O
Ordžonikidze, Grigorij Konstantinovič
Tzv. kaukazská klika: Mikojan, Stalin a Ordžonikidze
(*1886 Gruzínsko - 1937 Moskva)
revolucionár, významný komunistický funkcionár, člen Politbyra, najužšieho vedenia komunistickej strany, člen tzv. kaukazskej trojky alebo kliky (spolu so Stalinom a Mikojanom), organizátor industrializácie v ZSSR.
Narodil sa v rodine šľachtica, neskôr sa angažoval v socialistickej politike, vstúpil do sociálno-demokratickej strany a pridal sa k jej boľševickému krídlu. V r. 1905- 1907 sa zúčastnil revolúcie v Zakaukazku, viackrát ho väznili. Vo väzení v Baku sa v cele zblížil s budúcim vodcom ZSSR Josifom Džugašvilim. R. 1915 sa dostal do vyhnanstva do Jakutskej oblasti a na slobodu sa vrátil až vďaka februárovej revolúcii. Po návrate z vyhnanstva sa zúčastnil ozbrojeného povstania boľševikov v Peterburgu.
Považuje sa za jedného z tvorcov deportačnej politiky v ZSSR. Ako člen najvyšších orgánov boľševickej strany mal významný vplyv na kľúčové rozhodnutia a udalosti. Na základe jeho iniciatívy v máji roku 1918 vysídlili Kozákov, zúčastnil sa na zvrhnutí vlád v Azerbajdžane, Arménsku i Gruzínsku a na vytvorení Zakaukazskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky. Pričinil sa o redukovanie autonómie v rámci ZSSR. Nástup sovietskej moci v oblasti sprevádzal masový teror.
Ako komisár (minister) ťažkého priemyslu zodpovedal za jeden z najväčších boľševických projektov v ZSSR – industrializáciu krajiny. Stalinská propaganda ho označovala za „organizátora vynikajúcich víťazstiev socialistického priemyslu“. S jeho rozhodnutiami zrejme súvisí aj široko uplatňovaná prax využívať pri gigantických stavbách tých čias ako pracovnú silu väzňov.
Bol oddaným stúpencom Stalina, no angažoval sa v prospech niektorých boľševikov, ktorých vyšetrovali ako nepriateľov štátu, čím sám obrátil podozrievavosť Stalina aj na seba. R. 1937 ho doma našli zastreleného. Oficiálnou verziou jeho smrti bol infarkt, existuje však aj mienka, že spáchal samovraždu, resp. že ho zastrelili na Stalinov príkaz pre kritický postoj k čistkám vnútri strany. V prospech poslednej možnosti hovoria aj represie, ktorým bola vystavená Ordžonikidzeho rodina. V tom istom roku, keď zomrel, uväznili a zabili aj jeho staršieho brata. Manželku zatvorili na desať rokov do väzenia a zastrelili ju. Neskôr bol odsúdený aj jeho druhý brat spolu s manželkou a napokon aj tretí brat. Zastrelili aj ľudí, ktorí písali správu o jeho smrti.
Urnu s popolom G. Ordžonikidzeho uložili do Kremeľského múru na Červenom námestí v Moskve. Podľa Ordžonikidzeho bolo pomenovaných veľa objektov a sídlisk v ZSSR. Tak v r. 1931 až 1944 a po prestávke znovu od 1954 do 1990 nieslo jeho meno mesto Vladikaukaz.
Pramene:
www.hrono.ru/biograf/orzhonik.html
www.krugosvet.ru/articles/95/1009546/1009546a1.htm
Veronika Vicenová