Anotácie

Dizertačná práca sa zameriava na systematické skúmanie emocionality vo verejných prejavoch v diachrónnej perspektíve, s osobitným dôrazom na teoretické východiská antickej rétorickej tradície a ich reflexiu v súčasnej komunikačnej praxi. Vychádza z klasických koncepcií rétoriky, predovšetkým z Aristotelovho chápania pathosu ako integrálnej súčasti presviedčania, a sleduje premeny funkcií, foriem a legitimizácie emocionálnych apelov od antiky po dnešok. Cieľom výskumu je identifikovať a komparatívne analyzovať rétorické stratégie konštruovania a sprostredkovania emócií, ich persuazívny potenciál, etické implikácie a recepciu publikom v politickom, spoločenskom a mediálnom diskurze. Metodologicky práca spája teoreticko-historickú analýzu kľúčových rétorických textov s kvalitatívnou analýzou vybraných súčasných prejavov, pričom ako východiskový a modelový text bude slúžiť Ciceronova Druhá filipika. Výsledky práce prispejú k hlbšiemu porozumeniu úlohy emocionality v procese presviedčania a k prepojeniu klasického humanitného dedičstva s aktuálnymi komunikačnými výzvami.

Humor vo švédskom verejnom diskurze v čase politických konfliktov

Cieľom dizertačnej práce bude skúmať politický verbálny humor vo švédskom verejnom diskurze v kontexte spoločenských konfliktov, najmä vojny na Ukrajine a posunu Švédska od neutrality k vstupu do NATO. Práca sa primárne zameria na politickú satiru (napr. televíznu reláciu Svenska nyheter), pričom doplnkovo budú analyzované stand-up vystúpenia (napr. Magnus Betnér) a online humoristické platformy (napr. Svenska memes). Teoreticky bude práca vychádzať zo všeobecnej teórie verbálneho humoru (Attardo), z pragmalingvistikých prístupov k humoru (Dynel, Tsakona), z výskumov zdôrazňujúcich jeho ideologické a persuazívne funkcie (Billig, Davies), ako aj z relevantných severských štúdií (Doon & Bruhn, výskumná skupina FemHum a i.). Analýza sa sústredí na identifikáciu kľúčových diskurzných aktérov (napr. van Dijk)  a rečových taktík a na ich prepojenie s diskurzívnymi stratégiami (Wodak, Reisigl), prostredníctvom ktorých humor rámcuje politické postoje a legitimizuje určité naratívy. Predpokladom je znalosť švédskeho jazyka na úrovni C1, výhodou je znalosť ďalšieho škandinávskeho jazyka (napr. nórčiny) na úrovni minimálne B2. 

Rytmom sa tradične zaoberá verzológia, ktorá skúma najmä metrum, no v rámci súčasných tendencií k nemetrickej poézii je potrebné venovať pozornosť aj ďalším javom, ktoré tvoria rytmus reči. Predmetná práca bude príspevkom k systematickému výskumu rytmických prvkov s cieľom formulovať širšie platné závery pre lingvistiku, literárnu vedu i prekladateľskú prax. Bude hľadať odpoveď na otázku, ako sa konštituuje rytmus (umeleckej) prózy v španielčine a slovenčine a akým spôsobom typologické a prozodické rozdiely oboch jazykov ovplyvňujú rytmické stratégie autorov a následne ich transformáciu v literárnom preklade. V rámci originálu pôjde o špecifikáciu prejavov rytmu na javoch ako sú vetná dĺžka, intonačné krivky a segmentácie, tempo rozprávania, pauzy, opakovania, paralelizmy, syntaktická symetria. V rámci prekladu o mieru zachovania týchto prvkov a možné kompenzačné stratégie. Konkrétnym materiálom na lingvistický výskum budú reálne písané texty a pre kontrastívnu lingvisticko-literárnovednú analýzu budú použité paralelné texty (originál – preklad) po španielsky a po slovensky písaného diela.