Symbolické situácie
Jevgenij Gornyj (* 1964) sa narodil v Novosibirsku. Študoval v rodnom meste, estónskom Tartu a v Prahe. V roku 2006 obhájil na Londýnskej univerzite dizertačnú prácu venovanú tvorivým procesom na internete. Stál pri zrode početných sieťových projektov. K najvýznamnejším patria: Fundamentálna elektronická knižnica Ruská literatúra a folklór (Fundamentaľnaja elektronnaja biblioteka Russkaja literatura i foľklor), Ruská virtuálna knižnica (Russkaja virtuaľnaja biblioteka), Ruský žurnál (Russkij žurnal), Sieťová slovesnosť (Setevaja slovesnosť), Zhurnal.ru a Cudzie slová (Čužije slova). Okrem vedeckej činnosti sa venuje písaniu poézie (zbierka Obraz sveta/Obraz mira), non-fiction (Kreatívne dejiny ruského internetu/A Creative History of the Russian Internet, 2009) a iným textom rôznorodého žánrového zamerania. K posledným vydaným patrí zbierka Zábavná symbológia (Zanimateľnaja simvologija, 2009) a denníková próza Prúd vedomia (Potok soznanija, 2011).
[…]
Voloďa
Preložil Jakub Kapičiak
Mal som raz v Piteri známeho domovníka Voloďu, ktorý spálil všetky svoje knihy, lebo „báťuška povedali“, bol to ten typ, ale aj tak mi bol viac po chuti, hoci je hlupák, keď počúva popa, a nie samého seba. Podľa mňa v takomto prípade nemôžu byť žiadne autority, alebo len nejaké relatívne alebo pomocné. Ale zase nie každý dokáže žiť bez nejakej autority a vôbec, „človek je slabý tvor“.
Je to veľmi jednoduché, aby človek začal žiť duchovne, treba, aby mu začalo poriadne prihárať. A tam sa potom začína sebazdokonaľovanie. V takomto zmysle potom úpadok náboženstva v dnešnom svete, ako sa mi zdá, vôbec nie je spätý so „vzdelanosťou“, ale so všeobecným nárastom životného komfortu. Spomínam si, v Helsinkách som sa dostal s miestnymi profesormi do sporu vo veci náboženstva a mystiky. Otvorene vraveli, že im čosi také netreba, lebo každý problém (no, takmer každý, okrem rakoviny a AIDS a pod.) môžu racionálne riešiť. V Rusku, napríklad, sa to nedá vždy. Stojíš vonku na zastávke v zime, 30 pod nulou, autobus nejde dve hodiny. Chtiac-nechtiac si spievaš Hare Krišnu. Najvtipnejšie však je, že to pomáha, zohreješ sa!
[…]
Matka sveta
Preložila Veronika Konečná
Je to typický stav, keď je človek zaľúbený – keď ľúbiš jednu, ľúbiš aj všetky ostatné – a ku každej cítiš tie najhlbšie sympatie a všetky chceš hladkať a bozkávať. Dokonca ani nie že by si „chcel“, deje sa to samo od seba a len tvoje „racio“ ťa napomína – „čo to preboha robím?“
Je hrozné, že dojem „Večného ženstva“ a „Matky sveta“ býva pri konkrétnej žene taký silný a potom odrazu z neho „neostane nič“, len každodenné hádky, vzájomná nevraživosť, plochá silueta so všetkými tými vyrážkami a vráskami – rieka lásky vyschla, vitajte v púšti „reality“!
Povedz, odkiaľ sa to vlastne berie a kam to mizne a prečo to nemožno zastaviť?
[…]
Uverejnené 31.júla 2001 v internetovom časopise Russkij žurnal.
Viac v knižnom vydaní antológie Othэr Storiэs.
Z ruského originálu Simvoličeskije situacii: Vypiski iz pisem, in: portál Setevaja slovesnosť, dostupné tu