V
Víno ako posvätný nápoj
Zakaukazsko je jednou z oblastí, kde sa od najstarších čias pestoval vinič a pripravovalo hroznové víno. Pri archeologických vykopávkach sa našli rôzne hlinené sošky božstiev, obetné oltáre a hlinené nádoby na úschovu vína. V Arménsku sa dodnes zachoval zvyk požehnať prvú úrodu hrozna. Obrad sa vykonáva 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Každý prinesie so svojho vinohradu trochu hrozna do chrámu, kde ho kňaz po slávnostnej ceremónii požehná. Obyčajne sa pri tejto príležitosti nahromadí niekoľko sto kilogramov tohto ovocia. Požehnané hrozno sa rozdáva medzi zúčastnených tak, aby sa každému dostala aspoň jedna bobuľka hrozna. Do tohto dňa je zakázané jesť hrozno a starší ľudia tento zákaz dodnes dodržiavajú. Najviac prežitkov spojených s kultom viniča a vína sa zachovalo v Gruzínsku. Vinice boli považované za posvätné a obvykle boli súčasťou svätýň alebo kresťanských chrámov, vinohradnícke náradie bolo posvätné tiež. Víno sa uchovávalo v osobitnej drevenej alebo kamennej stavbe, nazývanej marani. Okolo nej boli vysadené veľké stromy, aby ich tieň chránil nádoby s vínom. Marani mala i charakter sakrálnej stavby, kde sa uskutočnovali rôzne rodinné obrady, napr. sobáše a krstenie detí, pretože bez vína sa nemohli uskutočniť žiadne rodinné ani náboženské sviatky. Stopy po uctievaní viniča sa zachovali aj u islamizovaných Gruzíncov - vo sviatok vinobrania sa donaha vyzlečení mládenci ozdobili lístím viniča a takto tancovali rituálne tance.
Lit: Čierniková, B.: Víno a pivo ako posvätné nápoje kaukazských národov, In: Náboženství a jídlo, 2005, str.27-34.
Zuzana Kocúrová
Vulkány
Sopky Kaukazu dnes už nie sú činné, vulkanická činnosť však prispela k formovaniu reliéfu oblasti. Pôdy, ktoré vznikli zo zvetranej lávy, sú veľmi bohaté na minerálne látky a využívajú sa na pestovanie vínnej révy, z ktorej sa vyrábajú slávne kaukazské vína. S vulkanickou aktivitou súvisia aj početné termálne minerálne pramene, ktoré sa využívajú v kúpeľníctve.
Najznámejším vyhasnutým vulkánom Kaukazu je najvyšší vrch pohoria - Elbrus (RF). Jeho dva vrcholy svedčia o jeho sopečnom pôvode. Tento stratovulkán je nečinný už viac ako 2000 rokov (pozri aj heslo Elbrus).
Na severovýchod od jazera Sevan, na tektonickom zlome na hraniciach Arménska a Azerbajdžanu, leží ďalší významný vulkán - Porak. Na bokoch má okolo 10 parazitických kráterov, z ktorých láva vytekala do oboch spomínaných krajín. Tečúce lávové prúdy dosiahli vzdialenosť 21 km a ako vtekali do jazera Alagyol, vytvorili polostrov. Posledné erupcie sa odhadujú na obdobie pred 2700 rokmi.
Vyhasnutou sopkou je aj Aragac (4095 m), najvyšší vrch Arménska, ležiaci blízko Jerevanu. Jej reliéf bol tvarovaný aj ľadovcom a posledná erupcia sa odhaduje cca pred 5000 rokmi.
Odlišný typ sopiek sa nachádza na plošine Gobustan, kde je mnoho malých kráterov s bublajúcim bahnom. Chrlia kusy studeného blata a slúžia ako akési vetracie šachty pre ropné ložiská. Cez bahno sa uvoľňujú plyny a minerálne vody (pozri aj heslo Gobustan).
www.wikipedia.com
www.vulkan.kvalitne.cz/sopky%20-%20zhrnutie.htm
http://www.elbrusoid.org/content/poznat%60/p248405.shtml
www.britannica.com/EBchecked/topic/100270/Caucasus/47863/Economy
Katarína Hrčková