Anotácie

Charles Sanders Peirce vymedzil tri základné typy znakov: ikony, indexy a symboly. Každý druh umenia generuje texty zložené buď z jedného typu znakov alebo kombinuje rôzne typy. Druhy umenia používajú buď jeden kód a jeden typ znakov, alebo používajú viaceré kódy a všetky typy znakov. Cieľom dizertačnej práce je podrobný výskum tých typov estetických textov, ktoré radikálnym spôsobom prekračujú limity vlastných kódov a tým vlastne prekračujú hranice svojho druhu. Transgresia hraníc má za následok, že jeden druh umenia využíva určitý typ znaku ako základ tvorby iného typu znakov. Napríklad poézia zo slov vytvára zložité ikonické znaky, výtvarné umenie využíva symbolické znaky na tvorbu grafických partitúr, výtvarné umenie začleňuje slovné symbolické znaky do štruktúry ikonických znakov atď. Zámerom dizertačnej práce je vykonať podrobný výskum čo najširšieho spektra modalít transgresie a interpretácia ich účinkov v procese konštitúcii zmyslu estetického textu.  

 Doktorandská práca sa zameriava na reflexiu africkej hudby v súčasnej populárnej kultúre, skúma jej historické korene, estetické princípy a globálny dosah. Analyzuje rytmické štruktúry, vokálne techniky a nástrojové farby, ktoré prenikli do popu, hip-hopu, jazzu či elektronickej hudby. Pozornosť venuje aj procesom kultúrnej výmeny, hybridizácie a komercializácie, vrátane otázok autenticity a apropriácie. Práca poukazuje na úlohu médií, migrácie a digitálnych platforiem pri šírení afrických hudobných vplyvov. Cieľom je ukázať, ako africká hudba formuje globálne trendy a spoluvytvára nové identity v populárnej hudbe. Metodologicky kombinuje hudobnú analýzu s kultúrnymi štúdiami a prípadovými štúdiami súčasných umelcov naprieč kontinentmi a žánrami v globálnej súčasnosti.

Dizertačný projekt sa zameriava na uspávanky ako špecifickú formu zvukovej komunikácie medzi matkou a dieťaťom, ktorá prostredníctvom hudobných a jazykových parametrov sprostredkúva kultúrne vzorce a prvky identity. Vychádza z hypotézy, že aj napriek tomu, že dieťa nerozumie významu textu, reaguje na melodiku, rytmus, intonáciu a zvukomalebnosť jazyka, prostredníctvom čoho prijíma kultúrne modely prítomné v hudobnom prejave matky. Teoretický rámec práce tvoria koncepty kultúrnych vzorcov (Ruth Benedict), hudby ako expresie kultúrneho systému (Alan P. Merriam) a hudby ako média identity (Martin Stokes).

Periodizácia vývoja hudobnej kultúry 20. storočia u nás predstavuje komplexnú a stále nie uzavretú problematiku. Časové ohraničenie ponúkanej témy doktorandského projektu je inšpirované diskusiou, ktorá vyšla v roku 1965 v časopise Slovenská hudba pod názvom Dvadsať rokov slovenskej hudobnej tvorby v diskusii (Slovenská hudba 9/5, 196 – 201; 9/6, 242 – 250). Doktorand/doktorandka môže študovať aspekty tvorby, recepcie aj inštitucionálnej bázy hudobnej kultúry v Bratislave na základe štúdia dosiaľ nespracovaných archívnych prameňov. Je možné a vhodné inšpirovať sa pritom novšími publikáciami o kultúre a kultúrnej politike v období štátneho socializmu v krajinách sovietskeho bloku, predovšetkým, samozrejme, v Československu. To umožní spracovať a interpretovať historické poznatky z hudobnej oblasti ako súčasť kultúrnych dejín nášho priestoru a prispieť k bližšiemu objasneniu vplyvu politiky a ideológie na existujúce koncepty kolektívnej identity a kultúrnej praxe.

Cieľom dizertačnej práce bude skúmať hudobné a spoločenské hodnoty operiet slovenských skladateľov, najmä Gejzu Dusíka, Miloslava Francisciho, Karola Elberta a Jána Móryho. Prostredníctvom hudobnej analýzy a rozboru libriet vybraných operiet týchto autorov by sa mal/a doktorand/ka pokúsiť identifikovať prieniky a vzájomné vplyvy so súdobými operetami európskych skladateľov. Doktorand/ka by mal/a preskúmať vývoj a postavenie slovenskej operety v kontexte slovenských spoločensko-politických pomerov 20. storočia aj v kontexte vývoja slovenskej (zábavnej) hudby tohto obdobia. Výskum by mal zahrnúť aj získanie údajov o uvádzaní operiet v slovenských divadlách, informácie o ich dobovej recepcii a o tom, či sa ich tvorba presadila v zahraničí. Pozornosť by mohla byť upriamená aj na spevácke a režisérske osobnosti, podieľajúce sa na inscenačnej produkcii skúmaných operiet. Výskum by mal mať ambíciu odhaliť nové súvislosti, prípadne aj dôvody, prečo sa opereta stala dobovým fenoménom hudobno-zábavného divadla na Slovensku.

Téma svätých mužov v stredovekej hudobnej kultúre sa zaoberá hudobným materiálom jednohlasnej liturgickej hudby (lat. cantus planus), ktorý bol určený na sviatky mužských svätcov v ostrihomskej liturgii (omšová liturgia, liturgia hodín). V kultúrnych, vzdelanostných a cirkevných centrách stredovekého Uhorska, ktoré sa nachádzali na území dnešného Slovenska, sa zachovali viaceré významné rukopisy s notáciou. Cieľom práce bude analýza a hodnotenie špecifík tohto repertoára a stanovenie základných transregionálnych prvkov a lokálnych charakteristík liturgickej praxe v stredoveku. Predmetnými prameňmi výskumov budú najvýznamnejšie kompletné rukopisy (Bratislavský misál I, Spišský graduál Juraja z Kežmarku, Nitransky evanjelistár, Nitriansky graduál, Bratislavský antifonár I, Bratislavský antifonár II, Bratislavský antifonár III, Bratislavský antifonár IV, Spišský antifonár) ale i fragmentárne zachované materiály z rôznych archívnych, muzeálnych a knižničných inštitúcií na Slovensku alebo slovenskej proveniencie v zahraničí.