H
Hajk
Movses Chorenaci opisuje Hajka ako pekného muža obrovského vzrastu, s kučeravými vlasmi, iskrivým pohľadom a silnými rukami; bol to vraj zdatný lukostrelec a smelý bojovník.
Bájny praotec Arménov.
Mýtus o praotcovi Arménov Hajkovi patrí zrejme k najstaršej vrstve arménskej mytológie. Movses Chorenaci, autor prvého komplexného diela o dejinách Arménov (5. stor.), odvodzuje pôvod Hajka od Noemovho syna Jafeta. Podľa neho sa Noe po pristátí na Ararate odsťahoval aj s rodinou do Babylonu. Hajk bol potomkom jeho syna Jafeta. Tomu sa v babylone narodil syn Armaneak. Hajk sa vzbúril proti despotickému tyranovi Belovi a s celým svojím rodom – asi 300 mužov s rodinami – sa vydal na sever, do oblasti Araratu. Tu vybudoval tu veľkú usadlosť, ktorú odovzdal ako dedičstvo svojmu vnukovi. Potom so svojimi ľuďmi pokračoval v ceste na severozápad a usadil sa na náhornej plošine, ktorú nazval Harch (otcovia). Vybudoval tu dedinu a nazval ju Hajkašen („Hajkom postavená“).
Bel, ktorý si medzitým upevnil svoju moc, poslal k Hajkovi poslov s požiadavkou, aby sa mu podriadil. Keď Hajk odmietol, zhromaždil Bel „nesmrteľných hrdinov a bojovníkov obrovského vzrastu, ktorých hlavy siahali až do nebies“ a s týmto vojskom vyrazil proti Hajkovi. Chorenaci podrobne opisuje zrážku titanov. Hajk zhromaždil armádu na pobreží jazera Van a povedal vojakom, že ak Bela neporazia, majú radšej zomrieť, ako sa stať jeho otrokmi. Bel, prekvapený silou protiútoku, začal ustupovať. Hajk však napol svoj mohutný luk a jeho strela zrazila titana na zem. Belove vojská sa rozutekali. Hajk dal jeho telo odviezť do Harchu, kde ho pochovali. Na pamiatku víťazstva vybudoval na mieste boja dedinu s názvom Hajkh (Arméni). Historik Mikaiel Čamčian (18. stor.) túto bitku datuje do r. 2492 pred n. l.
V oblasti jazera Van je vraj viacero miest, ktoré vybudoval a pomenoval Hajk. Legenda o Hajkovi v podaní Movsesa Chorenaciho končí slovami: Krajina sa podľa nášho predka Hajka nazýva Hajch. (Arménsko sa v arménčine označuje ako Hajastan.)
Pramene:
Čierniková, B.: V tieni hory Ararat, 2005 Bratislava
Movsesove Dejiny Arménie v ruskom preklade
Sláva Šúrová
Hetag, sv.
Hetagov háj zázračne povstal uprostred rovinatej pláne. Obr. ossetians.com/rus/news.php
kabardský moslimský princ, ktorý konvertoval na kresťanstvo, osetský národný svätec. Podľa legendy sv. Hetaga chceli po pokrstení prinútiť znovu sa obrátiť na islam, no podarilo sa mu ujsť. Keď už však prenasledovatelia doháňali, začal sa modliť a prosiť o pomoc. Vtedy sa uprostred otvoreného poľa, kde stál, odrazu zdvihol veľký les, ktorý ho ukryl. Keď nepriatelia videli tento zázrak, dali sa na útek. Hetag potom zasvätil háj Uastyrdžimu.
Hetagov háj, ktorý patrí k najvýznamnejším posvätným miestam Osetov, leží neďaleko mesta Alagir, na ploche cca 13 ha tu rastú najmä buky a jasene. Sväté stromy sú ozdobené stužkami a obrázkami sv. Juraja a draka. Neďaleko vystavali veľký drevený chrám. Háj nie je štátom chráneným prírodným výtvorom, no ako národnú svätyňu ho ochraňujú náboženské predpisy. Predstavuje dodnes tabuizovanú zónu, z ktorej sa nesmie nič vynášať. V minulosti sem vstupovali iba ctihodní muži, aby sa modlili za úrodu alebo vyliečenie choroby a pod. Pre ženy platil ešte pred druhou svetovou vojnou zákaz vstupu, za vojny sem však prichádzali s modlitbami za návrat manželov a zákaz sa prestal dodržiavať. Na obetiská v háji aj v súčasnosti prinášajú povestné osetské „tri pirohy“, ktoré musia byť ešte teplé, novšie sa stalo tradíciou obetovať aj mlieko a med.
Pamiatka sv. Hetaga (8. júla) patrí k najvýznamnejším osetským sviatkom. V tento deň prichádzajú do hája tisíce pútnikov, v osetských domoch sa pečú tradičné tri pirohy, znejú modlitby a želania mieru, dobra a šťastia. Meno Hetag je dodnes medzi Osetmi obľúbené.
Pramene:
en.wikipedia.org/wiki/Uastyrdzhi
Sláva Šúrová
Harutjunjan, Armen
Narodil sa v roku 1964 v Jerevane. Je ženatý a má dve deti. Od roku 1981 do 1986 študoval na katedre práva Jerevanskej štátnej univerzity, kde po absolvovaní štúdia získal titul Magna Cum Laude (angl. orig.: Diploma in Law). Od roku 1986 do roku 1989 bol na post graduálnom štúdiu na Inštitúte štátu a práva Akadémie ZSSR, kde získal titul Csc. (kandidát vied). Medzi rokmi 1994 až 1997, študoval na Akadémii verejnej správy, kde získal titul doktora práv (angl. orig.: Senior Juris Doctor). Počnúc rokom 1989 Harutjunjan učí na katedre práva Jerevanskej štátnej univerzity. Medzi rokmi 2002 a 2006 bol Harutjunjan rektorom Akadémie verejnej správy Arménskej republiky. Je autorom viac ako šesťdesiatich odborných prác.
V roku 1997 sa stal poradcom pre právne záležitosti pri Ústavnom súde Arménskej republiky, kde dodnes pôsobí. Ako splnomocnenec prezidenta Arménskej republiky pre oblasť reformy ústavy, mal Harutjunjan výzanmný podiel na reformných zmenách ústavy Arménskej republiky z roku 2005.
Od roku 2001 zastáva úrad prezidenta Asociácie Európskeho práva Arménskej republiky a od roku 2002 pôsobí až do súčasnosti ako splnomocnenec Európskej komisie v rámci iniciatívy Demokracia pomocou práva (angl. orig.: Democracy through Law), ktorá vzišla z aktivity Benátskej komisie.
Podľa článku 83.1 Ústavy Arménskej Republiky a na základe výsledkov volieb v Národnom zhromaždení, ktoré sa konali 17.2. 2006 sa stal Armen Harutjunjan so ziskom viac ako troch pätín hlasov novým Arménskym ombudsmanom. Bude prvým voleným zástupcom na tomto poste, ktorý bol zvolený na obdobie šiestich rokov. Armen Harutjunjan nastúpil do funkcie 20.2. 2006.
Foto: ombuds.am/main/en/1/3/
Internetové zdroje:
RA Human Rights Defender
Armen Harutjunjan
Ombudsman, Armenia
Armenian Parliament to elect new ombudsman, (in: Caucaz europenews)
Peter Krištofič
Horskí Židia (Kaukazskí Židia)
Židovské komunity, žijúce prevažne v Azerbajdžane a Dagestane; V Azerbajdžane je ich asi 12 000, cca polovica v Baku, ostatní blízko hraníc s Dagestanom, v Qube a Vartašene. V Dagestane žijú v Machačkale, ale aj v Derbente a menších mestách Kaitagu, Magarakmende. Malé komunity žijú aj inde na severnom Kaukaze, v Spojených štátoch a Európe.
Pôvod Horských Židov nie je známy, podľa legendy ide o stratený izraelský kmeň. Ich predkovia zrejme bývali pôvodne v juhozápadnej Perzii (dnešný Irán), kde si osvojili perzský dialekt, ktorým hovoria dodnes. Tento tzv. tatský jazyk (alebo juhuri) patrí do indoeurópskej jazykovej rodiny. Do oblasti Kaukazu začali prenikať asi pred 1500 rokmi. V prvej polovici 18. stor. boli prenasledovaní chánom Nadir Šachom a tak im pripojenie k Ruskému impériu značne uľahčilo život - zachránilo ich pred pogromom násilnou islamizáciou.
Výraznejšie kultúrne aktivity vyvíjajú Horskí Židia od dvadsiatych rokov 20. stor., keď začali vydávať literatúru, organizovať divadlo. R. 1938 vyhlásili tatský jazyk za jeden z desiatich oficiálnych jazykov Dagestanu.
Množstvo Horských Židov zahynulo počas holokaustu. Po vojne bola ich spoločenská aktivita obmedzená, zrušilo sa vyučovanie v tatskom jazyku. Obrodenia Horských Židov na Kaukaze sa začalo až za chruščovovského odmäku, keď r. 1956 začal v Dagestane vychádzať časopis Vatan sovetimu. V 90-tych rokoch veľká časť Židov emigrovala do Izraela alebo sa vysťahovala do Moskvy.
Horskí Židia si po stáročia zachovali špecifické tradície a zvyky, spôsob života a odievania, jazyk a kultúrne odlišnosti. Prísne dodržiavajú všetky židovské sviatky. Ich tradície sa často pokladajú za najortodoxnejšie. Synagogy majú obrátené na západ, smerom k Jeruzalemu. Stojí za zmienku, že v Azerbajdžane napriek majoritnej moslimskej populácii niet náznakov antisemitizmu.
Pramene:
ru.wikipedia.org/wiki/ Горские евреи
en.wikipedia.org/wiki/Mountain_Jews
www.delet.sk/showarticle.php
Denisa Margetová
Hovannisjan, Raffi
V roku 1959 sa narodil v Spojených štátoch amerických, v štáte Kalifornia, v meste Fresno. Je ženatý a má päť detí. V roku 1980 získal vysokoškolský titul prvého stupňa na University of California, v odbore histórie a blízko východných štúdií. Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa nadobudol v roku 1982 na The Fletcher School of Law and Diplomacy v špecializácii medzinárodného práva, v histórii diplomacie a zahraničných politík komunistických krajín a po tretie v špecializácii civilizácia a svetové vzťahy. V roku 1985 ukončil post-graduálne štúdium na Georgetown University Law Center.
V Jerevane v roku 1993 založil a do dnešných dní vedie Arménske centrum národných a medzinárodných štúdií. Je výkonným predsedom VšeArménskeho fondu – Hayastan, ktorý bol založený v roku 1998. V rokoch 1991 až 1992 bol ministrom zahraničných vecí Arménskej republiky. V rámci občianskych povolaní pôsobí ako právnik v súdnych sporoch a aj ako právny poradca, nie len v rámci Arménska, ale aj na medzinárodnej úrovni. Má za sebou dlhú publikačnú činnosť, v ktorej sú obsiahnuté rôzne monografie, eseje, úvahy a články, uverejňované prevažne v rôznych Arménskych, Ruských, Amerických, Európskych a Blízko východných publikačných zdrojoch.
V súčasnoti je Arménskym politikom a bývalým ministrom zahraničných vecí Arménskej republiky. Je predsedom a výraznou oosbnosťou pro-západnej politickej strany Strana dedičstva, ktorá je v súčasnosti v opozícii. Raffi Hovannisian bol čelným predstaviteľom Arménskej kampane zasadzujúcej sa o uznanie a ustanovenie Náhorno-Karabašskej republiky. Dňa 28 augusta 2007 predložil parlamentu Arménskej republiky výčet bodov napĺňania záväzkov a sľubov voči Náhorno-Karabašskej republike. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že Raffi Hovannisian svoju najväčšiu úlohu doposial slnil na pôde zahranično politickej integrácie Arménska do rôznych nadnárodných štruktúr. Mimo iné, za jeho hlavný prínos je považované vyjednanie vstupu Arménska do OSN, v čase keď pôsobil na poste ministra zahraničných vecí Arménskej republiky.
Obrazová príloha:
Internetové zdroje:
http://www.heritage.am/documents/biography.htm
ArmeniaNow, Strategic Planning: Heritage Party bill forces debate on NKR question
Peter Krištofič
Hummus
Studená arménska omáčka.
Pripravuje sa z uvareného rozmixovaného cíceru, zmiešaného so soľou, cesnakom a citrónovou šťavou. Celé veky patril cícer pre vysoký obsah železa, vitamínu C a proteínov k základným zložkám potravy v oblasti Stredného Východu. Existuje názor, že aj vďaka jeho nutričnej hodnote, priaznivým účinkom na ženský reprodukčný cyklus a látkam, napomáhajúcim človeku zvládať stresové situácie, ho staré civilizácie v úrodných oblastiach Mezopotámie začali pestovať už zhruba pred 11 000 rokmi. A pravdepodobne aj vďaka nemu výrazne prosperovali. Pritom jeho kultivácia bola a je pomerne komplikovaná.
Hummus vysoko hodnotia najmä vegetariáni a vegáni. Konzumovaný s chlebom alebo iným pečivom je zdrojom esenciálnych aminokyselín. V USA ho v rámci boja proti detskej obezite ponúkajú aj v školských jedálňach.
Na prípravu potrebujeme :
250 g suchého cíceru
2 – 3 šálky vody
2 – 3 strúčiky cesnaku
2 – 3 lyžice pasty tahini (rozdrvené sezamové semiačka zmiešané s morskou soľou)
2 – 3 lyžice citrónovej šťavy
2 lyžice olivového oleja
lyžičku mletej rímskej rasce
lyžičku mletej čili papriky
Postup :
Najprv namočíme cícer na niekoľko hodín do vody. Keď už dostatočne zmäkol, začneme ho variť. Po prvých 5 minútach varenia vriacu vodu scedíme, potom prilejeme také isté množstvo vody a pokračujeme, až kým nie je plodina mäkká. Následne zlejeme vodu, bobule dôkladne rozmixujeme s cesnakom, pridáme tahini, citrónovú šťavu, rímsku rascu, čili podľa chuti a všetko premiešame. Omáčku na plytkom tanieri polejeme olivovým olejom. Môžeme ešťe ozdobiť čerstvou petržlenovou vňaťou, bazalkou, alebo pažítkou. Hummus podávame s čerstvou zeleninou a arabským chlebom.
Pramene:
Katka Kúšiková
Hunanjan, Nairi (heslo neprešlo redakčnou úpravou)
Narodil sa v Jerevane v roku 1965. Jeho hlavným povolaním bola žurnalistika. Vysokoškolské vzdelanie získal na Katedre filológie Jerevanskej štátnej univerzity. V roku 1988 sa stal aktívnym členom Arménskeho národného oslobodzovacieho hnutia a bol jedným zo zakladateľov Únie arménskych študentov. Taktiež bol členom Arménskej revolučnej federácie, avšak z nej bol časom vylúčený. Neskôr zakladal a organizačne viedol informačnú agentúru Horizont. Od roku 1994 do roku 1997 žil v Ukrajine, konkrétne na kryme a v meste Eupatoria učil arménsky jazyk. Do Arménska sa vrátil v roku 1997.
Dňa 27 októbra roku 1999 on a niekoľko ďalších ozbrojencov vstúpili na parlamentnú pôdu a zavraždili premiéra Vazgena Sargsjana, predsedu zhromaždenia Karena Demirčjana a ďalších šiestich predstaviteľov vlády. Vo svojom prehlásení ozbrojenci uviedli, že sa nesnažili o vojenský prevrat v krajine, ale chceli potrestať skorumpovaných vládnych predstaviteľov, avšak na margo vraždenia v národnom zhromaždení uviedli, že chceli zabiť len premiéra Vazgena Sargsjana, s tým že ostatné zabitia boli len krutými omylmi ich činov. Všetci členovia tejto ozbrojenej skupiny sa vzdali 28.10. 1999 a súd ich všetkých odsúdil na doživotné tresty za mrežami. Nairi Hunanjan bol obvinený za pokus o politickú a ekonomickú destabilizáciu Arménska.
Internetové zdroje:
en.wikipedia.org/wiki/Nairi_Hunanyan
Peter Krištofič