P

Prométeus

Prométeus sa vynoril z pološera svojej mýtickej existencie, keď Zeus povstal proti Titanovi Kronovi, aby nastolil vládu nového poriadku. Titani bránili starý poriadok Kronov, ale Prométeus, hoci bol sám Titan, sa postavil na Diovu stranu, lebo túžil po novom a spravodlivejšom usporiadaní sveta. Pomohol mu radou i účasťou v boji a presvedčil aj bohyňu zeme Gaiu, aby sa k nemu pripojila.

O Prométeovi sa tvrdí, že prvého človeka vytvoril sám z hliny a mal súcit so slabšími. Kvôli tomu sa neskôr rozišiel s Diom, keď ten sa rozhodol vyhubiť ľudí. Odhodlal sa ich zachrániť aj za cenu, že na seba privolá Diov hnev. Na ich záchranu bolo však potrebné, aby si ľudia vedeli a chceli pomôcť aj sami. Prométeus im poskytol nádej a dal im do rúk nádej. Z pece boha Héfaista ukradol oheň a dal ho ľuďom a tým ich priviedol k uvedomelému životu. Pomocou ohňa ich naučil taviť kovy a vyrábať si nástroje, vyučil ich remeslám, naučil ich počítať, písať a čítať. Skrotil pre nich divého býka a dal mu jarmo, kone zapriahol do voza a donútil ich aby poslúchali ľudí.

Tým všetkým sa Prométeus stal skutočným „stvoriteľom človeka“. To však bolo viac ako bol ochotný Zeus strpieť. Za služby preukázané ľuďom odsúdil Zeus Prométea na ukrutný trest. Rozkázal svojim pomocníčkam Sile a Moci, aby sa ho zmocnili a odviedli na kraj sveta, kde ho Hefaistos musel prikovať na vysokú skalu. Prométeus mal však po matke dar veštenia a vedel kedy Zeus padne, ale aj to ako sa pred tým môže ubrániť. Keď sa o tom Zeus dozvedel poslal za ním posla Herma, aby sa vyzvedel. Lenže Prométeus to odmietol vyzradiť a tak Zeus zo zúrivosti bleskom zrazil skalu s prikovaným Prométeom do podsvetných hlbín Tartaru. Tak chcel zlomiť jeho vzdor. Keď sa mu to nepodarilo, dal ho vyniesť znova na svetlo, aby ho vystavil novým utrpeniam. Tak musel dlhé roky visieť prikovaný na skalu na vrcholku Kaukazu. Každé ráno k nemu priletel na Diov rozkaz obrovský orol a ostrým zobákom mu vyžral kus pečene, ktorá mu cez noc zase dorástla. No ale ani to nezlomilo Prométea – zachoval si svoju hrdosť a vzdor.

Po mnohých rokoch, keď sa vláda Dia zmiernila, opäť sa pokúsil vymeniť tajomstvo za milosť, ale Prométeus opäť odmietol. Napokon ho oslobodil človek – Herkules. Z jeho rúk Prométeus slobodu prijal, lebo ho oslobodil niekto z tých, pre ktorých toľko trpel. Herkules zabil orla a ťažkým kyjom rozbil prométeove okovy. V tom okamihu sa objavil Hermes a sľúbil mu slobodu, ak mu prezradí tajomstvo jeho záchrany. S týmto Prométeus už súhlasil a tak si vydobyl slobodu. Svoje víťazstvo zavŕšil tým, že ho Zeus prijal medzi bohov na Olymp.

Aby sa však splnila Diova nezrušiteľná prísaha, že Prométeus bude navždy pripútaný ku skale, musel nosiť na ruke prsteň zo svojich okov, v ktorom bol zapustený kúsok kaukazskej skaly.

Lit: ZAMAROVSKÝ, Vojtech: Bohovia a hrdinovia antických bájí, Bratislava: Mladé letá, 1980, str. 394 – 398

Andrea Havetová