Anotácie

Orientalizmus a stredoeurópske osvietenstvo v 18. storočí

Výskum bude zameraný na analýzu osvietenských diel, ktoré vznikli v Habsburskej monarchii v 18. storočí, predovšetkým v období vládnutia Márie Terézie (1740 – 1780) a Jozefa II. (1765 – 1790), s cieľom poukázať na význam orientalistických inšpirácií v stredoeurópskej intelektuálnej produkcii. Výskum sa pomocou diskurzívnej, kontextuálnej a sieťovej analýzy sústredí na vývoj a cirkuláciu orientalistických rámcov v intelektuálnych kruhoch strednej Európy, s dôrazom na prostredie Uhorska. Na dosiahnutie stanovených cieľov výskumu, práca bude analyzovať pramenný materiál pozostávajúci z lingvistickej, prekladateľskej, memoárovej a beletristickej tvorby vybraných autorov ako napríklad Kellemen Mikes, Adam František Kollár, gróf Karol Revický z Revišného či Jozef Ignác Bajza. Tento materiál bude doplnený o ďalšie dostupné pramene ako súkromná korešpondencia, katalógy osobných knižných zbierok a podobne. Cieľom práce je interpretovať, ako daní autori prijímali, vyjadrovali a dotvárali obraz mimoeurópskeho „druhého“ čiže „orientálneho“ a tým prispeli k osvietenskej tradícii, ktorá sa stala základom moderného politického a spoločenského poriadku, nielen v regióne strednej Európy. Závery výskumu zároveň umožnia vnímať stredoeurópske prejavy orientalizmu ako lokálny fenomén existujúci v rámci širšieho celoeurópskeho osvietenského hnutia. Okrem historiografického prínosu práca pomôže dôkladnejšie porozumieť súčasným stredoeurópskym koncepčným rámcom vnímania „druhého“ – t.j. moslimského, ázijského alebo afrického. 

Mor, strach a každodennosť v Anglicku 17. storočia: spoločnosť v zrkadle denníka Samuela Pepysa 

Projekt sa zameria na skúmanie  morovej epidémie v Anglicku 17. storočia ako komplexného historického javu, ktorý zásadne ovplyvnil sociálne štruktúry, každodenný život a emocionálne prežívanie spoločnosti. Cieľom práce  je analyzovať, ako sa epidémia premietla do každodenných praktík, sociálnych vzťahov a kolektívnych emócií, predovšetkým strachu, a akú úlohu pri tom zohrávali mechanizmy moci a sociálnej regulácie. Teoretický rámec práce kombinuje makrohistorický prístup s mikrohistorickou analýzou a využíva koncepty dejín každodennosti a dejín emócií. Kľúčovým prameňom výskumu je denník Samuela Pepysa, ktorý je analyzovaný v komparácii s dobovými úradnými nariadeniami, štatistickými údajmi a tlačenými prameňmi. Projekt vychádza z hypotézy, že individuálna skúsenosť, zachytená v osobných denníkoch, umožňuje identifikovať širšie vzorce správania a vnímania epidémie v londýnskej spoločnosti 17. storočia a prispieva k hlbšiemu pochopeniu fungovania spoločnosti v čase extrémneho ohrozenia. 

Témou navrhovanej práce sú avarsko-slovanské vpády na Balkán v rokoch 567 – 626 sledované najmä z pohľadu Konštantínpola, to znamená, ako Byzantská ríša, ktorá v tejto dobe držala viac územia ako bola schopná brániť, vnímala, prežívala a riešila tieto vpády, nie ako okrajový chaos, ale ako zásadnú skúšku vlastnej moci, identity a prežitia. Cieľom práce je analyzovať byzantské vojenské reakcie, možnosti, strategické rozhodnutia a obranné mechanizmy v kontexte meniacej sa geopolitickej situácie, súbežných vojen s Perziou a vnútorných hospodárskych tlakov a politických zmien. Uchádzač má sledovať, ako tieto útoky a vpády a iné vonkajšie hrozby ovplyvnili byzantský vojenský vývoj, financovanie armády, správu provincií a diplomatické stratégie, a ako sa tieto krízy pretavili do dlhodobých zmien v byzantskej moci na Balkáne a Ázii. Práca má prepojiť vojenské dejiny, ekonomické zázemie a zahraničnú politiku do jedného obrazu ríše, ktorá sa snažila udržať seba i svet, ktorý zanikal.
Uchádzač/ka by mal mať základný prehľad dejín Byzantskej ríše v predmetnom období a širšom geografickom kontexte. Znalosť anglického jazyka je nutná, aspoň pasívna znalosť nemčiny a iného slovanského jazyka (srbčina, ruština, bulharčina) vítaná. Výskum si takisto vyžaduje prácu s písomnými prameňmi v latinčine a klasickej gréčtine.

Franz Wagner (1675-1748), jezuita nemeckého pôvodu, potom čo krátko pôsobil v Kremži, Bratislave a Trnave, prežil takmer celý svoj profesionálny život vo Viedni, v centre Rakúskej provincie Spoločnosti Ježišovej, ktorá zahŕňala aj územie Uhorského kráľovstva. Bibliograf J. N. Stöger o ňom v polovici 19. storočia napísal, že do Rakúskej provincie znova vniesol latinského ducha („Latium in provinciam revexit“). Svoju spisovateľskú dráhu začal Wagner v Trnave, kde ako učiteľ rétoriky napísal svoju prvú prácu s názvom De vera eruditione (O pravej vzdelanosti, 1701), ktorú sám neskôr charakterizoval ako „predkrm“ (promulsio) celej svojej ďalšej literárnej činnosti. Už v tejto prvej práci sa mladý Wagner ukázal ako talentovaný pedagóg. Priniesol v nej konštruktívnu kritiku vtedajšieho stavu vzdelávania. O tri desaťročia neskôr publikoval, taktiež v Trnave, inštrukciu pre výučbu v šiestich humanitných triedach jezuitských škôl. Ako filológ sa Wagner predstavil najmä v dvoch svojich prácach – Syntaxis ornata a Phraseologiae Latinae corpus, ktoré boli publikované v mnohých vydaniach, čo svedčí o ich širokej popularite. Ako historiograf spracoval dejiny vlád Leopolda I. a Jozefa I. a pripravil sériu učebníc dejepisu pre potreby jezuitských škôl. Okrem toho venoval Wagner náležitú pozornosť aj geografii. Cieľom dizertačnej práce bude po prvýkrát zmapovať život a dielo tejto významnej osobnosti, ktorá sa natrvalo zapísala do intelektuálnych dejín strednej Európy a ktorej dosiaľ bádatelia nevenovali dostatočnú pozornosť. Od uchádzača sa očakáva predovšetkým výborná znalosť latinského jazyka, schopnosť a chuť pracovať s latinskou literatúrou prvej polovice 18. storočia, ako aj pasívne ovládanie nemčiny.

Ľudia na okraji spoločnosti v meste v 19. a 20. storočí medzi sociálnou integráciou a vylúčením. (Komparácia)

Cieľom dizertačnej práce je výskum sociálneho statusu a problémov integrácie vybraných sociálnych skupín (napr. žobrákov, bezdomovcov, chronicky chorých, najdúchov atď.), a to na príklade praxe vybraných miest a inštitúcií v dlhom 19. storočí (resp. do polovice 20. storočia). Dôležitou otázkou výskumu budú aj rodové/genderové rozdiely v postavení a limitoch integrácie. Okrem sociálno-historických a sociálno-kultúrnych prístupov sa bude klásť dôraz na komparáciu príkladov praxe vo vybraných typoch inštitúcií (napr. chudobinec, robotáreň, ústav sociálnej starostlivosti) v rôznych regiónoch habsburskej monarchie /Európy. Súčasťou výskumu bude transfer vzorov sociálno-politických praxí a spôsobov inklúzie. Téma sa upresní počas štúdia na základe zvolenej marginalizovanej skupiny, vybraných regiónov a inštitúcií, s ohľadom na dostupné pramene výskumu.
Od uchádzača/ky sa očakáva základný prehľad politického a sociálneho vývoja vo zvolených štátoch/regiónoch a tomu zodpovedajúce jazykové znalosti: okrem slovenského/českého a anglického jazyka aj ďalšie jazyk/y štátov resp. regiónov vybraných na komparáciu.

Cieľom dizertačnej práce je výskum starostlivosti o osirelé a odložené deti v uhorských mestách v prvej polovici 19. storočia. Deti, ktoré z rôznych dôvodov ostali bez rodičov, sa v sledovanom období delili na dve skupiny. Prvou boli siroty, ktoré mali tútorov a majetok zdedený po rodičoch, druhou osirelé a odložené deti bez majetku a zvyčajne aj tútorov. Na základe existujúcich zákonov boli mestá povinné dohliadať na správu sirotského majetku i postarať sa o všetky kategórie odkázaných osôb, vrátane chudobných sirôt a najdúchov. Legislatíva však definovala len povinnosti miest, rozsah a spôsob ich naplnenia si určovali samotné mestá. Doktorand/ka by sa mal/a vo svojom výskume zamerať na dodržiavanie zákonov o správe sirotského majetku – teda akým spôsobom ich mestá aplikovali v praxi a aké mechanizmy si vytvorili, aby mohli kontrolovať tútorov spravujúcich majetok osirelých detí. Či sa táto kontrola v zmysle existujúcich zákonov vzťahovala len na správu pozostalosti alebo aj na zaopatrenie samotných detí. Ďalšou rovinou výskumu by mala byť pestúnska i ústavná starostlivosť o chudobné siroty a najdúchov. Dôležitý bude aj konfesionálny rozmer tejto otázky – či sa rešpektovali zákony o náboženskej výchove detí a či ústavná alebo pestúnska starostlivosť nestali súčasťou konfesionálnych sporov medzi katolíkmi a protestantmi. Doktorand/ka si môže pre svoj výskum zvoliť konkrétne mesto, prípadne vhodne zadefinovanú skupinu miest.
Od uchádzača/ky sa očakáva základný prehľad politického, náboženského a sociálneho vývoja v Uhorsku v „dlhom“ 19. storočí a  zodpovedajúce jazykové znalosti: slovenčina, nemčina a latinčina.

Reformy Jozefa II. znamenali pre náboženské rády v jeho monarchii zásadný zlom a s ich následky pretrvávali ešte dlho po jeho smrti. Viac ako zrušenie niektorých rádov alebo konkrétnych kláštorov (konventov) zasiahli do rehoľného života jeho nariadenia vedúce k oslabeniu rehoľnej disciplíny – prerušenie kontaktov s rádovými predstavenými v zahraničí, povinné štúdium teológie v generálnych seminároch alebo zásahy do rádovej a kláštornej hierarchie. Téma ponúka viacero výskumných možností. Na krajinskej úrovni možno skúmať vzťah štátu a cirkevných predstaviteľov k obnove zrušených rádov a kláštorov, k zakladaniu nových rehoľných domov, k uplatneniu rehoľníkov zo zrušených rádov v pastorácii či školstve.  Doktorand/ka taktiež môže skúmať vyrovnávanie sa s jozefínskymi reformami a obnovu rehoľného života na príklade zvolené rádu (alebo väčšieho rehoľného domu) alebo v podmienkach konkrétnej arci(diecézy). Geograficky je výskum vymedzený územím Uhorska, chronologicky obdobím po smrti Jozefa II. do podpísania konkordátu so Svätou stolicou v roku 1855.
Od uchádzača/ky sa očakáva základný prehľad politického, náboženského a sociálneho vývoja v Uhorsku v „dlhom“ 19. storočí a zodpovedajúce jazykové znalosti, s dôrazom na slovenský jazyk, latinčinu a nemčinu.

Projekt dizertačnej práce sa zameriava na analýzu transformácií rusínskej spoločnosti v 19. a na začiatku 20. storočia so zvláštnym dôrazom na procesy rekonfesionalizácie vo východnom obradovom prostredí. Výskum sleduje postavenie rusínskeho obyvateľstva a predovšetkým rusínskeho gréckokatolíckeho kléru v kontexte moderných nacionalizačných ideológií, najmä maďarizačnej politiky uhorských elít a rôznych podôb panslavizmu a rusofilstva. Gréckokatolícki kňazi zohrávali v rusínskom prostredí významnú úlohu ako sprostredkovatelia medzi štátnou mocou, cirkevnou hierarchiou a lokálnymi komunitami, pričom boli nositeľmi, adaptátormi alebo odporcami moderných politických, národných a konfesionálnych ideí. Práca sa preto sústreďuje na analýzu dôsledkov maďarizačnej politiky v gréckokatolíckom cirkevnom prostredí a jej dopadov na rusínske (a čiastočne aj slovenské) gréckokatolícke obyvateľstvo. Osobitná pozornosť bude venovaná postojom nižšieho kléru, ich pôsobeniu v rámci cirkevných štruktúr, ako aj ich verejným aktivitám a recepcii zo strany vyšších cirkevných autorít a štátnych orgánov. Dôležitou súčasťou výskumu bude problematika pravoslávneho a rusofilského hnutia, ktorého prvé prejavy sa v rusínskom prostredí objavujú už v polovici 19. storočia, no výraznejší spoločenský a politický rozmer nadobúdajú najmä na prelome 19. a 20. storočia. Práca sa bude usilovať odpovedať na otázku, či tieto hnutia predstavovali predovšetkým ideologicko-národnú alternatívu, konfesionálnu reakciu na maďarizačné tlaky, alebo či boli výrazom sociálneho protestu a lokálnych konfliktov v rámci cirkevného a spoločenského usporiadania. V tomto kontexte bude skúmaná možnosť aplikácie konceptu rekonfesionalizácie na rusínske prostredie, a to prostredníctvom analýzy úlohy gréckokatolíckeho kléru, angažovaných laikov a farských komunít v pravoslávnom a rusofilskom hnutí. Zároveň sa výskum zameria na reakcie štátnych a cirkevných autorít, ako aj na represívne a disciplinárne mechanizmy, ktorými sa usilovali tieto procesy kontrolovať alebo potláčať.
Doktorandský projekt je súčasťou širšieho výskumu konfesionalizácie spoločnosti v dlhom 19. storočí v rámci projektu APVV realizovanom na Historickom ústave SAV.
Podmienky: znalosť slovenského jazyka, ruského jazyka (čítanie textov v azbuke), minimálne pasívne ovládanie maďarčiny, úroveň anglického jazyka min. B2..

Cieľom dizertačnej práce je analýza kultúrnych interakcií medzi Francúzskom a Československom, keďže Francúzsko počas obdobia studenej vojny nezastavilo kultúrnu spoluprácu s východným blokom a navyše je často vnímané ako kultúrna civilizačná veľmoc. Kultúrna interakcia bude ponímaná v širokom zmysle slova ako kultúrne stretávanie a vzájomné ovplyvňovanie sa. Hoci doktorand bude musieť dobre ovládať politický vývoj a meniace sa ciele kultúrnej diplomacie, ťažisko dizertačnej práce bude na výskume konkrétnych kultúrnych interakcií ako študijné, vedecké, jazykové, či tvorivé pobyty, umelecké inšpirácie, preklady beletrie, či vedeckej literatúry, adaptácie divadelných hier, recepcia diel v jednotlivých národných kontextoch a pod. Na základe viacerých prípadových štúdií bude formulovať svoje závery.
Od uchádzača/ky sa očakáva základný prehľad kultúrneho vývoja Európy so zreteľom na Francúzsko a Československo ako aj kultúrnej diplomacie v sledovanom období; vyžaduje sa znalosť  slovenského/českého a anglického jazyka; je potrebná znalosť francúzskeho jazyka minimálne pre prácu s prameňmi.

Cieľom dizertačnej práce je výskum cezhraničných a medzinárodných kontaktov a inšpirácií  tzv. šedej zóny, ktorá v porovnaní s otvoreným disentom ostávala dlhodobo mimo záujmu bádateľov. Chronologicky je výskum vymedzený existenciou socialistických diktatúr v 2. polovici 20. storočia. Dôraz sa kladie na obdobie tzv. reálneho socializmu, s prihliadnutím na skúmanie dlhších kontinuít. Teritoriálne je téma ukotvená na území Československa s presahom do vybraných sovietskych satelitov a tiež štátov, do ktorých siahali aktívne zahraničné kontakty skúmaných aktérov.
Sústredí sa najmä na výskum diskurzov a neformálnych praxí, súvisiacich s ambivalentne využívanými sociálnymi priestormi (šedé zóny), neprekračujúcimi hranice legality, určované vládnou mocou. V nich sa formovali komunity s vlastnou etiketou, rituálmi a normami, schopné prisvojovať a prispôsobovať si režimové priestory, štruktúry, fondy aj rétoriku. Pomocou rôznych stratégií rozširovali špecifické priestory, umožňujúce vytváranie a prepájanie občianskych, expertných a ďalších sietí. Predpokladá sa hlbší záujem o sociálne a kultúrne dejiny, historickú antropológiu, dejiny médií a politickej cenzúry, politické dejiny Strednej Európy a predbežná orientácia v téme. Podmienkou je znalosť anglického jazyka (min. B2), slovenského/českého jazyka a pasívna znalosť ďalšieho európskeho jazyka.

Cieľom dizertačnej práce bude skúmanie premien, adaptácií a pretrvávania sociálnych praxí, časovo ukotvených v období 80. a 90. rokov 20. storočia. Od záujemcov o štúdium sa očakáva predloženie vlastného výskumného projektu, zameraného na vybranú, užšie špecifikovanú sféru sociálnych praxí. Prednosť majú projekty orientované do priestoru strednej Európy, resp. do európskeho komparatívneho rámca. Predpokladá sa hlbší záujem o sociálne dejiny, historickú antropológiu, diskurznú analýzu a predbežná orientácia v téme. Podmienkou je znalosť anglického jazyka (min. B2), slovenského/českého jazyka a pasívna znalosť ďalšieho európskeho jazyka.

Moderná architektúra druhej polovice 20. storočia tvorí podstatnú zložku existujúceho stavebného fondu nielen na Slovensku ale v celoeurópskom kontexte. V štyroch desaťročiach po druhej svetovej vojne sa vybudovali tisícky zdravotníckych, vzdelávacích, kultúrnych, rekreačných, športových či obchodných stavieb, ktoré dodnes tvoria základ verejnej infraštruktúry. V kontexte európskych krajín rámcovali výstavbu takých verejných inštitúcií dva základné zámery. Prvým boli snahy sociálno-demokratických vlád v západoeurópskych krajinách budovať sociálny štát. Zámer budovania socialistického štátu zase sledovali krajiny strednej a východnej Európy. Oba tieto zámery spájali podobné východiská, ako bola povojnová obnova, modernizácia spojená s budovaním nových centier miest, sprístupnenie zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, kultúry a rekreácie širokým vrstvám populácie ale aj stieranie rozdielov medzi spoločenskými triedami. Dôležitú úlohu pri tom zohrávalo štátne alebo municipálne riadenie, plánovanie a verejné financovanie. Avšak zatiaľ čo v západoeurópskych krajinách sa táto infraštruktúra mala stať dôležitým nástrojom na posilnenie občianskej spoločnosti, v krajinách komunistického bloku mala posilniť autoritatívnu pozíciu štátu. Napriek týmto rozdielom predstavuje architektúra povojnového modernizmu významnú súčasť spoločnej európskej identity a jej kultúrneho dedičstva. Poznanie a adaptácia tohto dedičstva na súčasné využitie je dnes jednou z kľúčových spoločenských výziev.
Cieľom dizertačnej práce bude výskum architektúry verejných budov druhej polovice 20. storočia so zameraním na vybrané doteraz neprebádané osobnosti, diela a typológie ale aj širší spoločenský kontext vzniku týchto diel a možnosti ich adaptívneho opätovného využitia.

Cieľom práce je zozbierať a vyhodnotiť archeologické pramene z daného chronologického úseku zo stredného Ponitria a z priľahlých pohorí – Vtáčnik, Strážovské Vrchy, Považský Inovec a Tribeč. Súčasťou práce bude dokumentácia a spracovanie nálezov deponovaných vo viacerých inštitúciách, ako aj práca v prostredí GIS aj s využitím LIDAR dát. Od uchádzača sa očakáva znalosť slovenského alebo českého jazyka, nevyhnutná pre prácu archívnymi prameňmi a komunikáciu s múzeami. Výhodou je znalosť štatistických metód v archeológii a skúsenosti s prácou v prostredí GIS. Doktorand aktívne zapojený do realizácie výskumného projektu VEGA (a v prípade získania aj ďalšieho výskumného projektu), ktorý umožní systematické vykonávanie pokročilých technologických, prírodovedných a chronologických analýz vybraných kategórií nálezov a objektov (napr. materiálové analýzy, archeometrické metódy, absolútne datovanie).

Téma zahŕňa spracovanie vývoja využívania a interpretáciu významu dominantnej polohy Liptovskej kotliny – vrchu Havránok v Liptovskej Sielnici-Liptovskej Mara – vo včasnohistorickom období na základe vyhodnotenia bohatých materiálov z dlhoročných vykopávok Archeologického ústavu SAV. Vrch bol opevnený a využívaný aj ako významné obetné miesto od strednej doby laténskej do začiatku doby rímskej. Súčasťou témy bude aj  nový pohľad na rekonštrukcie vybraných archeologických objektov a na využitie lokality pre kultúrny turizmus.

Definovanie vývoja obchodno-výmenných vzťahov v určenej oblasti v protohistorickom a vo včasnostredovekom období. Výklad razby a využívania/nevyužívania mincí a iných prostriedkov výmeny a ich rôznych funkcií v jednotlivých obdobiach a spoločenstvách, s ťažiskom na lokálnu produkciu mincí a jej surovinové predpoklady na území Slovenska.

Dizertačná práca sa zameria na systematický výskum rotačných mlynčekov - žarnovov ako kľúčového, no doposiaľ nedostatočne syntetizovaného prameňa poznania stredovekej ekonomiky na území dnešného Slovenska. Rozsiahly súbor archeologických nálezov, pochádzajúci zo sídliskových výskumov, povrchových prieskumov a výnimočne aj z funerálnych kontextov, poskytuje jedinečnú príležitosť na komplexné zhodnotenie týchto artefaktov v regionálnom aj nadregionálnom kontexte.
Hlavným cieľom práce je detailná archeologická, typologická a materiálová analýza rotačných mlynčekov, zasadená do širšieho rámca regiónu stredného Dunaja. Výskum sa zameria na identifikáciu zdrojov surovín, výrobných a spracovateľských technológií, ako aj na rekonštrukciu distribučných a výmenných sietí, ktoré podmieňovali ich rozšírenie. Prostredníctvom týchto údajov bude možné lepšie pochopiť hospodárske stratégie, stravovacie návyky a každodenné praktiky stredovekého obyvateľstva.
Významným prínosom projektu je interdisciplinárny prístup, založený na prepojení archeologických dát s historickými a umenovednými prameňmi a na intenzívnej spolupráci s geológmi, najmä pri určovaní proveniencie surovín. Výsledky práce prispejú k prehĺbeniu poznania fungovania stredovekej ekonomiky v strednej Európe a vytvoria metodologický rámec využiteľný aj pri štúdiu obdobných artefaktov v širšom európskom priestore.

Veľmožské dvorce predstavujú osobitnú kategóriu sídel včasného stredoveku, charakteristickú kombináciou obytných objektov, sakrálnej architektúry a pohrebiska. Tieto areály sú spravidla neopevnené alebo len jednoduchým spôsobom chránené (napr. palisádou) a ich výskyt sa koncentruje najmä na území južnej Moravy, pričom menší, no významný počet je doložený aj na Slovensku a v Čechách. Napriek ich výnimočnému postaveniu v sídliskovej štruktúre včasného stredoveku zostáva ich funkcia, genéza a spoločenská úloha stále predmetom diskusie.
Cieľom dizertačnej práce je komplexná analýza dvoch kľúčových lokalít – Ducové a Nitrianska Blatnica – preskúmaných A. Ruttkayom, a ich interpretácia v širšom kontexte strednej Európy. Výskum sa zameria na identifikáciu faktorov podmieňujúcich vznik, vývoj a zánik veľmožských dvorcov, ako aj na overenie hypotéz o ich možnom prežívaní za hranicami veľkomoravského obdobia. Osobitná pozornosť bude venovaná ich postaveniu v ekonomike a sídliskovej hierarchii včasného stredoveku, ako aj kritickému zhodnoteniu teórií o franskom vplyve na ich vznik.
Na základe detailnej analýzy terénnych situácií, architektúry a komplexného spracovania nálezového fondu sa práca usiluje priniesť nové interpretačné modely veľmožských dvorcov ako mocenských, hospodárskych a ideologických centier. Významnou súčasťou výskumu bude využitie moderných prírodovedných metód, najmä rádiouhlíkového datovania, izotopových a genetických analýz pochovaných jedincov, ktoré umožnia spresniť chronológiu, sociálnu štruktúru a mobilitu obyvateľstva. Výsledky práce prispejú k hlbšiemu pochopeniu sociálno-politickej organizácie včasnostredovekej spoločnosti v strednej Európe a k revízii doterajších interpretačných schém.

Cieľom plánovaného výskumného projektu je určiť charakter osídlenia lovcov a zberačov v dobe kamennej v oblasti strednej Krakovsko-čenstochovskej vrchoviny. Štúdia bude zahŕňať technologické a typologické analýzy kamenných artefaktov s využitím zbierok z predchádzajúceho výskumu aj zbierok získaných v rámci tohto projektu.
Kľúčovou súčasťou projektu budú terénne prieskumy a vykopávky, počas ktorých bude použitie flotačných a mokrých preosievacích techník uľahčovať získavanie botanických a faunistických pozostatkov, ktoré doteraz chýbali. Očakáva sa, že tieto materiály poskytnú významné environmentálne údaje. Osobitný význam majú vzorky uhlíka, ktoré budú podrobené uhlíkovému datovaniu, ak sa pokúsime stanoviť chronologický rámec pre skúmanú oblasť. Ak sa zistí nedostatok uhlíka, namiesto datovania uhlíkom sa vykonajú OSL analýzy sedimentov.
Ďalšie štúdie budú zahŕňať morfometrické analýzy, komparatívne štúdie a geomorfologický výskum. Bude vykonaná komplexná analýza terénu s cieľom posúdiť jeho vplyv na pohybové vzorce lovcov-zberačov v regióne. Ďalším dôležitým aspektom projektu budú štúdie surovín, keďže daná oblasť je bohatá na výstupy silicitovych hornín. Kľúčovou otázkou, ktorou sa treba zaoberať, je ťažba a využívanie jurského silicitu typu G, ktorý sa síce typicky spája s eneolitickými spoločenstvami, ale v dobe kamennej ho mohli lokálne využívať aj iné kultúrne skupiny.
Výsledky projektu umožnia overiť niekoľko hypotéz, vrátane kontinuity osídlenia v strednej časti poľskej Jury na konci rannej a strednej doby kamennej, kultúrnej príslušnosti obyvateľov regiónu v tomto období a získania presných chronologických údajov o osídľovacej činnosti v skúmanej oblasti.

Súkromne vydávané arabské tlačené noviny začali osmanskej Palestíne vychádzať až po mladotureckej revolúcii z júla 1908. V nasledujúcom období vzniklo niekoľko desiatok novín a časopisov, z ktorých sa však len časť zachovala. Ide o dosiaľ málo preskúmaný zdroj informácií pre toto kľúčové obdobie. Cieľom dizertačnej práce bude po dohode so školiteľom preskúmať vybrané témy v palestínskej dobovej tlači.

Poľsko-slovenský výskum na egyptskej lokalite Tell el-Retábí objavil od roku 2007 viacero súčastí obranných spôsobilostí 19. a 20. dynastie. Výskum sa má zamerať na ich zasadenie do kontextu obranných spôsobilostí preskúmaných v severovýchodnej delte a na severnom Sinaji a overiť hypotézy súvisiace so strategickým významom zdrojov pitnej vody a ich kontroly v prostredí púšte, polopúšte a slanej morskej a jazernej vody. Zároveň má overiť spôsoby kontroly zdrojov pitnej vody vojenskými posádkami, porovnať konštrukcie pevností, ich hradieb a priekop, ako aj obranného a logistického využitia, na základe archeologických, písomných a ikonografických prameňov.

Jedny z koreňov staroegyptských náboženských predstáv možno hľadať na území dnešnej Sahary v 6. tisícročí pred Kristom. Klimatické zmeny a migrácie následných tisícročí prispeli k vzniku jedinečnej mozaiky staroegyptskej spoločnosti, vyznávajúcej široký diapazón božských bytostí a kozmogonických mýtov. Tieto bytosti a mýty sa odrazili aj vo formovaní kráľovskej ideológie, mytológie a štátu. Napriek tisícročiam vývoja egyptskej spoločnosti a štátu zostávali náboženské predstavy decentralizované a faraón, ako veľkňaz všetkých bohov Egypta, delegoval svoje právomoci kňazom lokálnych a regionálnych kultov. Bádanie sa má zamerať na vyššie uvedené prvky náboženského a spoločenského vývoja a ich vplyv na prípadné vytváranie kánonu v staroegyptskom náboženstve.

Cieľom tohto projektu je zhromaždiť, analyzovať a zhodnotiť pôvodný písomný, obrazový a 3D pramenný materiál z obdobia 1843–1945 s motívom starovekého Egypta prevažne od slovenských autorov, ktorí žili v uvedenom období na území dnešného Slovenska v bývalom Uhorsku, Rakúsko-Uhorsku a Československu. Tento pramenný materiál obsahujúci informácie vzťahujúce sa akýmkoľvek spôsobom k starovekému Egypt alebo jeho poznávaniu sa môže týkať histórie, umenia, architektúry, korešpondencie, cestovania, zbierok, vzdelávania, etc. a bol verejne publikovaný/prístupný/vystavený (časopisy, noviny, listy, literatúra, pohľadnice, výstava), alebo pochádzal z osobných archívov/zbierok/vlastníctva. Takýto materiál a jeho zhodnotenie majú dokumentovať existenciu, rozmanitosť a rozsah individuálneho a spoločenského záujmu o túto dávnu civilizáciu v slovenskej kultúre na území dnešného Slovenska v uvedenom historickom období.

Správy o domorodom obyvateľstve, ktoré sa v priebehu osemnásteho a devätnásteho storočia dostávali z oblastí Oceánie do Európy, napomáhali formovaniu intelektuálnych a ideologických východísk pre rozvoj koloniálnych politík, ako aj obchodných a misijných aktivít. Cieľom  práce je analyzovať vybrané kultúrne fenomény, ako sú zachytené v dobových písomných prameňoch, s osobitným dôrazom na kultúry predkresťanských domorodých spoločenstiev Oceánie a ich vplyv na obchodnú, misijnú a koloniálnu politiku európskych imperiálnych mocností.