor/Grantová schéma: APVV-16-0374

Jedinečný výskum slovacikálnych dokumentov nachádzajúcich sa v archívoch na Slovensku, v Budapešti (centre bývalého Uhorského kráľovstva) a vo Viedni (centre Habsburskej monarchie), ktorý je spojený s ich publikáciou, tak v knižnej podobe, ako aj prostredníctvom jednotnej elektronickej databázy dostupnej širokej verejnosti. Projekt nadväzuje na starší výskum (a publikáciu) slovacík pochádzajúcich z 15. storočia, ktorý sa však v 60. rokoch 20. storočia zastavil, a okrem toho sa koncentroval predovšetkým na situáciu v západoslovenských mestách. Cieľom je pokračovať s výskumom špecifického a doposiaľ komplexne nezmapovaného materiálu od nasledujúceho obdobia, teda od 16. storočia. Za regionálne ťažisko bádania boli zvolené oblasti bývalého Horného Uhorska, ktoré je chápané v administratívnom význame raného novoveku, ide teda z veľkej časti o dnešné východné Slovensko. Svojou rôznorodosťou (rozvinutou mestskou kultúrou, etnickou aj regionálnou heterogenitou, strategickou polohou) predstavuje tento región veľmi dobré prostredie pre výskum. Ide o plošný výskum, ktorý má interdisciplinárny (historický, archivistický, jazykovedný, literárny) a viacžánrový charakter (testamenty, prísahy, kázne, príležitostná literatúra, právne a administratívne texty, korešpondencia). Predstavuje príležitosť na prehĺbenie našich vedomostí o duchovných, kultúrnych, právnych a iných aspektoch života našich predkov. Vďaka zámeru využiť aktuálne technologické vymoženosti budú tieto poznatky zároveň na internete dostupné čo najširšiemu okruhu záujemcov.

2017 – 2020: PODATA: Politika osobných údajov: transparentnosť, zúčtovateľnosť a legitimita v digitálnej ére (doc. Erik Láštic a kol., Katedra politológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-16-0389

V ére zvyšujúcej sa rýchlosti výmeny informácií medzi rozličnými skupinami aktérov a inštitúcií v rámci spoločností a ekonomík sa stali osobné údaje cennou komoditou. Vychádzajúc z teoretického konceptu spoločností sledovania (surveillance societies), ktorých inherentnou súčasťou je pozornosť venovaná osobným údajom, projekt skúma spôsoby, akými sú osobné dáta zhromažďované s úmyslom ovplyvňovať, riadiť, oprávňovať alebo kontrolovať ľudí. Prostredníctvom série hĺbkových prípadových štúdií, ktoré použijú zmiešaný metodologický prístup, projekt PODATA analyzuje ako, kým a za akým účelom boli mechanizmy zhromažďovania osobných údajov zavedené, implementované a komunikované (transparentnosť); identifikuje a hodnotí mechanizmy dostupné na ich kontrolu a dohľad (zúčtovateľnosť); a skúma, akým spôsobom sú tieto mechanizmy uznávané a akceptované ľuďmi (legitimita). Projekt tak prinesie lepšie poznanie podporných i obmedzujúcich efektov zhromažďovania osobných dát a prispeje k teoretickým debatám o vzťahu medzi demokratickým vládnutím a zhromažďovaním osobných údajov v post-komunistickom priestore. Súčasne projekt prinesie konkrétne zistenia, ktoré môžu byť využité pri príprave verejných politík a informačných kampaní.

2017 – 2021: ENERGIES: Priority krajín strednej a východnej Európy v kontexte Energetickej únie (dr. Matúš Mišík a kol., Katedra politológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-16-0062

Projekt ENERGIES (Energetické priority) skúma postoje krajín strednej a východnej Európy voči Energetickej únii, ktorou má Európska komisia záujem zjednotiť v súčasnosti fragmentovanú politiku EÚ v oblasti energetiky. Členské krajiny sú kľúčové pri ďalšom vývoji energetickej politiky na úrovni EÚ, keďže rozhodujú o podpore jednotlivých krokov predstavených v návrhu Energetickej únie. Hlavná výskumná otázka projektu ENERGIES sa preto pýta, aké sú determinanty podpory Energetickej únie zo strany členských krajín EÚ. Výskumný projekt má tri hlavné ciele: a) analyzuje vývoj integrácie v oblasti energetickej politiky na úrovni EÚ v súvislosti s návrhom Energetickej únie; b) skúma postoje krajín strednej a východnej Európy v tejto oblasti a c) snaží sa zistiť zdroje postojov (podpory alebo odmietania) týchto krajín voči Energetickej únii. Výskumný projekt pritom skúma témy spojené s Energetickou úniou, ktoré sú kľúčové pre krajiny strednej a východnej Európy. Za účelom dosiahnutia cieľov projektu bude uskutočnený primárny výskum v podobe rozhovorov na úrovni členských štátov, ako aj na stálych zastupiteľstvách členských krajín v Bruseli a so zástupcami inštitúcií Európskej únie (najmä Európska komisia, ale aj Rada EÚ a Európsky parlament). Projekt sa bude zameriavať na publikovanie výstupov predovšetkým v karentovaných časopisoch s čo najvyšším impakt faktorom, ale prinesie aj odporúčania pre rozhodovateľov. Projekt ENERGIES umožní vybudovať penzum znalostí v oblasti energetickej politiky v EÚ a jej členských štátov, ktoré bude môcť byť využité v najbližšom období, kedy sa očakávajú veľké zmeny nielen v oblasti dodávok energetických surovín do Európy (ukončenie prepravy cez Ukrajinu plynovodom Bratstvo, vybudovanie Severného prúdu 2, resp. Tureckého prúdu a pod.) ale aj v súvislosti s ďalším rozvojom obnoviteľných zdrojov energie a nástupom tzv. smart gridu.

2016 – 2020: EURECOR: Usporiadanie uznania v Európskej únii a malé členské štáty (prof. Jozef Bátora a kol., Katedra politológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-15-0732

EÚ je spoločenstvom krajín zdierajúcich normy, hodnoty a pravidlá, ktoré umožňujú spoluprácu naprieč spoločnosťami členských štátov. Ako taká funguje EÚ ako špecifický typ usporiadania uznania – systému noriem a očakávaní, ktoré charakterizujú vzťahy medzi členskými štátmi, formujú ich identity a odlišujú ich od vzťahov s nečlenskými štátmi. Doteraz máme relatívne málo poznatkov o tom, čo umožňuje členským štátom získať v rámci EÚ uznanie, za akých okolností sa tak deje a akým spôsobom tvorba uznania prebieha. Projekt skúma čo, ako a za akých okolností vytvára uznanie malých členských štátov ostatnými členskými štátmi. Cieľom projektu je analyzovať povahu usporiadania uznania EÚ a stanoviť jeho vlastnosti a charakteristiky, a to najmä s ohľadom na rolu malých členských štátov ako je aj Slovensko.

Analýza je postavená na empirickom výskume dvoch navzájom prepojených dimenzií:

- verejného a mediálneho diskurzu o správaní sa členských štátov vo vzťahu k vybraným politikám EÚ

- formovania „myšlienkových komunít“ ktoré zdieľajú porozumenie EÚ ako politického projektu, a to v rámci členských štátov, ako aj ponad ich hranice

Projekt sa pokúsi priniesť precíznejšie a hlbšie porozumenie usporiadania uznania v EÚ a tým prispieť k rozvoju teoretických debát o procesoch uznania a tvorbe identity ako aj o charaktere EÚ ako politickej entity. Zároveň poskytne poznatky, ktoré budú prakticky využiteľné pri formulovaní stratégií verejnej diplomacie a brandingu SR aj iných malých štátov Únie.

2016 – 2019: NEUROPSY: Štandardizácia neuropsychologickej batérie NEUROPSY na slovenskej populácii (prof. A. Heretik a kol., Katedra psychológie)

Donor/Grantová schéma: APVV-15-0686

Projekt NEUROPSY je príspevkom k rozvoju stavu neuropsychologickej diagnostiky na Slovensku, v rámci ktorej chýba štandardizovaná neuropsychologická testová batéria. Projekt vytvára a overuje neuropsychologickú batériu zameranú na diagnostiku širokého záberu porúch kognitívnych funkcií so špecifickým dôrazom na diagnostiku ľahkej kognitívnej poruchy a demencie. Prínos spočíva najmä v zlepšení kvality diagnostického procesu a umožnení skorej diagnostiky ochorení s kognitívnou symptomatikou, s využiteľnosťou výsledkov v interdisciplinárnej spolupráci. Vďaka podrobnému mapovaniu kognitívneho profilu môže umožniť detailnejšie zacielenie intervencie a taktiež identifikáciu zmien kognitívnych funkcií, čím je využiteľná v ďalších výskumných projektoch. Poskytuje aj ďalšie konkrétne výstupy pre výskum aj prax – publikácie a manuály s odporúčaniami pre diagnostický proces demencie, databázu anonymných dát pre výskumníkov k tvorbe kontrolných súborov a vytvorenie elektronickej aplikácie vybraných testov.

2015–2019: Hudba v Bratislave (doc. J. Bartová a kol., Katedra muzikológie)

Donor/grantová schéma: APVV-VV2014

Projekt je zameraný na výskum hudby a hudobného života v Bratislave od stredoveku po súčasnosť. Vychádza sa v ňom z predpokladu, že Bratislava ako hudobnokultúrne centrum mala v sieti stredoeurópskych miest jedinečné postavenie, vyplývajúce z jej špecifickej geografickej polohy, spoločensko-politického postavenia aj jej viacetnického a viacnáboženského obyvateľstva. Hlavným cieľom tohto projektu je prispieť k poznaniu hudobných dejín Bratislavy novými poznatkami, získanými pramenným výskumom v tých tematických oblastiach, ktoré doteraz neboli dostatočne prebádané a zároveň poskytnúť obraz o hudobnej minulosti mesta v ucelenej, systematicky koncipovanej a po vedomostnej aj metodologickej stránke aktualizovanej podobe.

2015–2019: Natura et cultura. Koevolúcia človeka a prírodného prostredia v 6. až 2. tisícročí pred n. l. v oblasti severne od stredného Dunaja skúmaná na základe archeologických a environmentálnych prameňov (prof. J. Bátora a kol., Katedra archeológie)

Donor/grantová schéma: APVV-VV2014

Projekt sleduje kultúrne, technologické a environmentálne zmeny, ktoré prebehli v strednom Podunajsku 6. až 2. tisícročia pred n. l., teda od prechodu k poľnohospodárskemu spôsobu života až po pôsobenie mediteránnych urbánnych civilizácií na kultúry staršej doby bronzovej. Kľúčovým východiskom projektu je oblasť severných prítokov stredného Dunaja, ktorá poskytuje nielen výnimočný archeologický záznam, ale aj množstvo lokalít vhodných pre paleoenvironmentálny výskum. Stredoeurópska krajina je výsledkom dlhej koevolúcie prírody a ľudských aktivít a preto je prakticky nemožné sledovať vývoj prírodného prostredia bez znalosti histórie ľudských aktivít. Hlavnou súčasťou projektu je preto realizácia cielených archeologických výskumov a prieskumov na vybraných lokalitách z neolitu až staršej doby bronzovej. Osobitný dôraz projekt kladie na opevnené sídliská a ich hospodárske zázemie a na sledovanie premeny sídliskovej štruktúry. Dôležitou súčasťou je využitie nedeštruktívnych metód ako napr. letecká prospekcia, povrchový prieskum a geofyzikálne merania a pod. Rovnako významný je paleoekologický výskum, ktorý prinesie ďalšie možnosti identifikovania vplyvu človeka na krajinu. Cieľom bude pochopenie komplexných zmien, ktoré viedli k vzniku súčasnej krajiny.

2015–2019: Sociálna stratifikácia a sociálna mobilita v slovenskej spoločnosti (prof. J. Sopóci a kol., Katedra sociológie)

Donor/grantová schéma: APVV-VV2014

Projekt je venovaný analýze najnovšieho vývoja a aktuálneho stavu sociálnej stratifikácie a mobility na Slovensku, ako aj relevantných súvislostí a dôsledkov sociálnych nerovností existujúcich v slovenskej spoločnosti. Analýza je založená na zisteniach empirického výskumu uvedených javov, vychádzajúceho z najnovších teoretických poznatkov a metodologických postupov aplikovaných v súčasnej svetovej sociológii. Výsledkom analýzy, v ktorej sa využijú i zistenia iných sociologických výskumov a dostupné štatistické údaje, budú sociologické poznatky: o aktuálnom stave sociálnych nerovností a sociálnom rozvrstvení slovenskej spoločnosti; o ekonomických, sociálnych a kultúrnych charakteristikách hlavných spoločenských tried a statusových skupín ako základných prvkov stratifikačného systému; o životných šanciach príslušníkov jednotlivých tried a statusových skupín slovenskej spoločnosti; o ich vnútrogeneračnej i medzigeneračnej sociálnej mobilite, o zdrojoch a mechanizmoch ich mobility; o myslení a konaní príslušníkov jednotlivých sociálnych tried a statusových skupín a o ich vzájomných vzťahoch; o najvýznamnejších spoločenských súvislostiach a dôsledkoch sociálnych nerovností, ako sú názory obyvateľstva na sociálne nerovnosti, sociálna súdržnosť a dôvera, sociálne napätia a societálna anómia; o najnovších vývojových trendoch v oblasti sociálnej stratifikácie, mobility i dôsledkov sociálnych nerovností na Slovensku v kontexte vývoja týchto javov v susedných štátoch.

2015–2019: Veda, spoločnosť, hodnoty: filozofická analýza ich vzájomných väzieb a interakcií (doc. M. Szapuová a kol., Katedra filozofie a dejín filozofie)

Donor/grantová schéma: APVV-VV2014

Výskumný projekt nadväzuje na viaceré aktuálne iniciatívy, rozvíjané v súčasnej filozofii vedy, ktoré kladú dôraz na sociálnu a hodnotovú dimenziu vedeckého poznania, ako aj na otázky súvisiace s rozvojom vedy a jej spoločenského významu a dosahu. Projekt má ambíciu reagovať na aktuálne problémy, ktoré možno identifikovať vo vzájomných interakciách medzi vedou a jej spoločenským prostredím. Projekt spočíva vo viacdimenzionálnom filozofickom výskume súčasnej dynamiky vzťahov medzi vedeckým poznaním a jeho hodnotovo nasýteným spoločenským prostredím, spoločenských a etických dopadov niektorých oblastí vedeckého skúmania, najmä biomedicíny a biotechnológií, mocenských techník pôsobiacich na vedu a vo vede, a napokon úlohy vedy pri určovaní spoločenských hodnôt. Tento komplex navzájom previazaných otázok je predmetom výskumu, v ktorom je zastúpená epistemologická, sociálnofilozofická ako aj etická perspektíva.

2013-2017: Kognitívne, osobnostné a psychofyziologické faktory zvládania stresu v kontexte vzťahu anxiety a alergie a možnosti ich optimalizácie (doc. I. Brezina a kol., k. psychológie)

Donor/grantová schéma: APVV, dotácia: 245 948 €

Projekt je zameraný na analýzu a konfrontáciu relevantných psychických a psychofyziologických ukazovateľov u alergických pacientov a u vysoko úzkostlivých jedincov vzhľadom na ich podobnosť v zmenenej reaktivite na stres. Projekt je zameraný aj na analýzu možných paralel s kognitívnymi procesmi, osobnostnými dispozíciami i emocionálnymi stavmi. Zámerom projektu je opísať aj biomarkery a mechanizmy, ktoré odrážajú intenzitu psychoneuroendokrinnej odpovede alergikov i vysoko úzkostlivých jedincov v záťažových situáciách. Projekt je riešený v spolupráci s Ústavom experimentálnej endokrinológie SAV a Ústavom mikroelektroniky a fotoniky FEI STU. Bližšie informácie: www.dlhodobymonitoring.sk ako aj v masmediálnych formách (televízia, rozhlas, denníky).

2013–2017: Slovenčina v kontexte viacjazyčných spoločenstiev na Slovensku (doc. J. Tancer kol., Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky)

Donor/grantová schéma: APVV-VV2012

Za základné zdroje dynamiky jazyka sa spravidla považujú vyjadrovacie potreby, súvisiace s vývinom kultúry a poznania, a heterogenita, ktorá ako odraz rôznorodosti jazykového spoločenstva a komunikácie spočíva v koexistencii útvarov národného jazyka a tiež v existencii diferencovaného bilingvizmu, resp. multilingvizmu. Projekt sa sústredí na problematiku jazykových kontaktov ako jedného zo signifikantných zdrojov dynamiky jazyka - či už dynamiky slovenského jazyka ako dominantného alebo dynamiky iných jazykov vytvárajúcich jazykovú situáciu na Slovensku s istou historickou tradíciou. S cieľom získať komplexný sociolingvistický obraz o interferenčných javoch a štruktúrnych zmenách ako aj o motiváciách zmien vo fungovaní jazykov v rámci vzájomných jazykových kontaktov výskum zahŕňa tieto čiastkové témy: problematika vzťahu slovenčiny a češtiny; otázka menšinových jazykov na Slovensku a skúmanie viacjazyčných regiónov; otázka, akým spôsobom je možné skúmané problémy zmapovať v rámci teórie jazykového manažmentu, s cieľom neskoršieho vypracovania stratégií na ich riešenie; úloha jazykových ideológií.

2013–2017: TransIus - Od konvencií k normám prekladu v právnom diskurze (prof. J. Rakšányiováa kol., Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky)

Donor/grantová schéma: APVV-VV2012

Projekt je zameraný na sformulovanie dosiaľ absentujúcej ucelenej teórie právneho prekladu zameranej na právny preklad z a do málo rozšírených jazykov s dôrazom na slovenčinu ako východiskový a cieľový jazyk, ako i na preklad vo viacjazyčných právnych systémoch a fungovanie jazyka vo viacerých právnych systémoch a etablovanie vedeckého tímu odborníkov na právny preklad z renomovaných translatologických pracovísk v oblasti právneho prekladu v európskom a globálnom kontexte. Kolektív spracuje bibliografiu knižných a elektronických zdrojov právneho prekladu a relevantných jazykových technológií využiteľných v procese právneho prekladu, akými sú uplatnenie jazykových technológií v právnom preklade, ustaľovanie noriem a konvencií, profesionalizácia právneho prekladu, interpretácia a preklad bezekvivalentnej právnej terminológie a právna terminológia v špecifických kontextoch. Z uvedeného vyplýva interdisciplinárny charakter výskumu, ktorý prepojením poznatkov z oblasti právnej lingvistiky, teórie právneho prekladu a eticko-praxeologických aspektov procesu právneho prekladu ponúkne didaktikom prekladu a prekladateľom konkrétne podnety na profesionalizáciu a zefektívnenie ich práce.

2013–2017: AMESH – Analytické metódy v spoločensko-humanitných disciplínach (prof. M. Zouhar, PhD. a kol., Katedra logiky a metodológie vied)

Donor/grantová schéma: APVV-VV2012

Viacerí vedci a filozofi vedy považujú za samozrejmosť, že existuje priepasť medzi prírodovednými disciplínami na jednej strane a spoločenskovednými a humanitnými disciplínami na strane druhej. Niekedy sa dokonca tvrdí, že spoločenskovedné a humanitné disciplíny nie sú vedami v pravom zmysle slova, keďže ich predmet, metódy a postupy nie sú rovnako striktne vymedzené ako predmet, metódy a postupy prírodovedných disciplín. Chceme overiť tézu, podľa ktorej spoločenskovedné a humanitné disciplíny sú v istých ohľadoch rovnako vedecké ako prírodné vedy, keďže prírodovedné a spoločensko-humanitné disciplíny využívajú rovnaké alebo veľmi podobné analytické metódy. Zaujíma nás to, či spôsob, miera a forma využívania analytických metód v spoločensko-humanitných disciplínach sa podobá spôsobu, miere a forme ich využívania v prírodovedných disciplínach. www.amesh.sk

2013–2017: Historický atlas obyvateľstva Slovenska (18. - 1. pol. 20. storočia) (doc. P. Tišliara kol., Katedra etnológie a muzeológie)

Donor/grantová schéma: APVV-VV2012

Cieľom projektu je vypracovať pramenné dielo zamerané na vybrané štruktúry obyvateľstva a k vybraným problémom populačného vývoja Slovenska v 18. – 1. pol. 20. storočia, pozostávajúceho z troch častí: atlas, lexikón a textová časť (vedecká monografia).

2012–2015: Súpis stredovekých nápisov z územia Slovenska (doc. J. Šedivý a kol., katedra archívnictva a PVH)

Donor/grantová schéma: APVV

Predmetom výskumu je doteraz marginalizovaná skupina historických prameňov – nápisy z územia Slovenska (od 9./12. do 16. storočia). Cieľom je ich edícia podľa historických regiónov a v analytických štúdiách spracovanie epigrafickej kultúry daných regiónov (štruktúra objednávateľov, výskyt tzv. národných jazykov, vývoj písma s cieľom zistiť znaky, na základe ktorých bude možné datovať chronologicky neurčené pamiatky a pod.).

2012–2015: Inštitucionálna výkonnosť v novej Európe (prof. D. Malová a kol., katedra politológie)

Donor/grantová schéma: APVV

Projekt sa zameriava na analýzu inštitucionálnej výkonnosti v demokratických krajinách. V súčasnosti neexistuje zhoda na spôsoboch a ani presných dôsledkoch interakcií štátnych inštitúcií a politických aktérov. Táto nejednoznačnosť vyplýva zo skúmania odlišných dát a vzoriek prípadov, čo je dôsledkom nedostatkov v konceptuálnom uchopení kľúčových premenných. Cieľom projektu INPERNE je testovať, kriticky zhodnotiť a rozvinúť empiricky podložené teórie inštitucionálnej výkonnosti v súčasných demokraciách. Výskum identifikuje kľúčové súvislosti medzi politickými inštitúciami a aktérmi na jednej strane a výstupmi a výsledkami verejných politík na druhej strane. Projekt kombináciou štatistických a kvalitatívnych metód zisťuje, ktoré konfigurácie inštitúcií a aktérov vyvolávajú očakávané systematické dôsledky.

2011–2014: Archeologická chronometria na Slovensku (Dr. P. Barta a kol., Katedra archeológie)

Donor/grantová schéma: APVV

The aim of the project is to promote application of novel chronometric methods in Slovakian and Czech archaeology by means of research, lecturing programs, and dissemination of knowledge through internet and printed media. These activities are to support the cross-border scholarly cooperation in Visegrad countries and strengthen interdisciplinarity of the regional archaeology. The project has three intertwined research areas:
1. Systematic collection of published radiocarbon dates measured on archaeological samples from Slovakia, Czech Republic, and the neighboring regions of Austria, Poland, and Hungary.
2. Mapping, collection, storage, and chronometric research of endangered archaeological and historic-architectural wood from Slovakian sites.
3. Radiocarbon dating of exceptional archaeological finds with high information potential from Slovakian sites. Web: www.c14.sk

2011–2014: Meniaci sa systém vytvárania zahraničnej politiky EÚ a malé členské štáty (doc. J. Bátora, Dr. V. Bilčík a kol., Katedra politológie)

Donor/grantová schéma: APVV

EUFORPOL skúma vznikajúci systém vytvárania zahraničnej politiky EÚ a úlohu malých členských štátov v tomto systéme z hľadiska teoretických a metodologických prístupov politológie, medzinárodných vzťahov, organizačnej teórie, práva a sociálnej antropológie.