Z dejín klasickej filológie na Univerzite Komenského
Pracovisko klasickej filológie na FiF UK slávilo sto rokov od svojho založenia.
V roku 1922 bol na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského zriadený seminár pre klasickú filológiu. V akademickom roku 1922/1923 prijal prvých poslucháčov a tým sa začali písať nielen jeho dejiny, ale aj dejiny slovenskej klasickej filológie.
S cieľom pripomenúť si sté výročie tejto udalosti a s ambíciou vytvoriť komplexný profil klasickej filológie na Univerzite Komenského pracovníci a pracovníčky dnešnej katedry klasickej a semitskej filológie a príbuzných pracovísk Univerzity Komenského riešili v rámci grantovej schémy VEGA projekt s názvom Sto rokov klasických štúdií na Univerzite Komenského v Bratislave. Štvorročný projekt sa skončil v roku 2025. To bol aj rok vydania štyroch hlavných publikačných výstupov riešiteľského kolektívu.
Monografia Ľudmily Eliášovej Buzássyovej Jazykovedný výskum v slovenskej latinistike charakterizuje výskumné témy z tej oblasti klasickej filológie, ktorá sa zaoberá latinským jazykom, opisom a výkladom javov zo všetkých jeho rovín a taktiež jeho dejinami a historickými a kultúrnymi súvislosťami. Neobchádza ani otázku výučby latinčiny na vysokých školách a tvorbu učebníc a slovníkov. Akcentuje najmä tie oblasti výskumu, v ktorých bádatelia siahali po metódach v danej dobe nových, prichádzajúcich z výskumu živých moderných jazykov.
Slovník klasických filológov na Slovensku, ktorý zostavila trojica autorov Ivan Lábaj, Marek Šibal a Frederik Pacala, vznikol s cieľom zhromaždiť na jednom mieste informácie o živote a práci známych, ale aj menej známych osobností klasickej filológie na Slovensku a prispieť tak k zmapovaniu a zachovaniu časti histórie tohto odboru.
Zborník editorov Ľudmily Eliášovej Buzássyovej a Ivana Lábaja Scripta minora ad studia classica pertinentia prináša príspevky o vývoji a inštitucionalizácii vybraných disciplín spojených s poznávaním antiky a jej dedičstva a opisuje, ako vznikali, etablovali sa a rozvíjali na Univerzite Komenského a aké dielo po sebe zanechali ich najvýznamnejší predstavitelia.
Monografia autoriek Marcely Andokovej a Eriky Brodňanskej Tendencie prekladu biblickej a starokresťanskej literatúry na Slovensku po roku 1989 prináša pohľad na diela z danej oblasti, ktoré boli preložené a komentované, a objasňuje, aké projekty či inštitúcie zastrešili ich vydávanie či už v knižnej alebo v časopiseckej podobe. Poukazuje tiež na to, aké trendy pri prekladaní starokresťanskej a biblickej literatúry na Slovensku aktuálne prevládajú, čo ich motivuje a aké ciele sledujú.
Publikácie vyšli vo Vydavateľstve Univerzity Komenského a sú dostupné online.

