Z cyklu Fotografie

Mária Botevová (* 1980) sa narodila v Kirove. Študovala žurnalistiku na Uralskej univerzite, v Jekaterinburskom štátnom divadelnom inštitúte navštevovala seminár známeho dramatika Nikolaja Koľadu. Píše prózu, poéziu, rozprávky a divadelné hry. Publikovala v časopisoch Novyj mir, Ural, Okťabr, Vozduch, ZAART, v internetovom časopise TextOnly a na portáli Mladá ruská literatúra (Molodaja russkaja literatura). V roku 2005 bola laureátkou ceny Triumf, figurovala v shortliste ceny Debut v kategórii próza a bola finalistkou Národnej ceny za detskú literatúru Túžobné želanie (Zavetnaja mečta). Je autorkou rozprávkovej knihy Svetelná abeceda (Svetovaja azbuka, 2005), zbierky poézie Zajtra o siedmej ráno (Zavtra k semi utra, 2008), zbierky prózy Fotografovanie jesene (Fotografirovanije oseni, 2013). V súčasnosti žije v Kirove a pracuje ako novinárka. 

Fotografie

(výber z cyklu)

Preložila Kamila Mišíková

MOSKVA

Moskva zvonia zvony vidličky aj Moskva také vidličky sme mali keď som bola malá možno jedna ostala doteraz na nich na rúčkach bol nakreslený kremeľ len ako nakreslený proste vypuklý kremeľ a to je všetko jedli sme vidličkou hovorili mame mne len vidličku s Moskvou kým ich bolo ešte veľa hovorila, to nie je Moskva to je kremeľ no akože nie Moskva keď Moskva kremeľ je predsa tam. Presnejšie nie kremeľ ale Spasská veža ktorej hodiny ukazujú na nový rok stále Moskva presne si nepamätám koľko na vidličke nerozoznať navyše veď vtedy som nepoznala hodiny. Nedávno som bola v Moskve počula som ako bijú tieto hodiny krásne Číňania kupujú ušianky chodia počúvajú a ostatní turisti naši tiež bolo to cez školské prázdniny tejto jari dá sa tam veľa vecí pozrieť v hlavnom meste a ide sa tam nie až tak dlho.

ZBRANE

Raz v jednom detskom tábore pracovala som v detskom ozdravovacom tábore prišli tam vojaci učiť deti brannú výchovu, prišli na vojenskom aute medzi nimi jeden tučný začal ukazovať deťom zbrane rozprávať aká ako strieľa, dolet prierazná sila a tak. Pozerali, počúvali, chytali vo mne rástol nepokoj s každou zbraňou nie všetky boli nenabité a deťom sa to dokonca páčilo ale zapadalo slnko, krásne sa odrážalo v rieke, všetko bolo krásne dobre veľmi milo, pokojne, dokonca tu neboli komáre, sucho na jar počet sa znížil, dalo sa chytiť pušky automaty pištole, TT, ale žalúdok skrútilo odišla som, mne veď zomrel v Afganistane ujo z druhého kolena mala som dva roky na pamätnej tabuli v meste je jeho priezvisko ja mám také isté.

[…]

Viac v knižnom vydaní antológie Othэr Storiэs.

Z ruského originálu Fotografii, in: v internetový časopis Textonly(*.txt) č. 25, dostupné tu.