Anotácie

Výskum sa bude sústrediť predovšetkým analýzu cestovania a rôznych ciest spájajúcich habsburskú monarchiu a Osmanskú ríšu od roku 1526 do konca 16. storočia. Okrem spôsobu a priebehu cestovania sa výskum zameria na komparáciu plavby po Dunaji ako hlavnej dopravnej tepny s rôznymi alternatívnymi suchozemskými trasami. Porovnanie vodnej a suchozemskej dopravy odhalí nielen výhody a nevýhody jednotlivých ciest, ale zároveň zistí a identifikuje faktory ovplyvňujúce voľbu trasy, ako boli rôzne bezpečnostné riziká, politická situácia, ekonomické aspekty či fyzická náročnosť cesty. Práca zároveň zohľadní vplyv geografických a klimatických podmienok na cestovanie ako aj transfer tovarov. Hlavným zdrojmi a prameňmi pre výskum budú zápisky a memoáre cestopisného a diplomatického charakteru od rôznych cestovateľov, diplomatov, obchodníkov či pútnikov, ktorí sa vydávali na cestu medzi hlavnými centrami oboch ríš. 

Mor, strach a každodennosť v Anglicku 17. storočia: spoločnosť v zrkadle denníka Samuela Pepysa 

Projekt sa zameria na skúmanie  morovej epidémie v Anglicku 17. storočia ako komplexného historického javu, ktorý zásadne ovplyvnil sociálne štruktúry, každodenný život a emocionálne prežívanie spoločnosti. Cieľom práce  je analyzovať, ako sa epidémia premietla do každodenných praktík, sociálnych vzťahov a kolektívnych emócií, predovšetkým strachu, a akú úlohu pri tom zohrávali mechanizmy moci a sociálnej regulácie. Teoretický rámec práce kombinuje makrohistorický prístup s mikrohistorickou analýzou a využíva koncepty dejín každodennosti a dejín emócií. Kľúčovým prameňom výskumu je denník Samuela Pepysa, ktorý je analyzovaný v komparácii s dobovými úradnými nariadeniami, štatistickými údajmi a tlačenými prameňmi. Projekt vychádza z hypotézy, že individuálna skúsenosť, zachytená v osobných denníkoch, umožňuje identifikovať širšie vzorce správania a vnímania epidémie v londýnskej spoločnosti 17. storočia a prispieva k hlbšiemu pochopeniu fungovania spoločnosti v čase extrémneho ohrozenia.

Moderná architektúra druhej polovice 20. storočia tvorí podstatnú zložku existujúceho stavebného fondu nielen na Slovensku ale v celoeurópskom kontexte. V štyroch desaťročiach po druhej svetovej vojne sa vybudovali tisícky zdravotníckych, vzdelávacích, kultúrnych, rekreačných, športových či obchodných stavieb, ktoré dodnes tvoria základ verejnej infraštruktúry. V kontexte európskych krajín rámcovali výstavbu takých verejných inštitúcií dva základné zámery. Prvým boli snahy sociálno-demokratických vlád v západoeurópskych krajinách budovať sociálny štát. Zámer budovania socialistického štátu zase sledovali krajiny strednej a východnej Európy. Oba tieto zámery spájali podobné východiská, ako bola povojnová obnova, modernizácia spojená s budovaním nových centier miest, sprístupnenie zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, kultúry a rekreácie širokým vrstvám populácie ale aj stieranie rozdielov medzi spoločenskými triedami. Dôležitú úlohu pri tom zohrávalo štátne alebo municipálne riadenie, plánovanie a verejné financovanie. Avšak zatiaľ čo v západoeurópskych krajinách sa táto infraštruktúra mala stať dôležitým nástrojom na posilnenie občianskej spoločnosti, v krajinách komunistického bloku mala posilniť autoritatívnu pozíciu štátu. Napriek týmto rozdielom predstavuje architektúra povojnového modernizmu významnú súčasť spoločnej európskej identity a jej kultúrneho dedičstva. Poznanie a adaptácia tohto dedičstva na súčasné využitie je dnes jednou z kľúčových spoločenských výziev.
Cieľom dizertačnej práce bude výskum architektúry verejných budov druhej polovice 20. storočia so zameraním na vybrané doteraz neprebádané osobnosti, diela a typológie ale aj širší spoločenský kontext vzniku týchto diel a možnosti ich adaptívneho opätovného využitia.

Súkromne vydávané arabské tlačené noviny začali osmanskej Palestíne vychádzať až po mladotureckej revolúcii z júla 1908. V nasledujúcom období vzniklo niekoľko desiatok novín a časopisov, z ktorých sa však len časť zachovala. Ide o dosiaľ málo preskúmaný zdroj informácií pre toto kľúčové obdobie. Cieľom dizertačnej práce bude po dohode so školiteľom preskúmať vybrané témy v palestínskej dobovej tlači.

Poľsko-slovenský výskum na egyptskej lokalite Tell el-Retábí objavil od roku 2007 viacero súčastí obranných spôsobilostí 19. a 20. dynastie. Výskum sa má zamerať na ich zasadenie do kontextu obranných spôsobilostí preskúmaných v severovýchodnej delte a na severnom Sinaji a overiť hypotézy súvisiace so strategickým významom zdrojov pitnej vody a ich kontroly v prostredí púšte, polopúšte a slanej morskej a jazernej vody. Zároveň má overiť spôsoby kontroly zdrojov pitnej vody vojenskými posádkami, porovnať konštrukcie pevností, ich hradieb a priekop, ako aj obranného a logistického využitia, na základe archeologických, písomných a ikonografických prameňov.

Jedny z koreňov staroegyptských náboženských predstáv možno hľadať na území dnešnej Sahary v 6. tisícročí pred Kristom. Klimatické zmeny a migrácie následných tisícročí prispeli k vzniku jedinečnej mozaiky staroegyptskej spoločnosti, vyznávajúcej široký diapazón božských bytostí a kozmogonických mýtov. Tieto bytosti a mýty sa odrazili aj vo formovaní kráľovskej ideológie, mytológie a štátu. Napriek tisícročiam vývoja egyptskej spoločnosti a štátu zostávali náboženské predstavy decentralizované a faraón, ako veľkňaz všetkých bohov Egypta, delegoval svoje právomoci kňazom lokálnych a regionálnych kultov. Bádanie sa má zamerať na vyššie uvedené prvky náboženského a spoločenského vývoja a ich vplyv na prípadné vytváranie kánonu v staroegyptskom náboženstve.

Cieľom tohto projektu je zhromaždiť, analyzovať a zhodnotiť pôvodný písomný, obrazový a 3D pramenný materiál z obdobia 1843–1945 s motívom starovekého Egypta prevažne od slovenských autorov, ktorí žili v uvedenom období na území dnešného Slovenska v bývalom Uhorsku, Rakúsko-Uhorsku a Československu. Tento pramenný materiál obsahujúci informácie vzťahujúce sa akýmkoľvek spôsobom k starovekému Egypt alebo jeho poznávaniu sa môže týkať histórie, umenia, architektúry, korešpondencie, cestovania, zbierok, vzdelávania, etc. a bol verejne publikovaný/prístupný/vystavený (časopisy, noviny, listy, literatúra, pohľadnice, výstava), alebo pochádzal z osobných archívov/zbierok/vlastníctva. Takýto materiál a jeho zhodnotenie majú dokumentovať existenciu, rozmanitosť a rozsah individuálneho a spoločenského záujmu o túto dávnu civilizáciu v slovenskej kultúre na území dnešného Slovenska v uvedenom historickom období.

Správy o domorodom obyvateľstve, ktoré sa v priebehu osemnásteho a devätnásteho storočia dostávali z oblastí Oceánie do Európy, napomáhali formovaniu intelektuálnych a ideologických východísk pre rozvoj koloniálnych politík, ako aj obchodných a misijných aktivít. Cieľom  práce je analyzovať vybrané kultúrne fenomény, ako sú zachytené v dobových písomných prameňoch, s osobitným dôrazom na kultúry predkresťanských domorodých spoločenstiev Oceánie a ich vplyv na obchodnú, misijnú a koloniálnu politiku európskych imperiálnych mocností.